Vydesená zo Slovákov: Zuzana Šebová o krutých chvíľach, ktoré zažíva na ulici

Ako umelkyňa mení preoblečenia, najnovšie je preto pornoherečkou - vo filme Super žena má scény vo vyzývavom kroji spolu s českou kolegyňou Tatianou Dykovou. Snímku natočila Zuzana Kubovčíková Šebová pred niekoľkými rokmi, no pre finančné komplikácie sa až teraz dočkal uvedenia do kín. Herečke sa na premiére rozviazal jazyk a pre PLUS 7 DNÍ porozprávala veci, o ktorých doteraz vôbec nehovorila. Vyzdvihla silu žien, opísala trápenia, ktoré ženské pohlavie od mladosti prenasledujú, a priznala aj to, že na ulici ju neraz ako matku dvoch detí poriadne dourážali. Zdá sa teda, že za nepretržitým úsmevom skrýva ZUZANA KUBOVČÍKOVÁ ŠEBOVÁ (40) strach a veľké obavy. S herečkou sa rozprávala GRÉTA KLIMKOVSKÁ.

Považujete sa za super ženu?

Tou je podľa mňa skoro každá žena. Mám pocit, že to máme v živote ťažšie ako muži vo viacerých oblastiach. Od dvadsiatich piatich rokov je na nás vyvíjaný tlak. Všetci sa nás pýtajú, kedy budeme mať deti, kedy sa vydáme a prečo uprednostňujeme kariéru pred rodičovstvom. Zrazu sú všetci odborníci a nie­ktorí dokonca až sudcovia. Ako sa máme my ženy zorientovať, aby sme sa v živote nestratili a aby sme zároveň nepodľahli nátlaku?

Hovorím aj za seba, je náročné všetko zvládnuť a udržať si seba samu. Vďaka tomu, že som dokázala skĺbiť materstvo s hereckým povolaním, určite aj seba vnímam ako super ženu. Mám okolo seba tiež mnoho vzorov, napríklad Tatianu Dykovú, ktorá so mnou v novom filme hrá.

Rozoberali ste údel žien aj počas nakrúcania?

Tatiana má troch synov, rozprávali sme sa veľa o tom, že byť pracujúcou mamou nie je vôbec jednoduché. Ale všetky sme superženy, či uz sme matkami alebo nie, či pracujeme alebo nie, všetky pociťujeme, ako ľudia komentujú, ako by sme mali na svoj vek vyzerať, čo všetko spĺňať, stíhať, robiť či nerobiť... Ale aj keby sme boli tip-top, čo sa vždy nedá, okoliu by to nestačilo. Niektoré ženy tlaku zvonku, ktorý je naozaj veľký, podľahnú a považujú sa za slabé. Bolo by dobré ubrať.

Súvisí to so sebavedomím, ktoré si každá žena sama buduje?

Určite áno. Keď žena nie je upravená, už sa rieši, že je zanedbaná. Keď je upravená príliš, rieši sa, prečo to prepískla. A, samozrejme, sú tu sociálne siete. Veľa mladých žien si podľa nich myslí, že sa dá veľmi ľahko prísť k majetku. Vnímajú, že ostatní majú veľké domy, byty, autá, cestujú, a vlastne nič nerobia. Sociálne siete ľudí ubíjajú. Nastoľujú pravidlá, že v určitom veku by sme mali mať niektoré veci zvládnuté, že by sme už mali byť zakotvené a zabezpečené tak, ako ukazuje virtuálny svet.

Pýtať sa ženy, prečo ešte nemá dieťa, je podľa mňa niečo obludné.

S hercom Michalom Kubovčíkom ste sa vzali, keď ste mali tridsaťpäť rokov. Z vašich slov je jasné, že aj vy ste boli pod nátlakom, aby ste sa usadili.

Celkovo tejto vlastnosti Slovákov nerozumiem. Na pripomienky som vždy reagovala slovami - teraz žijem takto a asi viem, prečo to tak je. Pýtať sa ženy, prečo ešte nemá dieťa, je podľa mňa niečo obludné. Často to nie je o tom, že žena potomka nechce, ale len nestretla vhodného partnera. Na Slovensku je asi trend mať dieťa za každú cenu, a to hlava-nehlava. Aj keď to samotná žena necíti, len aby rodič, starý rodič či okolie boli spokojní.

Nikdy som nebola ženou, ktorá by striedala partnerov. Pred Miškom som mala len dvoch frajerov a neznášala som upozornenia, že mám byť obozretná, aby mi neušiel vlak. Pýtala som sa - akože z vášho pohľadu? Alebo ako to myslíte, z čieho pohľadu? Sama som v živote nikoho takto nesúdila. Samozrejme, otázky typu, kedy bude svadba, som si vypočula mnohokrát. Potom sa nám narodil Rudko, no to nestačilo: „Určite musíte mať aj druhé dieťa. Hádam by ste mu to nespravili, že by bol chudáčik jedináčik.“

Ako ste reagovali?

Dala som synovi život a viac už preňho urobiť neviem. Nie som predsa stroj na vytváranie súrodencov. Teraz nám zas všetci hovoria, že by to chcelo ešte do tretice dievčatko.

Ale predsa, napokon ste mu dopriali súrodenca Paľka. Predpokladám, že následne bola na stole téma, aby vám neušiel vlak v šoubiznise.

Presne tak. Keď som čakala Paľka, niektorí ma odsudzovali, že v televíznych programoch účinkujem s tehotenským bruchom, ktoré na obrazovky nepatrí, a dehonestujem tým ženy. A po jeho narodení prišli na rad ďalšie výčitky. Čo som si to dovolila začať pracovať. Urážok bolo viac než dosť. Napriek tomu, že na sociálnych sieťach nič privátne nezverejňujem a všetky profily mám uzamknuté, kritici si aj tak našli spôsob, ako ma komentovať. Svoje nevhodné pripomienky písali pod stránky projektov, na ktorých som pracovala. No a niektorí majú pocit, že tieto veci treba riešiť aj osobne.

Ako to potom vyzerá?

Všade, kam prídem, sa ma ľudia pýtajú, kde sú deti. Keď som tancovala v Let´s Dance, pani na pumpe sa ma spýtala, či mi nie je ľúto, že kvôli tancu s nimi nie som. Pritom ja sa jej nepýtam, či jej deťom nevadí, že je na pumpe a nie doma. Proste ľudia majú potrebu riešiť cudzie životy namiesto svojich, lebo si myslia, že o nás všetko vedia, lebo veď to sú tí z „telky“. Mám kamarátky, ktoré dali deti po roku do jaslí, a iné ich učia doma. Je predsa každého vec, ako si to zariadi. Cesta nie je neustále sa k niečomu vyjadrovať.

Na aké otázky musí odpovedať váš manžel?

Čudoval sa, prečo sa ho počas Let’s Dance všetci pýtajú, či mu nevadí, že zrazu „musí“ byť toľko s deťmi. Každému odpovedal - veď sú moje, kto iný by s nimi mal byť, keď nie ja? No a potom, keď na jeseň točil tri mesiace od rána do večera kriminálku, kto je s deťmi, už nikoho nezaujímalo. Ani mňa sa nikto nepýtal, či to s nimi zvládam sama. Nepotrebujeme sa pred nikým obhajovať, len sa mi zdá smiešne, ako sa každý stará.

Na jednej televíznej promo akcii som prezentovala tri projekty, v ktorych som za posledný rok účinkovala. Niekto sa ma tam opýtal, či nemám strach, že prídem kvôli materstvu o prácu v šoubiznise. Moja odpoveď bola jednoduchá: ,,Pane, prezentujem tu tri projekty, takže, ak sa vám to vidí málo, pridám.“ To isté bolo po premiére filmu Cuky Luky, keď sme museli odpovedať na otázku, či sa nebojíme, že film nebude mať úspech. No nebojíme, lebo sme to skúsili a keď to nevyjde, život ide ďalej. Šírenie strachu je naša národná vlastnosť.

Vo veľkom sa riešilo aj to, že ste počas materskej točili seriál Horná Dolná. Spomínate si?

Natočila som dva obrazy a všade sa písalo, že som „ušla“ od detí. Zaplavili sa tým sociálne siete. Vezmite si, že americká herečka Zoe Saldana točila film Avatar dva dva mesiace po pôrode. Tak­že podľa nášho slovenského zmýšľania by som jej teraz ja mala na profil napísať, či má v hlave všetko v poriadku, keď išla natáčať veľkolepý film. Nikdy by mi nenapadlo takto niekoho súdiť. Verím, že väčšina milujúcich matiek má v sebe cit aj intuíciu, že by neurobili nič, čím by svojmu dieťaťu nejako ublížili.

Samozrejme, človek je po pôrode citlivejší a hejty sa ma zo začiatku dotýkali. Zároveň som si uvedomila, že nie je cesta neustále ľuďom niečo vysvetlovať. Napríklad že som nechala polročné dieťa na tri hodiny doma s manželom, zatiaľ čo kamarátka bola v rovnakom čase u kaderníka, ale ju nikto nepozná.

Neraz ste spomínali, že na školách by sa mali vyučovať rodinné a partnerské vzťahy. Stále si za tým stojíte?

Na školách sa vôbec nerozpráva o rodičovstve, partnerstve, manželstve. Keby nám aspoň trošku niekto vysvetlil, čo to všetko prináša, ako sa nebáť rôznych situácií, ako nebyť v šoku. Vo svojom okolí poznám veľmi veľa mamičiek, ktoré sú vystrašené, vystresované.

Nejde o to, že prvýkrát v živote prebaľujú alebo v noci nespia, ale že sa komplexne nevedia nastaviť tak, aby si materstvo dokázali užívať a aby boli v pohode. Sú hodené do vody. Zrazu sa ocitajú v situáciach, s akými v živote neboli konfrontované. Ja som mala šťastie, že manžel vtedy hrával menej v divadle, tak­že sme boli všetci spolu a nejako sme to zvládali. Všetci nás pripravujú na pôrod a ako ho zvládnuť. No keď je prvé dieťa na svete, prax každému chýba.

Vrátim sa ešte k sociálnym sieťam. Prečo na nich nie ste viac verejná aktívna?

Veľmi veľa ľudí sa ma pýta, prečo aj ja nerobím spolupráce a nezarábam si Instagramom. Mám pre nich jednoduchú odpoveď. Zarábam si prácou, ktorá ma napĺňa, a nemám čas ani chuť sa toľko venovať mobilu a internetu. Pracujem a mám dve detičky, o ktoré sa starám, tak si neviem predstaviť, v akej časovej slučke by som riešila niečo ďalšie. V momente, keď mi mladší synček zaspí, si chcem ísť ľahnúť tiež. Nie ďalšie dve hodiny obetovať tomu, že mám nejaké spolupráce a musím ich splniť. Mám dvesto kamarátov na uzamknutom profile, kde si ‚zdieľame srandičky‘, čo mi stačí.

Odmietam byť konfrontovaná so zlými ľuďmi, ktorí mi budú nadávať a komentovať, do čoho ich nič nie je ani nič o tom nevedia. Od viacerých kamarátok, ktoré sú známe, viem, čo všetko sú im schopní písať najmä v súvislosti s materstvom, riešiť, prečo má ich dieťa ešte stále dudel, plienku alebo sa vozí v kočíku.

V akých momentoch vás sociálne siete vedia šokovať?

Raz za čas, keď niekto neanonymný napíše na profil Markízy alebo JOJ-ky nejakú škaredú vec, dám sa s ním do debaty. S cieľom vysvetliť im, že napísať na niekoho, že je odporný, trápny, tučný, môže daného človeka zraniť a že názor sa dá vyjadriť aj slušne. Najmä keď vidím, že ide o matku s dvoma deťmi, ktorá má heslo Ži a nechaj žiť, zverejňuje fotografie kvetov a koláčov, ale dokáže zo seba dostať von len zlobu. Alebo ak sú to starší ľudia, trochu ma zaujíma, čo ich vedie k tomu, že potrebujú iným slovne ubližovať. Dosahuje to čoraz vyšší level a ja nechcem byť toho súčasťou. Vulgárne diskusie prebiehali v minulosti v úzkom kruhu v krčme, teraz ich vidia všetci. Ľudia si pod tajným profilom vybíjajú svoje neupratané životy.

Stalo sa, že ak vás niekto hrubo očierňoval, pritvrdili ste aj vy?

Nie. Nikdy by som nenapísala žene, ktorá robí ekonómku, prečo už s tehotenským bruchom nesedí na gauči alebo že minulý mesiac mala strašný výkon v práci. Takisto ako nepoviem pani poštárke, či by nemohli s poštou posielať inú, lebo ju už mám „okukanú“.

Je jasné, že virtuálna doba sa neskončí. Vaši synovia sú ešte malí, neobávate sa, čo ich čaká?

Zatiaľ si to vôbec neviem predstaviť. Úprimne povedané, bojím sa. Hlavne toho, že takmer všetci budú vedieť, kto je naše dieťa a budú si naň ukazovať prstom. Takže aj preto nemám verejný Instagram, kde by som ukazovala synov, chcem ich ochrániť. Ak sa so mnou a mojimi deťmi snaží niekto odfotiť, pekne im vysvetlím, že sú malé, nie sú súčasťou mojej práce a že sa veľmi rada odfotím, ale bez nich. Veď starší má len päť a mladší ani nie dva roky, sú to krehké bytosti.

Väčšina ľudí, ktorí sa mi prihovárajú, sú však veľmi milí, hovoria, že mi držia palce a sú radi, že ich rozveseľujeme. Veľmi ma napĺňa, keď vidím, že má naša práca zmysel a v tejto ťažkej dobe prináša radosť a úsmev.

FOTO V GALÉRII

Vravíte, že zo sociálnych sietí ste vystrašená a nejdete s davom. Vaše blízke priateľky však majú opačný názor. Ako to vnímate?

Napríklad Dominika Navara Cibulková je úplne inak nastavená. Tým, že je športovkyňa, nakladačky od ľudí na internete si vôbec nepripúšťa. Je nekompromisná a nenechá sa absolútne rozhodiť, kritikov zablokuje a nedá im už šancu. U nej je to možno viac aj o tom, že všetko si sama reguluje. My herci hráme v divadlách, točíme televízne projekty, takže nedokážeme ustriehnuť úplne všetko. Môžem len všetkých poprosiť, nech nechrlia toľko zla. Nikto nevie, či to adresáta v danom momente fakt nepoloží na kolená. Herecké duše sú veľmi krehké a byť stále hodnotení je makačka.