Rád o sebe tvrdí, že ak niečo v živote dosiahol, tak len preto, že sa vždy spájal s tými najlepšími. Asi aj preto je redaktorom PLUS 7 DNÍ po rôznych prestávkach už tretíkrát. Pri príprave článkov a komunikáciach s respondentmi sa riadi heslom českého herca Vlastimila Brodského, s ktorým sa kedysi práve vďaka PLUS 7 DNÍ spriatelil. Na svojej chalupe mu raz povedal: "Veľkosť človeka sa nedá merať len na centimetre. Je totiž trojrozmerná. Určuje ju hĺbka duše, šírka srdca a výška intelektu. Je lepšie hovoriť s inteligentným človekom o niečom hlúpom ako s hlupákom o niečom múdrom."

Erik Kollárik

Keď sme Olda Hlaváčka (87) vlani v septembri navštívili v jeho veľkom dome na okraji Bratislavy, ponosoval sa, že pre zdravotné problémy manželku Boženu umiestnil v ústave pre seniorov. Veril, že to bude len na pár týždňov a jej stav sa zlepší, no prišlo k najhoršiemu. „Domov sa mi už odtiaľ nevrátila. Nový rok sme privítali bez nej. Samozrejme, chýba mi a nikdy neprestane chýbať. Našťastie, mám dvoch synov, dobrú rodinu, vždy sme sa vedeli v ťažkej chvíli navzájom podržať,“ vyjadril sa pre PLUS 7 DNÍ.

<h2>Byť sám je najstrašnejšie</h2>
Zdravotné problémy sa u&nbsp;Boženy Hlaváčkovej prehlbovali postupne. „Všimol som si, že zrazu prestala mať záujem o&nbsp;jedlo. Povedala, že na to, aby žila a&nbsp;myslela, nepotrebuje jesť. Strácala na váhe, trvalo to asi tri týždne. Potom ju vyšetrila naša známa pani doktorka. Podstúpila rôzne vyšetrenia, dostávala umelú výživu a&nbsp;napokon ju v&nbsp;auguste hospitalizovali. Nechcite vedieť podrobnosti, bolo by to veľmi zdĺhavé a&nbsp;problematické,“ povedal nám herec smutne.
Na život bez najväčšej životnej opory a&nbsp;lásky si ešte len zvyká. „Boli sme spolu šesťdesiatpäť rokov. Teraz je to pre mňa nová, naozaj nepríjemná situácia. Vždy som bol v&nbsp;zajatí ochranných rúk svojej manželky a&nbsp;nič iné som vlastne nezažil. Moje pracovné termíny ovládala lepšie ako ja. Vždy som vedel, kde mám kedy utekať. Náš dom bol vždy rušný, no teraz som sám a&nbsp;opustený. Byť sám je to najstrašnejšie. Verte mi, ťažko je vpratať sa do tejto situácie.“
<h2>Bez televízora</h2>
Veľký dom, ktorý kedysi herec postavil s&nbsp;nádejou, že sa v&nbsp;ňom bude stretávať celá rodina, zrazu osirel. „Bez Boženky to tu nie je ono. Teraz som odkázaný na samoobsluhu. S&nbsp;vypätím všetkých síl, horko-ťažko nájdem košeľu. Ani som netušil, kde doma máme príbor. Vždy som všetko našiel pri prestretom stole s&nbsp;jedlom. Teraz som tu úplne sám. Sedím doma na zadku a&nbsp;nemám čo robiť. Televízor nepozerám, pretože sa nechcem už úplne pripraviť o&nbsp;mozog, maximálne si občas niečo prečítam,“ skonštatoval Oldo Hlaváček.
V&nbsp;mysli si premieta všetko pekné, čo so svojou rodinou zažil. „Boženku som prvýkrát spoznal, keď som mal dvadsaťtri rokov. Bolo to v&nbsp;niekdajšej Záhrade umelcov, dnešnej Umelke. Prišiel som tam s&nbsp;kamarátom a&nbsp;spomínam si, že v&nbsp;ten deň tam hral Orchester Gustáva Broma, ktorý bol už vtedy slávny. Cez prestávku sa prešla po parkete a&nbsp;ja som hneď vedel, že bude moja.”

<h2>Verí, že synovia ho nepustia</h2>
Aj keď sa u&nbsp;Hlaváčkovcov vyskytli nejaké problémy, vždy z&nbsp;nich vedeli nejako vykorčuľovať. „Snažili sme sa spolu tráviť čo najviac času a&nbsp;debatovať. Skôr ako sme začali nový deň, dali sme si pusu. Počas dňa kávička, nakupovanie alebo stretanie s&nbsp;priateľmi alebo našimi synmi,“ opisuje herec harmonický vzťah s&nbsp;milovanou manželkou.
<h3>FOTO V&nbsp; GALÉRII</h3>
Najviac ich mrzelo, keď si obaja ich synovia, starší Oldřich a&nbsp;mladší Ivo, nedokázali udržať manželstvo. „Keď sa chce, dá sa všetko. Vzťah dvoch ľudí je aj o&nbsp;odpúšťaní, pochopení a&nbsp;empatii,“ vysvetľuje ich otec. Šťastný je aspoň za to, že rodina zostala súdržná. „Rodina je základ spoločnosti. Z&nbsp;toho nikdy nezľavím. Teraz, keď nás postihla táto tragédia, sme sa zomkli ešte viac. Nie je nič krajšie, ako keď dieťa nájde cestu k&nbsp;svojim rodičom. Mám päť vnúčat a&nbsp;už som aj hrdý pradedo. Verím, že ma nepustia,“ hovorí s&nbsp;hrdosťou.