Plus 7 dní

Ešte nedávno bol z neho vitálny humorista a glosátor, chodil na zájazdy a po celom Slovensku rozosmieval ľudí svojím inteligentným humorom. Dnes cítiť v jeho hlase únavu a na pohľad sa zdá, že niekoľkotýždňový pobyt v nemocnici mu energiu nedodal.

Milan&nbsp;Lasica&nbsp;sa stále zotavuje z operácie srdca a pomaly sa vracia do bežného života. Aj keď sa už cíti lepšie, decembrové počasie jeho zdraviu nepomáha. „Niečo na mňa lezie, niečo také neskoro jesenné. Ale azda sa tomu vyhnem. Inak sa mám čoraz lepšie,“ povie a napraví si čiernu šatku na krku.

Sedemdesiatpäťročný herec nás privítal v tichej kaviarni jedného z najluxusnejších hotelov v Bratislave. „Už aj hrám v divadle. Dokonca plánujem kratší zájazd,“ hovorí o udalostiach, ktoré ho čakajú. Inak budúcnosť veľmi nerád plánuje, pretože je poverčivý.

Za to, že Milan Lasica je stále medzi živými, ďakuje manželke Magde Vášáryovej. „Už dlhší čas som mal bolesti pod hrudnou kosťou a myslel som si, že je to pálenie záhy. Hovoril som si, že aj záha môže meniť svoje zvyky, tak som tomu nepripisoval nejaký väčší význam. Ale raz večer ma to pálilo naozaj veľmi, tak mi moja žena zmerala tlak. Mal som ho veľmi vysoký a pulz, naopak, veľmi nízky. Sám by som to neurobil, ale ona trvala na tom, že zavolá záchranku. Ktovie, či by sme tu inak tento rozhovor teraz robili,“ opisuje situáciu zo začiatku októbra. „Zaujímavé, že keď som nastupoval do sanitky, stáli tam už fotografi. Dozvedeli sa, že ma budú odvážať. Ale moja žena im to nepovedala. Netušil som až takú mieru pohotovosti.“ Známy herec dovtedy nebol častý návštevník nemocníc.

„Naposledy som bol v nemocnici pred tridsiatimi piatimi rokmi, keď mi operovali žlčník,“ podotkne a s úsmevom dodá, že ak sa človek raz dostane lekárom do rúk, vždy si niečo nájdu. A našli aj u neho. „Operovali mi srdce. Jediné, čo teraz cítim, je drobné omínanie na hrudi. Hrudná kosť sa vraj zrastá najpomalšie zo všetkých kostí. Inak to bolo úžasné. Tí lekári, to vám poviem, to je taká paráda! Keby boli všade takí profesionáli, tak sme na tom dobre. Byť v nemocnici nie je žiadna výhra, radšej by som išiel niekam na dovolenku, ale oni vám ten pobyt spríjemňujú.“

Chirurgický zákrok, pri ktorom Milanovi&nbsp;Lasicovi&nbsp;urobili trojnásobný bajpas srdca, ho vyradil z hry na niekoľko týždňov. Veľmi ho však lákalo čo najskôr sa postaviť pred publikum. „Už som hral asi tri predstavenia,“ pochváli sa. „Bol som zvedavý, či to zvládnem, pretože vo dvoch inscenáciách som na scéne vlastne celý čas - od začiatku do konca. Ale zvládol som to bez problémov. Lekári mi síce radia, aby som zmiernil tempo, ale neviem, ako mám tomu rozumieť - že mám pomalšie chodiť po javisku?“ Aj keď napokon dodá, že predsa len nejaký ústupok urobil. Prestal chodiť na zájazdy. „To považujem za zmiernenie,“ usmeje sa a vzápätí ospravedlňujúco doplní: „Bolek Polívka ma teraz požiadal, aby som s nimi išiel do Uherského Hradišťa. Niečo im tam vybuchlo. Nejaké predstavenie, ktoré mali už predané. Keď ma poprosil, tak teda pôjdem.“

Počas hospitalizácie herec nezabudol ani na kolegov z humoristického programu Sedem s r. o. - Eňu Vacvalovú, Oľgu Feldekovú, Mariána Leška a ďalších. „Aj sa mi o nich po operácii snívalo. Zaujímavé - že sme spolu išli autom a havarovali sme. Skončili sme, nevedno prečo, v nemocnici v Kremnici. Takže, keď som sa prebral z narkózy, spýtal som sa ošetrovateľa, kde som. On na to, že čo tým myslím. A ja - som v Kremnici?“

Partia z niekdajšej televíznej relácie sa mu neprisnila len tak. Predtým spolu často jazdili do všetkých kútov Slovenska. Odohrali predstavenie a vracali sa domov. „Na východ do Prešova či do Košíc sme cestovali vlakom. Sú to príjemní ľudia, takže cesta nám rýchlo ubehla,“ vraví&nbsp;Lasica.

Prečo však relácia, v ktorej hodnotili i politické dianie na Slovensku, zmizla z televízie? Dodnes má na to humorista svoj názor. „Nízka sledovanosť je vždy najlepší dôvod, keď treba. No ja som mal pocit, že sa to skončilo preto, lebo to niekomu vadilo. Naši politici ešte stále nie sú zvyknutí, že súčasťou ich povolania je, aby mohli byť kritizovaní. A to ešte nič nie je. Najstrašnejšie je, keď sú predmetom humoru. Niekto to vníma ťažšie ako kritiku.“

Koniec „Sedmičky“ dnes Milan Lasica prirovnáva ku koncu politicko-satirickej šou Večer Milana Markoviča. Tá sa skončila v čase tuhého mečiarizmu, keď sme na Slovensku o demokratických princípoch ani nechyrovali. „Rovnako aj Markoviča zlikvidovali, lebo to nebolo pre politikov únosné. Aby sa z nich niekto naživo posmieval? Nevedeli to prežiť. Myslím si, že sú krajiny, kde by to politici zniesli, ba považovali by to za reklamu. No naša krajina k nim nepatrí. Markovič mal odporcov, ktorí boli fanatickí prívrženci vtedy vládnucej politickej garnitúry,“ rozpráva Milan Lasica.

Markovičovu šou v deväťdesiatych rokoch režíroval. Dnes už len spomína na dramatické chvíle, keď niesol v televízii veľkú zodpovednosť. Nedal sa však obalamutiť a odolal. „Zodpovedne môžem povedať, že niekoľkokrát pred začiatkom vysielania prišiel telefonát, že v hľadisku divadla je bomba. Nikomu som nič nehovoril. Neakceptoval som to, pretože som vedel, že je to provokácia, aby sme nevysielali. My sme však vysielali a žiadna bomba tam nebola. Bol to len dôkaz toho, akí fanatici volili Mečiara,“ približuje horúce okamihy ešte z čias, keď pôsobil v Slovenskej televízii.

Odvtedy sa doba zmenila, o politickej satire môžu dnes našinci len snívať. „Samozrejme, chýba tu. Sám neviem, prečo sa z našej spoločnosti vytratila. Ani neviem, prečo už nemáme ľudí, ktorí by to robili.“

To, že často vystupuje ako spoločenská autorita, Milan Lasica nepopiera, aj keď ho to neteší. „Ja som nerád autoritou a čo sa týka islamizácie, prihodila sa mi už druhá alebo tretia nepríjemná vec, keď internetom začal kolovať nejaký citát pod mojím menom. No je to podvrh! Považujem to za mediálny terorizmus. Nemám proti tomu ako bojovať, nemám koho zažalovať ani neviem, komu mám dať po papuli. Pretože neviem, kto za to môže. Tu nie je zodpovedný nikto,“ sťažuje sa na internetový hoax, ktorý sa šíril v hercovom mene.

Jeho tvorcovia začali&nbsp;Lasicovi&nbsp;pripisovať protimoslimské myšlienky. Do úst mu vložili poburujúce slová, ktoré vyzývali ľudí a apelovali na verejnosť, aby sa vzoprela „islamu, ktorý ovládne Európu“. Milan&nbsp;Lasica&nbsp;to však zásadne odmieta. Práve naopak, hovorí o sebe ako o liberálnom človeku.

Kritizuje skôr mentalitu spoločnosti i politikov, ktorí zneužívajú súčasné problémy na svoju propagandu. „Nemyslím si, že utečeneckú krízu zažívame prvýkrát. Neviem, prečo sa tvárime, že sa to ešte nestalo. Ako v prípade Bosny. Ani útoky v Paríži neboli prvé, takže hystéria nie je celkom opodstatnená. Hystéria nikdy nič nerieši, len naháňa strach. Druhá vec je, že sa mi zdá naozaj nemiestne, aby sa táto téma zneužívala v predvolebnom období, to sa nepatrí. Je to hrozné. Utečenecká kríza naháňa Ficovi hlasy. Dá sa povedať, že robí profesionálne zbieranie hlasov. Má to, skrátka, pod palcom a vie, ako na to.“

Nepáčia sa mu ani európski politici. Pre migračnú vlnu by ich vraj hodil najradšej do jedného vreca s našimi. Bez ohľadu na to, že západoeurópski lídri sú skôr „za“ ako „proti“. „Ich súčasné zásahy svedčia len a len o ich bezradnosti. Alebo o tom, že pre politikov nie je táto téma až taká dôležitá. Robia len nejaké kroky, aby to vyzeralo, že niečo robia. Myslím si však, že to je plátanie dier na poslednú chvíľu. Vždy keď sa stane nejaká tragédia, ako napríklad v Paríži, zrazu zosilnia bezpečnostné opatrenia. Ale až potom. A to je naozaj bezradnosť.“

Aj keď spoločenské témy doma s manželkou, poslankyňou Národnej rady, nerieši často, úplne vynechať ich nemôžu. „Vždy som bol orientovaný liberálne. Dá sa povedať, že so ženou máme rovnaké názory. Súhlasím skoro so všetkým, čo si ona myslí. Pravdaže, nie som romantik, ani nie som až tak žensky citlivý na to, že sa presúvajú rodiny s malými deťmi. Čo je pre ženu ťažký problém. Do istej miery však dávam za pravdu aj tým, ktorí vidia v tomto presúvaní nebezpečenstvo.“

Lasica spomína na obdobie, keď sa aj Slováci sťahovali za slobodou a lepším životom na Západ. „Ľudia utekajú tam, kde sa budú mať lepšie. Zatiaľ u nás žiadni migranti nezostávajú, tak neviem, ako si to mám vysvetliť,“ dodá lišiacky. Aj keď sám nevie, aké je riešenie migračnej krízy, nerobí z nej veľkú tragédiu. Problém vidí skôr v našom strachu. „Príliv ľudí, v ktorých je tak hlboko zakorenené ich náboženstvo, môže po čase znamenať nebezpečenstvo. Ale len v prípade, ak my sa cítime slabo zakorenení v našom náboženstve. Bohužiaľ, niekedy mám pocit, že je to tak. Že my sa aj nášho náboženstva vzdáme, keď nám niekto pohrozí.“

Aj sám herec rozmýšľal v minulosti nad tým, že sa stane utečencom. Že opustí krajinu, v ktorej neexistovala sloboda slova. „Moje povolanie je však také späté so slovenčinou, že si neviem predstaviť, ako by som v cudzom jazyku robil to, čo som robil celý život. No a nechcel som robiť nič iné.“

Láska k tvorbe ho preto prinútila zostať. Čoskoro sa zúčastní na ďalších parlamentných voľbách. Svoju ženu Magdu už voliť nebude, v politike končí. Aj keď ešte stále nevie, komu dá svoj hlas, určite sa nestotožní s veľkou skupinou ľudí v jeho veku. „Vidím to tak, že vyhrá asi premiér Fico. Ja som orientovaný viac-menej pravicovo a prozápadne. Tak si z toho asi vydedukujete, koho voliť nepôjdem.“

<a href="https://plus7dni.pluska.sk/gal/ludia/velke-vyznanie-milana-lasicu-keby-nebolo-mojej-zeny-ktovie-sme-tento-rozhovor-robili" target="_blank" rel="noopener">Viac FOTO Milana Lasicu a ako išiel s ním čas, nájdete v GALÉRII &gt;&gt;</a>