Po náročných kovidových rokoch sa na svahy aj do prepychových hotelov vrátila silvestrovská zábava bez akýchkoľvek obmedzení. Podľa vozového parku, ktorý sa zišiel v Tatrách, ho ovládli krajiny bývalej V4. Parkoviská zaplavili slovenské, české, maďarské a poľské autá, no na zjazdovkách sa kde-tu hovorilo aj po ukrajinsky. Akoby sa od roku 1893, keď v našich veľhorách otvorili prvý hotel Lomnica, v podstate nič nezmenilo.

FOTO prominentov vo Vysokých aj v Nízkych Tatrách v GALÉRII

Šesťchodové večere

Podľa dobových záznamov sem od konca 19. storočia jazdila za zimnými športmi aristokracia z Budapešti, ale aj obchodníci a úradníci z Česka, pomenej z Poľska či Ukrajiny. Dnes ku klientom najdrahších tatranských hotelov patria podnikatelia, manažéri, privátni lekári či právnici. „Čo je zaujímavé, začali sme mať viac zahraničnej klientely povedzme z exotických krajín. Ocitli sa tu ľudia z Panamy alebo Austrálie, čo nikdy predtým nebývalo zvykom,“ povedal nám riaditeľ najstaršieho tatranského, dnes päťhviedzičkového hotela Lomnica Peter Mudrý.

FOTO prominentov vo Vysokých aj v Nízkych Tatrách v GALÉRII

Aj Silvestrovský program uvádzali hádam prvýkrát v slovenčine aj angličtine súčasne, pri niektorých stoloch si totiž šesťchodovú večeru užívali maďarské rodiny. Hoci inflácia zdvihla elektrickú energiu dvojnásobne, čo sa premietlo do cien služieb, hory boli preplnené. Hotelieri si však všimli ešte jednu zmenu. Kým predtým si návštevníci hôr program plánovali vopred, dnes sa rozhodujú na poslednú chvíľu. Dôvod? „Cez pandémiu sme prežili Silvestre, keď sme museli improvizovať. Vynašli sme sa a organizovali napríklad priamy prenos degustačnej večere z kuchyne do hotelových izieb, kam sme nosili hotové jedlá. Z kovidu sme prešli rovno do vojny na Ukrajine, s tým je spojená inflácia a energetická kríza. Ľudia to citlivo vnímajú. Posledné tri roky počúvajú len o problémoch a akoby si odvykli, že by si mohli užiť bezstarostné chvíle,“ doplnil Mudrý.

Prvýkrát na lyžiach

V prípade prominentov to však vôbec neplatilo. Celebrity hlásili vo veľkom návrat do Vysokých aj Nízkych Tatier. Zázrak sa udial najmä na Štrbskom Plese, kde sme sa na jednom z kopcov zrazili so strieborným olympijským medailistom, goflistom Rorym Sabbatinim. Pred blížiacou sa päťdesiatkou sa učil lyžovať. „Náročnejšie je chodiť v týchto topánkach a niesť lyže,“ zahlásil predtým, než znova nastúpil na vlek. Športovému progresu rodáka z južnej Afriky sa prizerala jeho slovenská manželka Martina. „Nikto ho neprehováral. Sám si vzal dve lekcie a už lyžuje. Chodí len tam, kde je málo ľudí. Iba som mu povedala, nech si oblečie niečo krikľavé, aby som ho videla,“ povedala bez akýchkoľvek obáv. 

FOTO prominentov vo Vysokých aj v Nízkych Tatrách v GALÉRII

Martina v časoch ranej mladosti preliezla Tatry ako začínajúca horolezkyňa, no neskôr sa preslávila najmä ako „matka číslo 4“ Borisa Kollára. So šéfom parlamentu má syna Šimona Heliodora a na počudovanie počas silvestrovskej noci sme ju objavili v tatranskom bare so svojou predchodkyňou, „matkou číslo 1“ Stankou Horňákovou. Obe bývali v neďalekých Kollárových apartmánoch a večer sa bavili svorne aj s Rorym. „Sme v pohode. Nemám s nikým problém, poznáte ma,“ povedala nám vysmiata Martina Sabbatini s rukou hore.