Nevedeli byť dlho bez seba. Neraz ich bolo vidieť, ako sa prechádzajú uličkami bratislavského Starého Mesta a hľadajú miesto v kaviarni, aby mohli dišputovať. Niekedy len sedeli a nič nehovorili. Aj polroka po smrti Milana Lasicu (†81) pred nami Tomáš Janovic (84) vyjavil obrovský smútok. Vo vysokom veku sa ťažko zmieruje so smrťou blízkych priateľov a o životný optimizmus ho oberá aj súčasná pandemická situácia. „Je veľmi zlá doba. Naozaj je to zlé,“ podotkol pre PLUS 7 DNÍ.

Väčšinu času pre fyzické a psychické problémy trávi spisovateľ podľa vlastných slov v bratislavskom byte so svojou manželkou. Keď sme ho požiadali o rozhovor a prianie pre našich čitateľov do nového roka, nebolo mu do reči. „Práve pozerám v televízii, čo sa deje, tak nemám žiadne milé ani optimistické slová. Veľmi sa ospravedlňujem,“ hlesol.

NEMÁ DOBRÉ NERVY

Tomáša Janovica vnímame mnoho rokov nielen ako autora skvelých diel, ale aj ako príjemného človeka s obrovským zmyslom pre humor a satiru. Vtipnou glosou mu nikdy nerobilo problém reagovať ani na krušné situácie. Napokon, veď celých tridsať rokov pracoval ako redaktor v populárnom satirickom týždenníku Roháč. „Šéfkou literárneho oddelenia bola Klára Jarunková a mojimi najbližšími kolegami Milka Kostrová a Viktor Kubal,“ zaspomínal si kedysi na časopis, ktorý má medzi zberateľmi obrovskú hodnotu.

Zdá sa však, že dnes sa autor výrokov „Treba veľa tmy, kým ľuďom začne svitať“ či „Aj budúcnosť má svoju minulosť“ dostal do slepej uličky. „Keby ste zistili, kde dostať dobré nervy, dajte vedieť. Nie som v kondícii, aby som mohol dávať rozhovory. Necítim sa dobre telesne ani duševne. Ale ďakujem, že ste si na mňa spomenuli,“ povedal nám s ospravedlnením. Našťastie, jeho životnou oporou sú dve dcéry, štyri vnučky a, samozrejme, manželka, pani Eva. Svoji sú už takmer šesťdesiat rokov. „Jeho kondícia sa nezlepšuje,“ zhodnotila aj ona stav pána Janovica.

VYSTAČILI SI

Tomáša Janovica zdravotné problémy kvária už dlhší čas, no po smrti blízkeho priateľa Milana Lasicu sa mu ešte priťažilo. Niet sa čo čudovať. Poznali sa a blízki si boli poriadne dlho - od roku 1959. „Julo Satinský ma zavolal, aby som sa zúčastnil na Mládežníckom dopoludní v Tatra revue, ktoré konferoval,“ zaspomínal si Lasica v jednom z dobových rozhovorov, ako sa s Janovicom zoznámili. „Prišiel som na poslednú chvíľu. Nechcelo sa mi vstávať. Bola nedeľa, ale nakoniec som sa rozhodol, a bolo to jedno zo šťastných rozhodnutí môjho života. Dali mi predniesť básničku Tomáša Janovica Zubná kefka. Bola krátka a vtipná ako všetko, čo Tomáš vymyslí. Odštartovala moju kariéru aj moje priateľstvo s ním. Koľko zubných kefiek sme odvtedy minuli, ale priateľstvo stále trvá. Jedno šťastné rozhodnutie v nedeľu ráno a vydrží celý život. Keby som nemal iných priateľov, vystačím si len s ním,“ vyznal sa Milan Lasica. Platilo to aj opačne. „My sme si rozumeli, aj keď sme len mlčali pri káve,“ opísal ich vzťah Tomáš Janovic, ktorého meno figuruje aj v školských osnovách.

Viac záberov aj z bytu pána Janovica v GALÉRII 

Pri jeho básničkách a príbehoch z kníh Drevený tato a Jeleňvízor, ktoré napísal koncom sedemdesiatych a začiatkom osemdesiatych rokov, sa deti dodnes zdokonaľujú v čítaní. „V súčasných autoroch podľa mňa nemá pán Janovic žiadnu konkurenciu. Jeho humor je naozaj nadčasový. Tak ako zabával deti kedysi, majú ho rady aj dnes. Moji žiaci sa vyslovene tešia, keď poviem, že si budeme čítať Dreveného tata. Mali by to čítať aj dospelí, aby si uvedomili, že sa netreba brať príliš vážne a odľahčiť napätú situáciu,“ zhodnotila učiteľka prvého stupňa základnej školy Nora Hudecová. Čo viac dodať.

Prečítajte si tiež: