Keď sme Olda Hlaváčka (87) vlani v septembri navštívili v jeho veľkom dome na okraji Bratislavy, ponosoval sa, že pre zdravotné problémy manželku Boženu umiestnil v ústave pre seniorov. Veril, že to bude len na pár týždňov a jej stav sa zlepší, no prišlo k najhoršiemu. „Domov sa mi už odtiaľ nevrátila. Nový rok sme privítali bez nej. Samozrejme, chýba mi a nikdy neprestane chýbať. Našťastie, mám dvoch synov, dobrú rodinu, vždy sme sa vedeli v ťažkej chvíli navzájom podržať,“ vyjadril sa pre PLUS 7 DNÍ.
Byť sám je najstrašnejšie
Zdravotné problémy sa u Boženy Hlaváčkovej prehlbovali postupne. „Všimol som si, že zrazu prestala mať záujem o jedlo. Povedala, že na to, aby žila a myslela, nepotrebuje jesť. Strácala na váhe, trvalo to asi tri týždne. Potom ju vyšetrila naša známa pani doktorka. Podstúpila rôzne vyšetrenia, dostávala umelú výživu a napokon ju v auguste hospitalizovali. Nechcite vedieť podrobnosti, bolo by to veľmi zdĺhavé a problematické,“ povedal nám herec smutne.
Na život bez najväčšej životnej opory a lásky si ešte len zvyká. „Boli sme spolu šesťdesiatpäť rokov. Teraz je to pre mňa nová, naozaj nepríjemná situácia. Vždy som bol v zajatí ochranných rúk svojej manželky a nič iné som vlastne nezažil. Moje pracovné termíny ovládala lepšie ako ja. Vždy som vedel, kde mám kedy utekať. Náš dom bol vždy rušný, no teraz som sám a opustený. Byť sám je to najstrašnejšie. Verte mi, ťažko je vpratať sa do tejto situácie.“
Bez televízora
Veľký dom, ktorý kedysi herec postavil s nádejou, že sa v ňom bude stretávať celá rodina, zrazu osirel. „Bez Boženky to tu nie je ono. Teraz som odkázaný na samoobsluhu. S vypätím všetkých síl, horko-ťažko nájdem košeľu. Ani som netušil, kde doma máme príbor. Vždy som všetko našiel pri prestretom stole s jedlom. Teraz som tu úplne sám. Sedím doma na zadku a nemám čo robiť. Televízor nepozerám, pretože sa nechcem už úplne pripraviť o mozog, maximálne si občas niečo prečítam,“ skonštatoval Oldo Hlaváček.
V mysli si premieta všetko pekné, čo so svojou rodinou zažil. „Boženku som prvýkrát spoznal, keď som mal dvadsaťtri rokov. Bolo to v niekdajšej Záhrade umelcov, dnešnej Umelke. Prišiel som tam s kamarátom a spomínam si, že v ten deň tam hral Orchester Gustáva Broma, ktorý bol už vtedy slávny. Cez prestávku sa prešla po parkete a ja som hneď vedel, že bude moja.”
Verí, že synovia ho nepustia
Aj keď sa u Hlaváčkovcov vyskytli nejaké problémy, vždy z nich vedeli nejako vykorčuľovať. „Snažili sme sa spolu tráviť čo najviac času a debatovať. Skôr ako sme začali nový deň, dali sme si pusu. Počas dňa kávička, nakupovanie alebo stretanie s priateľmi alebo našimi synmi,“ opisuje herec harmonický vzťah s milovanou manželkou.
Oldo Hlaváček bol v mladosti fešným hercom a s Boženkou tvorili ideálny pár. Takto im to spolu pristalo. Zábery z ich rodinného albumu v GALÉRII
Najviac ich mrzelo, keď si obaja ich synovia, starší Oldřich a mladší Ivo, nedokázali udržať manželstvo. „Keď sa chce, dá sa všetko. Vzťah dvoch ľudí je aj o odpúšťaní, pochopení a empatii,“ vysvetľuje ich otec. Šťastný je aspoň za to, že rodina zostala súdržná. „Rodina je základ spoločnosti. Z toho nikdy nezľavím. Teraz, keď nás postihla táto tragédia, sme sa zomkli ešte viac. Nie je nič krajšie, ako keď dieťa nájde cestu k svojim rodičom. Mám päť vnúčat a už som aj hrdý pradedo. Verím, že ma nepustia,“ hovorí s hrdosťou.