Rád o sebe tvrdí, že ak niečo v živote dosiahol, tak len preto, že sa vždy spájal s tými najlepšími. Asi aj preto je redaktorom PLUS 7 DNÍ po rôznych prestávkach už tretíkrát. Pri príprave článkov a komunikáciach s respondentmi sa riadi heslom českého herca Vlastimila Brodského, s ktorým sa kedysi práve vďaka PLUS 7 DNÍ spriatelil. Na svojej chalupe mu raz povedal: "Veľkosť človeka sa nedá merať len na centimetre. Je totiž trojrozmerná. Určuje ju hĺbka duše, šírka srdca a výška intelektu. Je lepšie hovoriť s inteligentným človekom o niečom hlúpom ako s hlupákom o niečom múdrom."

Erik Kollárik

Pohreb najväčšieho slovenského velikána filmového umenia sa konal až osem dní po jeho smrti, čo predznačovalo, že pôjde o veľkolepú rozlúčku. Tá sa napokon konala rovnako ako pri úmrtí Karla Gotta, v pražskej Katedrále svätého Víta a celebroval ju rovnako ako zlatému slávikovi, kardinál Dominik Duka. 

Sympatické bolo, že hostia, vrátane zástupcov médií dostali dopredu program samotného obradu. Na organizovaní poslednej rozlúčky sa podieľal aj filmárov syn Jorik, ktorého má s manželkou Deanou Horváthovou Jakubiskovou. Svojej publicite sa všemožne vyhýbal, pred médiá predstúpil až v roku 2018 ako vydavateľ knihy Perinbaba a samozrejme, v sprievode mamy prišiel aj na poslednú rozlúčku. V prvej rade vedľa nich sedela tiež Jakubiskova prvá dcéra Janette so svojimi dvomi synmi a režisérova sesternica Anna Jenčusová z Kojšova. Pôsobivé tiež bolo, že chodby katedrály lemovali v pestrofarebných krojoch Jakubiskovi rodáci z Kojšova. 

V záplave vencov a kvetov trónila rakva z bledého dreva so zaujímavou, extravagantnou výzdobou. Z ikebany na vrchu ktorej trónil majstrov klobúk vychádzali halúzky prepletané filmovými pásmi. Aby sa podčiarklo, že Juraj bol aj skvelý ilustrátor a grafik, rodina umiestnila na oltár paletu z kvetov a nechýbala ani maketa kamery obsypaná kvetmi od dcéry Jeanetty s rodinou. Aj z nej viseli pásy s menami: Deti Janette a Jorik, vnuci Tomáš a Michal s otcom Tomášom. Len zasvätení pritom vedia, že ide o českého miliónára Tomáša Malinu, ktorého podnikanie na čas priviedlo aj za mreže. 

Žiaľ najbližšej rodiny sa dal počas smútočného obradu krájať. Dcéra so synom mali okuliare, no aj tak bolo na veľkoplošných obrazovkách vidieť ako im po tvárach stekajú obrovské slzy. V uprenom pohľade vdovy Deany na rakvu sme čítali, akoby stále neverila, že jej Jurajko, ako svojmu manželovi hovorila je už v nebeskom kráľovstve. 

Smutné bolo, že na pohreb nedorazil nikto z vrcholných predstaviteľov politiky tak ako to bolo pri skone Mira Žbirku. Prezidentka Zuzana Čaputová, ministerka kultúry Natália Milanová a predseda vlády Eduard Heger poslali aspoň vence… Umiestnili ich hneď vedľa venca českého prezidenta Miloša Zemana a venca od Kataríny Žbirkovej s nápisom Juraj, užite si nebeské filmy s Mekym.

Pozostalým kondolovalo mnoho osobností Ľubo Paulovič, manželia Oklamčákovci, Václav Upír Krejčí, Katarína Žbirková, Ján Mináč, Katarína Zatovičová, Bára Štěpánová, Jan Hřebejk, či Petra Vančíková Kolevská, ktorá na obrade rečnila, či Katarína Knechtová, ktorá na záver zaspievala ústrednú pieseň z filmu Bathoty Muoj Bože. K najvzácnejším hosťom patril ex prezident Václav Klaus, ktorý bol rodinným priateľom Jakubiskovcov a mal aj špeciálny príhovor.

Počas prebiahajúceho obradu napokon prišiel ešte Zdeněk Troška, Andrea Verešová a Liv Bielovič, ktorá meškala dvadsať minút. „Pred Prahou bola obrovská dopravná kolóna. Aby som stihla prísť čo najskôr, nechala som si kufor v taxíku s tým, že neskôr taxikárovi zavolám a prinesie mi ho do hotela,“ vysvetľovala herečka, ktorá si zahrala v pokračovaní Jakubiskovej Perinbaby. Posledná rozlúčka ju napokon tak zmohla, že neprišla ani kar, na ktorý ju vdova Deana pozvala. A kde boli ostatní? Posledná rozlúčka s majstrom Jakubiskom sa konala v deň dvoch veľkolepých spoločenských akcií Krištáľové krídlo a Český lev, takže nie je ťažké hádať... Aj to je odraz vnímania velikánov našich kultúrno spoločenských dejín.  

Geniálny filmár a&nbsp;ilustrátor Juraj Jakubisko často nenachádzal pochopenie pre svoju prácu, no legendou a&nbsp;rešpektovanou osobnosťou sa napriek tomu stihol stať už počas života. Ľudia z&nbsp;brandže sú presvedčení, že keby nemal za&nbsp;sebou manželku, tvrdú producentku Deanu Horváthovú Jakubiskovú (64), mnoho jeho diel by nikdy nevzniklo. Po&nbsp;štyridsiatich rokoch ich zväzku a&nbsp;mnohých nebezpečných diagnózach režiséra sa naplnili Deanine najhoršie obavy. „Som plná bolesti,“ vyjadrila sa po&nbsp;manželovej smrti pre PLUS 7 DNÍ. O&nbsp;budúcnosti bez Juraja po&nbsp;svojom boku zatiaľ vôbec neuvažuje. „Teraz je pre mňa prioritou pripraviť mu rozlúčku hodnú jeho mena, tvorby a&nbsp;života,“ povedala ďalej.

Po&nbsp;chodbách Slovenského národného divadla sa traduje, že keď sa Zdena Studenková vydávala za&nbsp;Stanislava Párnického, vyhlásila, že si berie najlepšieho režiséra v&nbsp;Československu. Keď mala Deana Horváthová v&nbsp;roku 1985 pred svadbou s&nbsp;Jurajom Jakubiskom, so vztýčenou hlavou predniesla, že si berie najlepšieho režiséra strednej Európy. Nemala problém ani priznať, že do&nbsp;chomúta ho vohnala ona. 

Jurajovi sa po&nbsp;rozvode s&nbsp;prvou manželkou Ľudmilou Vašovou, s&nbsp;ktorou má dcéru Janettu, ženiť nechcelo. „S&nbsp;mojou tvárou som si pôvodne myslel, že nikdy pre seba nenájdem žiadne pekné dievča. Nakoniec som si v&nbsp;roku 1975 bral vysokú krásnu Ľudmilu. Asi to bolo z&nbsp;milosti,“ vtipkoval režisér o&nbsp;manželstve, ktoré trvalo deväť rokov. Právnička, modelka a&nbsp;herečka, ktorá si zahrala napríklad vo filme Prípad krásnej nerestnice, zomrela na&nbsp;rakovinu v&nbsp;roku 2007.

Medzitým Jakubisko stretol herečku SND Deanu Horváthovú. Počas nezáväzného flirtu jej sľúbil úlohu vo filme Tisícročná včela a&nbsp;ona sa ho už nepustila. Keď po&nbsp;premiére filmu stretla režiséra na&nbsp;jednej z&nbsp;nočných bratislavských ulíc, vyčítala mu, že sľub nedodržal. „Chcel som jej to vysvetliť, ale nechcela sa o&nbsp;tom baviť na&nbsp;ulici. Tak som jej povedal, že s&nbsp;ňou pôjdem aj do&nbsp;pekla,“ zaspomínal si kedysi. Deana išla tvrdo za&nbsp;svojím cieľom. „Chcela sa vydávať a&nbsp;hovorila, že je najkrajšia žena v&nbsp;strednej Európe. Uveril som jej. Až neskôr som zistil, že hranica strednej Európy vedie cez našu spálňu.“ Mimochodom, so sobášom Juraj súhlasil vraj až po&nbsp;sľube, že mu Deana porodí syna, a&nbsp;ak sa tak nestane, sama požiada o&nbsp;rozvod. Sľub dodržala, z&nbsp;ich manželstva pochádza dnes už tridsaťsedemročný syn Jorik.

Juraj Jakubisko sa prejavil ako džentlmen a&nbsp;o&nbsp;ruku svojej nastávajúcej požiadal podľa tradície s&nbsp;kyticou v&nbsp;ruke jej mamu. „Vzápätí odišiel točiť Perinbabu a&nbsp;všetky prípravy nechal na&nbsp;mňa. V&nbsp;predvečer obradu som mu volala a&nbsp;on sa ma nevinne opýtal: Kto sa žení? Nahnevaná som povedala, že svadba sa ruší a&nbsp;treskla som slúchadlom,“ opísala Deana situáciu akoby vystrihnutú z&nbsp;talianskeho scenára.

Po&nbsp;upokojení vášní sa sobáš v&nbsp;roku 1985 predsa len uskutočnil. Po&nbsp;čase sa stali aj blízkymi spolupracovníkmi. V&nbsp;roku 1991 založili produkčnú spoločnosť J&amp;J Jakubisko Film, o&nbsp;dva roky herečka dala výpoveď v&nbsp;Slovenskom národnom divadle a&nbsp;presťahovali sa do&nbsp;Prahy. 

Juraj Deanu, ktorá jeho kariére absolútne zasvätila život, nepochybne miloval, no nie je veľkým tajomstvom, že vo svojom srdci mal miesto ešte pre jednu ženu. V&nbsp;šesťdesiatych rokoch sa zoznámil a&nbsp;randil s&nbsp;jednou z&nbsp;najkrajších žien sveta, herečkou a&nbsp;modelkou Oľgou Schoberovou. V&nbsp;roku 1970 ju obsadil do&nbsp;filmu Dovidenia v&nbsp;pekle, priatelia, no kontakt s&nbsp;ňou udržiaval aj počas manželstva s&nbsp;Deanou. 

Filmová sexbomba do&nbsp;režisérovej postele pôvodne skočila vraj sama. Fakt, že je vydatá za&nbsp;amerického herca Brada Harrisa, jej neprekážal. Jakubiskovci mali v&nbsp;Prahe svoju kanceláriu v&nbsp;priestoroch paláca Lucerna neďaleko od&nbsp;bytu Schoberovej, takže Juraj to k&nbsp;nej mal na&nbsp;skok. „V&nbsp;oválnom zrkadle zavesenom na&nbsp;dverách skrine, ktoré sem priniesla Olina, vidím odraz dvoch nahých postáv. Žena, ktorá ma v&nbsp;spánku objíma, má neskutočne dokonalé telo. Je dokonalejšia a&nbsp;krajšia než všetky dievčatá, ktoré som poznal. Keby som mal umrieť teraz, umrel by som šťastný,“ vyznal sa poeticky k&nbsp;Schoberovej.

Juraj Jakubisko napokon skonal celkom neromanticky v&nbsp;sanitke. Dramatické momenty nám opísala jeho sesternica Anna Jenčušová, ktorá dodnes žije v&nbsp;ich rodnej dedine Kojšov. „Deana mi hovorila, že v&nbsp;piatok sa mu priťažilo a&nbsp;hneď mu volala záchranku. Ona s&nbsp;nimi ísť nemohla, tak nasadla na&nbsp;taxík a&nbsp;uháňala za&nbsp;sanitkou. V&nbsp;nej Juraja počas cesty oživovali, vraj robili, čo mohli, no keď dorazili do&nbsp;nemocnice, už nežil. Doteraz presne nevieme, čo sa stalo, vraj mu niečo prasklo a&nbsp;vykrvácal,“ povedala nám pani, ktorá je od&nbsp;nebohého bratranca mladšia o&nbsp;deväť rokov.

Zronená Deana bola nešťastná, že s&nbsp;manželom nemohla byť pri jeho poslednom výdychu, no personál nemocnice jej umožnil ostať pri mŕtvom tele asi hodinu. „Vyzeral uvoľnene, pokojne a&nbsp;vyrovnane. Tvár mal hladkú ako chlapec. Zasa sa zídeme,“ vyslovila nádej pre české médiá.

No už keď sa v&nbsp;roku 2011 objavili u&nbsp;Jakubiska vážne problémy so srdcom, rodina v&nbsp;Kojšove Deanu pripravovala na&nbsp;to, že môže prísť k&nbsp;najhoršiemu. „Ona si to nepripúšťala. Aj keď mu v&nbsp;roku 2012 transplantovali srdce, verila, že všetko dobre dopadne. Vraj by inak musela ísť za&nbsp;ním. Veľmi ho ľúbila a&nbsp;dávala na&nbsp;neho pozor. Teraz, keď ho stratila, to prežíva naozaj ťažko,“ povedala nám režisérova sesternica.

S&nbsp;Jurajom jeho blízka príbuzná naposledy telefonovala pred tromi týždňami. „Vôbec sa necítil zle. Tešil sa, že nový rok oslávil so synom aj s&nbsp;dcérou. Bavili sme sa, že príde na Kojšovskú heligónku a&nbsp;že v&nbsp;apríli oslávime aj jeho narodeniny. Veď mu tu chystáme aj pamätnú izbu.“ Rodná dedina slávneho režiséra je teraz ponorená v&nbsp;smútku. „Modlíme sa za&nbsp;neho. Mali sme za&nbsp;neho v&nbsp;kostole aj liturgiu.“

Do&nbsp;rodnej viesky v&nbsp;okrese Gelnica sa Jakubisko pravidelne vracal. Medzi svojich zavítal naposledy v&nbsp;auguste 2021 - v&nbsp;čase, keď mu udelili Cenu Košického samosprávneho kraja. Z&nbsp;metropoly východného Slovenska ho do&nbsp;Kojšova dopravili štýlovo na&nbsp;slávnostne vyzdobenej bričke ťahanej dvoma cválajúcimi koňmi. „Vždy, keď prišiel, bola to veľká sláva. Každý sa s&nbsp;ním chcel baviť, takže sme pre seba mali málo času. Keď hovoril, na&nbsp;čom všetkom pracuje, hovorila som mu, aby spomalil tempo, no len nad tým mávol rukou. Chcel držať krok s&nbsp;Deanou. Držala ho nakrátko aj ho milovala, a&nbsp;tak mu to vyhovovalo. To bola ozajstná láska,“ hodnotili ich domáci.

Deana v&nbsp;súčasnosti chystá veľkolepú a&nbsp;dôstojnú rozlúčku. Podľa dostupných informácií sa bude konať v&nbsp;pražskom Chráme svätého Víta, kde sme sa lúčili aj s&nbsp;Karlom Gottom. Či jeho pozostatky skončia v&nbsp;slovenskej alebo českej zemi, zatiaľ známe nie je. „Deana sa o&nbsp;tom chce poradiť s&nbsp;deťmi,“ dozvedeli sme sa z&nbsp;ich rodinného prostredia.

V detstve Juraja Jakubiska vraj nič nenasvedčovalo tomu, že by sa mal stať veľkým umelcom. „Bol to obyčajný, skromný a&nbsp;všetečný chlapec ako všetci ostatní. A&nbsp;to mu aj ostalo,“ mieni režisérova sesternica Anna Jenčušová.

Narodil sa do&nbsp;rodiny richtára a&nbsp;neskôr majiteľa liehovaru Michala Jakubiska, ktorý si ako oficiálne povolanie uvádzal hostinský. V&nbsp;päťdesiatych rokoch im skonfiškovali v&nbsp;rámci znárodňovania všetok majetok a&nbsp;otec musel pracovať ako robotník. Mama mala neustále pľúcne problémy, až ochorela na&nbsp;tuberkulózu a&nbsp;zomrela. Juraj mal len osem rokov.

V&nbsp;škole nepatril k&nbsp;elitným žiakom, z&nbsp;kreslenia dokonca podľa vlastných slov prepadal. „Nakoniec som sa aj tak dostal na&nbsp;školu umeleckého priemyslu. Študoval som grafiku, fotografiu, neskôr som sa dostal ku kamere a&nbsp;k&nbsp;filmu. Postupne som si plnil sny,“ zhodnotil.

Podľa slov fotografky Zuzany Mináčovej spôsobili Jakubiskove diela v&nbsp;našej kinematografii prevrat. „O&nbsp;našich filmoch sa vtedy hovorilo, že ich treba premietať najťažším väzňom ako trest za&nbsp;ich zločiny. Zrazu sa objavil mladý chlapec Juro Jakubisko, mal úplne inú poetiku a&nbsp;inú koncepciu filmu, aká tu bola dovtedy zaužívaná.“

V&nbsp;roku 1966 absolvoval Jakubisko pražskú FAMU a&nbsp;v&nbsp;priebehu ďalších štyroch rokov natočil tri veľkofilmy. Po&nbsp;debute Kristove roky nasledovali Zbehovia a&nbsp;pútnici a&nbsp;Vtáčkovia, siroty a&nbsp;blázni. Keďže sa otvorene hlásil k&nbsp;odporcom vpádu ruských tankov do&nbsp;Československa, štvrtý film Dovidenia v&nbsp;pekle, priatelia mu mocipáni stopli. V&nbsp;roku 1971 dostal zákaz hraných filmov, a&nbsp;tak presedlal na&nbsp;dokumenty. Nakrútil filmy o&nbsp;Ondrejovi Nepelovi či o&nbsp;výstavbe tranzitného plynovodu ZSSR. V&nbsp;krušných časoch tajne vytvoril obaly slávnych platní Zelená pošta a&nbsp;Šľahačková princezná.

Na&nbsp;tom druhom sa vyobrazil ako člen skupiny Prúdy, na&nbsp;fotenie sa totiž nedostavil skutočný muzikant Ján Lauko. Nový film Postav dom, zasaď strom natočil až koncom sedemdesiatych rokov. Napriek úspechu ho súdruhovia držali naďalej nakrátko. Dovolili mu natáčať len historické filmy, rozprávky a&nbsp;komédie. Do&nbsp;roku 1989 tak nakrútil trojdielny televízny film Nevera po&nbsp;slovensky, Tisícročná včela, rozprávku Perinbaba a&nbsp;sedemdielny televízny seriál Teta. Tesne pred revolúciou stihol premiéru filmu Sedím na&nbsp;konári a&nbsp;je mi dobre. „Trpeli ma, pretože vedeli, že na&nbsp;mne zarobia,“ zhodnotil režisér triezvo situáciu, v&nbsp;ktorej sa ocitol. „V&nbsp;tých časoch som sa cítil ako neviditeľný. Mal som v&nbsp;hlave toľko nápadov a&nbsp;nemohol som ich realizovať. O&nbsp;to viac som bol vďačný kamarátom, ktorí boli pri mne. Až po&nbsp;revolúcii, keď sa odhalili kádrové dotazníky, som zistil, že sa pri mne držali, aby ma mohli udávať,“ zaspomínal si na&nbsp;obdobie temna.

Po&nbsp;Nežnej revolúcii sa Juraj Jakubisko tešil na&nbsp;voľnú ruku v&nbsp;tvorbe, no predčasne. V&nbsp;roku 1990 natočil film Takmer ružový príbeh s&nbsp;dospievajúcou Darinou Rolincovou, ktorá síce pred kamerou odhalila prsia, no dielo extrémny úspech nedosiahlo. V&nbsp;roku 1992 Jakubisko pokračoval filmom Lepšie je byť bohatý a&nbsp;zdravý ako chudobný a&nbsp;chorý a&nbsp;keď filmové štúdiá Koliba sprivatizoval Vladimír Mečiar, Jakubiskovci sa presťahovali do&nbsp;Prahy.

Ďalší Jakubiskov film Nejasná správa o&nbsp;konci sveta sa zrodil až v&nbsp;roku 1997. Bolo to zároveň prvé dielo v&nbsp;produkcii agentúry J&amp;J Jakubisko Film. V&nbsp;novom tisícročí natočil Jakubisko filmy Post coitum a&nbsp;Bathory, pre ktorú sa s&nbsp;Deanou neuveriteľne zadlžili. Pohľadávky sa vyštverali do&nbsp;výšky desiatok miliónov. Jakubiskovci prišli v&nbsp;exekúcii o&nbsp;luxusnú pražskú vilu v&nbsp;pražskej štvrti Hodkovičky, ktorá sa predala len za&nbsp;12,5 milióna českých korún. Režisér sa nedožil ani premiéry pokračovania Perinbaby, ktorá sa pre pandémiu neustále presúvala a&nbsp;posledným známym termínom bol február 2023.

Posledných štrnásť rokov nosil Juraj Jakubisko v&nbsp;hlave veľkolepý projekt, trojhodinový historický epos Slovanská epopeja - Zabudnutý epos. Dielo, ktoré ho mohlo presláviť celosvetovo, ocenil s&nbsp;manželkou na&nbsp;neuveriteľných tridsaťsedem miliónov eur. Jakubiskovcom sa nepodarilo presvedčiť komisie oficiálnych inštitúcií na&nbsp;spolufinancovanie, takže Juraj už nemohol vyrozprávať príbeh kniežaťa Svätopluka a&nbsp;Veľkomoravskej ríše. „Nikto už nevie, čo je vlastne umenie. Či je to to, čo by mali vidieť diváci, alebo práve naopak, len umelci. Niekedy sa mi to zdá ako cisárove nové šaty. Všetci obdivujú najkrajšie šaty, popritom kráľ je nahý. Stráca sa orientácia v&nbsp;tom, čo je kvalita, a&nbsp;myslím, že zahynie mnoho talentov,“ prorokoval.

Svätopluka tak režíroval iba na&nbsp;divadelných doskách, pred pätnástimi rokmi v&nbsp;Opere SND. Minulý piatok však v&nbsp;Národnom uviedli novú verziu historickej fresky Eugena Suchoňa. V&nbsp;rovnaký večer Juraj Jakubisko vydýchol naposledy.