Bonvivánsky sedel na stoličke, bavil sa a nezdalo sa, že by sa ponáhľal domov. Pritom len pred necelými dvoma rokmi sa mu zrútil svet. Prišiel o nohu. Prvé dni po amputácii myslel na najhoršie, no dnes ukazuje, že aj s handikepom sa dá žiť takmer ako predtým. Darí sa mu aj vďaka špeciálnej protéze a ďalším technickým vychytávkam.

Dobíja ju každý deň

Na Štedrý večer 2019 sa museli lekári s jeho rodinou rozhodnúť. Buď kolegovi profesorovi Traubnerovi amputujú pravú nohu, alebo sa mu ťažká cukrovka stane osudnou. Zvolili prvú možnosť a keď sa známy neurológ prebral z narkózy, dostihli ho najchmúrnejšie myšlienky. „Prvý mesiac bol pre mňa tragédiou, rozmýšľal som o budúcnosti. Vďaka manželke Katke a nádherným vnúčatám som si však povedal, že budem vzorom pre ľudí s rovnakým osudom. Že aj ako starec sa opäť postavím na vlastné nohy,“ obzerá sa dnes na udalosti spred dvoch rokov metaforickým slovníkom.

Už mesiac po amputácii sa teda vybral na invalidnom vozíku osláviť osemdesiatku svojho priateľa a pacienta Milana Lasicu. „Rýchlo? Žiadne rýchlo. Mne sa, naopak, zdá, že to ide veľmi pomaly. Veď som šesť týždňov ležal ako taký cicinbus v nemocnici a pozeral len do stropu,“ priznal nám vtedy so znova nájdenou energiou. V skutočnosti všetko išlo rýchlo. Na schodisku, ktoré vedie do jeho bratislavského bytu, mu najbližší inštalovali výťah pre vozičkárov. Medzitým odborníci pracovali na Traubnerovej supermodernej protéze. Ako profesor dodáva, „vyrobenej na Slovensku z nemeckých súčastí“. „Má jednu veľkú výhodu - elektronické koleno. Čiže noha sa mi v adekvátnom momente zohne a keby hrozil pád, podrží ma. Protézu si každý deň dobíjam. Musím povedať, že je výborná a odporúčam,“ zhodnotil profesor vychytávku pre PLUS 7 DNÍ.

Napriek tomu zžiť sa s náhradnou nohou nebolo podľa neho ľahké. „Mladší by zvládli nácvik rýchlejšie. Ďalšia vec, že mám nohu amputovanú pomerne vysoko v oblasti stehna. Doteraz som si na protézu úplne nezvykol, ale keďže chcem dokázať, že mám vôľu žiť, som presvedčený, že je to veľmi výhodné. Stále ma to stojí dosť námahy, ale žijem,“ vydýchol si pred nami na žúre, na konci ktorého svoje slová potvrdil v praxi.

Trápia ho schody

Vďaka protéze dnes môže Pavel Traubner robiť takmer všetko, čo chce. Obmedzujú ho len schody, ale na tie sa sťažujú takmer všetci z jeho generácie. „Vyjsť ich viem, ale po tridsiatich je to trochu problém. Áno, je to významné obmedzenie životných funkcií. Som však prispôsobivý človek. Teším sa, že mám výbornú rodinu, chodím do práce a napríklad aj šoférujem. To mi robí veľkú radosť,“ pokračoval vo výpočte pozitív. Auto profesorovi upravili ako pre handikepovaného, ľavou nohou dnes ovláda plyn aj brzdu a rýchlosti radí automat.

Protézu dostal neurológ už vlani v marci, no keď ju mohol začať naplno využívať, prišiel lockdown. „To znemožnilo všetky aktivity,“ poťažkal si pred nami spoločenský lekár. „Ale odkedy sa uvoľnili opatrenia, opäť chodím do divadla, na koncerty, stretávam sa s priateľmi a teším sa zo života. Teraz sa však obávam, že nás postihne tretia vlna pandémie, ktorá ohrozí nás starcov a, bohužiaľ, aj mladých ľudí.”

Viac FOTO v GALÉRII >>

Vyhrážajú sa mu

Profesora mrzí najmä to, že významná časť spoločnosti bojkotuje očkovanie. „Vakcína možno nezachráni pred infekciou, ale zabezpečí, že priebeh bude mať miernejší. Osemdesiat percent pacientov, ktorí majú COVID-19, je nezaočkovaných, taká je realita. Trápi ma, že bojovníci proti očkovaniu používajú argumenty, ktoré naozaj nemajú logiku, práve opačne,“ kritizuje stav, v akom sa Slovensko nachádza. Sám sa preto snaží osobne ľuďom vysvetľovať, prečo je vakcína výhodná. „Tým, ktorí stoja za to,“ upresní nám. „Lebo niektorí sú neoblomní, čo ich môže doviesť k tragédii. Napísal som taký krátky status na internete, kde som slušným spôsobom vyzval občanov, aby sa v záujme seba a svojich príbuzných dali zaočkovať. A potom som dostal neskutočné množstvo mai­lov, v ktorých ma obviňujú, že som niekým platený,“ doplnil. A prečo to tak je? „Žiaľbohu, ľudia sú veľmi vnímaví a veria rôznym bojovníkom, vieme, že ide aj o významných politických činiteľov. Takže možno aj viac ako 40 percent Slovákov je rozhodnutých nedať sa zaočkovať. Je mi to ľúto ako lekárovi aj ako človeku,“ zamyslel sa profesor Pavel Traubner na záver.