Tip na článok
Svadobná: Vydržali spolu napriek veľkému vekovému rozdielu.

Veľké upratovanie: Dedičstvo Ladislava Chudíka zostalo v rukách jeho manželky

„Rozhodujem sa, čo vyhodím a čo si nechám,“ prezradila nám.

Galéria k článku (30 fotografií )
Chudíkovci: Vydržali spolu napriek veľkému vekovému rozdielu.
Na prianie hercovej rodiny: Urna s polovicou popola je v hrobe Chudíkových rodičov, ktorý sa nachádza na Martinskom cintoríne v Bratislave.
Ladislav Chudík a Hana Hegerová.

Ladislav Chudík (†91) skonal pred viac než tromi rokmi a až teraz vyšlo najavo, že jeho prach nie je rozsypaný len na vrchu Hájny grúň, ako si to želal. Urna s polovicou popola hereckej legendy spočinula na Martinskom cintoríne v Bratislave, kde ležia jeho rodičia. Na ich náhrobnom kameni pribudol nový bordový pomník. „Tak si to želala manželova rodina a ja som ich prosbe vyhovela. To nie sú žiadne tajnosti,“ potvrdila nám vdova Alena (68). Hoci majster Chudík zomrel vo vysokom veku, dodnes sa vyrovnáva s jeho stratou. „Stále triedim veci, ktoré mu patrili. Takže mám pocit, akoby bol stále so mnou,“ hovorí.

Jedno telo, dve urny

Počas tridsiatich troch rokov života prežívala Alena so svojím manželom celú jeho hereckú kariéru a bola mu oporou vo všetkých rozhodnutiach. Vedela aj o vrúcnom vzťahu k rodnej dedine Hronec a Hájnemu grúňu, kam sa ešte ako malý chlapec chodil kochať prírodou. Keď už žil v Bratislave, o rodnom kraji pred priateľmi tak krásne rozprával, že podaktorí neskôr na cestách zišli z plánovej trasy a autom náročky cez Hronec prešli. Aby videli, o čom maestro tak plamenne básni. „O čo mi je teraz môj domov vzdialenejší, o to prudšie ho mám rád,“pripomínal Chudík v starších rozhovoroch. „Tu, v tomto hornatom kraji, v ktorom som vyrastal, sa začínal môj rodokmeň. V Hronci som dôverne poznal ľudí, ktorí ma nikdy neprestanú priťahovať. Nie, určite neboli inakší ako v iných krajoch, ale mám k nim blízko, poznám ich reč, mravy, minulosť, charakter, osudy… Nie, určite neboli všetci len dobrí a láskaví, niektorí možno i drsní vo svojich spôsoboch, ale vnútorne čistí,“ propagoval slávny herec Hronec a jeho okolie. Rodná dedina na to nikdy nezabúdala. Napríklad keď domáci zrenovovali miestnu studničku, nazvali ju podľa maestra Chudíčka.

V neskoršom veku vyslovil legendárny herec želanie, že do rodného kraja sa chce vrátiť aj po smrti. Prial si, aby na vrchu Hájny grúň rozptýlili jeho popol. „Keď skonal, manželova rodina si želala iné. Pre mňa bolo manželovo želanie prvoradé, ale keď­že pohrebná služba mi vyšla v ústrety a jeho popol rozdelila do dvoch urien, urobila som kompromis. Prach z jednej urny som rozptýlila s časťou našich priateľov na Hájnom grúni,“ približuje vdova po hercovi pietny rituál. Každý z umelcových najbližších nabral trochu popola striebornou lyžicou a povedal zopár pekných slov. „Druhú urnu som uložila k jeho rodičom na cintoríne. Splnila som tak želanie manželovej rodiny. Na pomník v Bratislave som dala napísať oznam: … som na Hájnom grúni.“

Odkaz po smrti

Prianie spočinúť na mieste s výhľadom na Slovenské rudohorie a Nízke Tatry vníma manželka ako skrytý odkaz pre všetkých Slovákov. „Aby ste sa z obce Hronec dostali na Hájny grúň, musíte vyšliapať takmer štyri kilometre do kopca. A to je veru poriadna fuška. Ale verte mi, stojí to za to! Nepriamo chcel aj týmto spôsobom všetkých nabádať na turistiku a pešiu chôdzu. Sám sa ňou udržiaval v dobrej kondícii a prekonával náročné ochorenia. Iba posledný polrok už takmer nevládal chodiť, takže som ho všade, aj na prechádzky, vozila autom,“ hovorí o manželovi, ktorý bol dlhé roky členom stolnotenisového mužstva a hrával tiež volejbal. Cvičiť neprestal ani v dôchodkovom veku a ešte ako osemdesiatnik chodil po horách s turistickými palicami.

Na prianie hercovej rodiny: Urna s polovicou popola je v hrobe Chudíkových rodičov, ktorý sa nachádza na Martinskom cintoríne v Bratislave.
Na prianie hercovej rodiny: Urna s polovicou popola je v hrobe Chudíkových rodičov, ktorý sa nachádza na Martinskom cintoríne v Bratislave.
MATEJ JANKOVIČ

Teraz na návštevu Hájneho grúňa existuje o dôvod viac. V lete Ladislavovi Chudíkovi na odľahlom mieste odhalili pamätník z kameňa a ocele. Dielo, ktoré pripomína rozfúkané listy divadelného scenára, zhotovil sochár Matúš Jančura. „Socha má dve symbolické roviny. Kamenný podstavec z dvoch kvádrov predstavuje spätosť divadelníka s rodiskom a letiace oceľové listy znázorňujú rozlet a pôsobenie jeho talentu vo svete. Na listoch sú uvedené najpamätnejšie postavy, ktoré stvárňoval, spolu s názvom hry, filmu či inscenácie,“ vyjadril sa autor. Pri príprave pamätníka s ním spolupracovala vdova Alena. „Text naň som pripravovala ja. Na kameni je aj manželovo vyznanie a poďakovanie. „… ďakujem, že sa mi splnilo želanie, aby sa môj prach rozptýlil na milovanom Hájnom grúni, kde som od detstva rád chodieval, premýšľal, sníval a tešil sa z krásy okolitej prírody a hôr, ktoré ma očarili tak, že som si veľmi prial sa sem vrátiť,“ odkázala za neho turistom a priaznivcom.

Vianočný pútnik

Viac ako sedemdesiatročnou kariérou svojho manžela sa Alena intenzívne zaoberá naďalej. „Triedim články, výstrižky, listy, fotografie či rozhovory. Je toho veľmi veľa a keďže to robím veľmi poctivo, trvá to dlho. Beriem do ruky naozaj všetko, aby mi náhodou neušlo niečo dôležité. Často sa stáva, že sa do niečoho začítam a neviem sa od toho odtrhnúť. Musím sa rozhodovať, ako s tými vecami naložiť. Čo vyhodiť, čo ponechať alebo komu čo venovať,“ rozpráva nám pani Chudíková, ktorá zostala žiť v petržalskom byte. Víkendový domček pri Dunajskej Lužnej, kam manžel rád chodil oddychovať, po jeho smrti až tak nevyužíva.

V máji budúceho roku by sa slávny herec dožil deväťdesiatich piatich rokov. Je možné, že časť predmetov, ktoré po maestrovi zostali, uvidíme na spomienkovej akcii. Skôr však predpokladáme, že mnohé artefakty si jeho príbuzní schovávajú najmä na čas, keď sa bude oslavovať hercova storočnica. Keď sa pani Chudíkovej spýtame, čoho z manželových vecí by sa nikdy nevzdala, odpovie básnicky. „Jednoznačne citov. Keď máte v srdci človeka, s ktorým ste žili a ktorého ste milovali, je prirodzené, že ho máte v srdci po zvyšok života. Nie ľahko sa zmieruje, že tu už nie je. Vôbec nehrá úlohu, že sa dožil vysokého veku. Hoci je pravda, že horšie je, keď niekto odchádza predčasne. Manžel ťažko prežíval, keď mu odchádzali priatelia a kolegovia. Zvlášť, keď boli od neho podstatne mladší. Taký je však život,“ pripomína.

Mnoho ľudí, ktorých opustil partner, upadá s blížiacim sa vianočným obdobím do letargie a smútku, z ktorého nedokážu nájsť východisko. Pani Chudíková, ktorá je v rovnakej situácii, má pre nich jasný odkaz. „Nesmieme sa opúšťať. Nie je dobré trestať seba a okolie za to, že vám niekto chýba. Treba žiť pre tých, ktorí tu sú. Skôr sa tešme. Určite by si to želali aj tí, ktorých sme stratili,“ hovorí. Sama sa podľa vlastných slov hodlá riadiť. „Na vianočné sviatky budem pútnik, ktorý chodí po rodinách. Navštívim dcéru aj brata s ich rodinami a nevynechám ani rodinu môjho manžela,“ hovorí.

 

VIDEO Plus 7 Dní