Čaká na príchod tmy, aby vzal na plecia tašku, v ktorej má zbalené spreje, lepidlá a inú výbavu potrebnú na svoje umenie. Zahalenú postavu poháňa zvláštna túžba tvoriť na miestach, ktoré nie sú ukryté v intimite domova: na ulici, na námestí, pri budovách či stĺpoch, ktoré mení podľa svojich vlastných estetických kritérií. Slobodne, ale často aj nezákonne, s pocitom malého víťazstva i vzrušujúceho strachu. Street art, pouličné umenie, je svojrázna forma sebavyjadrovania. Podľahol mu aj Rems. Bratislavčan, ktorého desiatky umeleckých diel zaplavili nielen ulice hlavného mesta. „Nikdy som však neničil nové fasády či historické pamiatky, na to som nemal srdce,“hovorí.

Vyjadruje sám seba

Na stĺpe neďaleko Slovenskej akadémie vied (SAV) je prilepená zvláštna busta - plastika mužskej tváre s respiračným prístrojom a so šiltovkou s nápisom REMS. Rovnakú nájdete pod Bratislavským hradom či neďaleko zrúcaniny hradu Devín. Dielo neznámeho umelca, ktorý po meste rozmiestňuje aj plastiky so svojím menom či zdobí múry farebnými podpismi. So záhadným chlapíkom sme sa stretli na autentickom mieste - pod Prístavným mostom v Petržalke, ktorého sivé piliere už vďaka grafitom získali farebnosť.  Stávame sa svedkami tohto špecifického vandalizmu. Alebo tvorby? Rems si natiahne kuklu, vytiahne z tašky šablónu a sprej. O chvíľu zanechá na kúsku betónu svoj podpis. Na jeden z pomaľovaných pilierov zase nalepí sadrový odliatok svojho mena : REMS. „Tomu anonymnému postsocialistickému svetu dávam svoju identitu. V zahraničí majú umelci väčšiu možnosť vyjadriť sami seba na ulici. Možno to niekto vníma ako vandalizmus, ale ja to vidím ako emóciu, ktorú vkladám do tej ulice,“ vysvetľuje nám. „Myslím, že naše mestá potrebujú takéto umenie,“tvrdí.

Nebezpečné hoby

Grafity vyvolávajú rôzne reakcie. Mnohí v nich vidia len príšerný spôsob ničenia fasád. Remsa zaujalo pred vyše dvadsiatimi rokmi. Už ako tínedžer obdivoval zvláštne čarbanice na múroch budov, podchodoch či stĺpoch. „Páčilo sa mi to a chcel som to isté robiť aj ja. O pár rokov som sa dostal do grafitovej skupiny s názvom KGB,“ začína svoje rozprávanie. V tejto grafitovej komunite pôsobí aj známy slovenský raper Separ a producent Smart. „Behali sme spolu po uliciach a robili grafity. Spočiatku aj nelegálne. Mojím cieľom však vždy bolo skôr skrášľovať, ako poškodzovať,“ pripomína Rems.  Samozrejme, bol aj adrenalín.

„Keď som mal asi osemnásť rokov, zatkla ma polícia. Bol som s kamarátmi vonku a maľovali sme niekde na ulici. Prišli tam tri policajné autá, utekal som, ale chytili ma. Mysleli si, že tam vykrádame autá, ale my sme len nejaké verejné záchody pomaľovali sprejom. Tváril som sa, že kamarátov vôbec nepoznám, vzal som to na seba a dostal blokovú pokutu,“ spomína. „Vypytovali sa ma na drogy a ďalšie divné veci, s ktorými som nemal nič spoločné, vozili ma chvíľu v aute a po zaplatení ma nechali ísť,“ dodáva Rems, ktorého rodičia spočiatku vôbec netušili, čím sa po večeroch zabáva ich syn. „Bol som opatrný, spreje som skrýval v pivnici,“priznáva. Dnes je to už inak, rodičom sa jeho tvorba páči. „Občas si asi povedia, že som blázon, keď im pošlem nejakú fotografiu, napríklad z Paríža. Ale ocenia to,“ prizná.

Rems - grafitový umelec: Je členom jednej z najstarších graffiti crew v Bratislave s názvom KGB.
Rems - grafitový umelec: Je členom jednej z najstarších graffiti crew v Bratislave s názvom KGB.
Zdroj: MATEJ KALINA

Plastiky

Rems je pomerne všestranný street-artista. Robí grafity, bodypaint - dokonca pripravil atraktívny kalendár s krásnymi modelkami, ktorých nahé telá pomaľoval tak, aby ladili s farebným nasprejovaným múrom. „Skúšam však hľadať nové formy pouličného umenia, nové techniky, ktoré zaujmú nielen úzku skupinu ľudí, ale aj širšie masy,“vysvetľuje svoj zámer. Aj preto pred štyrmi rokmi vymyslel spomínané plastiky. „Tá busta so šiltovkou má zobrazovať mňa. Rozmiestnil som ich už desiatky, ale niektoré z ulíc zmizli alebo ich mladí poškodili, keď ich chceli odlepiť a vziať si domov ako suvenír,“ opisuje pouličný umelec, ktorý v civilnom živote pracuje ako manažér. Hovorí, že je kreatívny človek. A tak prichádza stále s novými nápadmi. Z tašky vytiahne vymodelovanú ruku so sprejom.

„To je ruka legendy - tak som ju nazval,“usmieva sa. Vyzerá ako živá, vlastne nie, ako odseknutá ruka mŕtvoly. „Aj ja som sa jej raz v noci naľakal, keď ležala na stole,“ priznáva.  Nápadov má dosť, ale takáto umelecká činnosť niečo stojí. Investuje do farieb, foriem, a to všetko len preto, aby bolo v uliciach zaujímavejšie. To, čo je pre niekoho vandalizmus, je pre streetartistov služba spoločnosti. „Chcem jej dávať nejaké umenie, robiť ulice krajšími,“zamýšľa sa.

Svoje diela rozmiestňuje po celom svete. „Rád cestujem a vždy si so sebou vezmem nejaké svoje diela, aby som ich mohol niekde umiestniť. Naposledy v Berlíne, na takom pokojnejšom mieste v parku, nič nebezpečné, bolo to v lokalite, kde pôsobí miestna grafitová komunita,“upresní. Svoje farebné stopy zanechal aj v Malajzii či v Rusku. „Robil som grafity aj v New Yorku na legendárnej 5 Pointz v Queense ako jediný Slovák. Bola to mekka grafitov, maľovali tam najznámejší umelci sveta. Ale v roku 2013 ju developer zbúral. O pár rokov vyhrali umelci súd, v ktorom žalovali zničenie najznámejšej grafitovej kultúrnej pamiatky,“ vysvetľuje Rems.

Neničia, tvoria

Hovorí, že je jedným z mála grafitových umelcov, ktorí sa venujú street artu v Bratislave. „Grafity sú písanie svojho umeleckého mena, ktoré kedysi začal jeden americký poštár Taki 183 a po rozhovore v médiách sa z toho stal celosvetový boom. Street art je podľa môjho názoru všetko ostatné. Môže mať konceptuálnu podobu, keď autor navedie pozorovateľa nejakými prvkami, písmenami a ten vytvorí svoj vlastný obraz. Môžu to byť aj skulptúry, politická satira, ale street  art je aj lepenie nálepiek či plagátov, ktoré niekto urobí doma,“ vymenúva.  Náš laický pohľad však vyhodnotil, že ulice slovenských miest, najmä Bratislavy, už zďaleka nie sú také sivé. Za posledné roky pribudlo mnoho vkusne pomaľovaných fasád budov či podchodov.

Zdá sa, že ani u nás to nie je s pouličným umením až také zlé. Mnohé diela vznikli ako projekt Street Art Gallery - galérie s veľkometrážnymi maľbami vo voľnom priestore, napríklad v lokalite Kamenné námestie. V roku 2013 sa zase sprejeri zapojili do projektu revitalizácie podchodu na Zochovej ulici a vytvorili štylizované maľby zaujímavých bratislavských zákutí. „Pravý street art je však slobodný, ide o vlastné videnie. Chodíte po meste, hľadáte vhodné miesto a zažívate aj nebezpečenstvo,“ dodáva Rems.

Záhadný Banksy skartoval obraz za milión eur

Grafity ako anonymný výtvarný prejav na uliciach sa začal šíriť na začiatku 70. rokov 20. storočia v USA. Writer alebo sprejer sa snažil prezentovať svoje pseudomeno - tag pomocou farby v spreji. Dlho sa toto svojrázne anonymné pouličné umenie chápalo ako vandalizmus. Za viac ako štyri desaťročia sa však stalo súčasťou street artu, pouličného umenia. Jeho predstavitelia svojským spôsobom dotvárali rôzne verejné priestranstvá - múry, garáže, ploty či vagóny. Nielen podpismi - tagmi, ale postupne sa objavovali maľby, nálepky či trojrozmerné inštalácie. Najznámejším street art umelcom je Brit, ktorého svet pozná pod menom Banksy. Pochádza z Bristolu a dodnes si verejnosť aj médiá lámu hlavu nad jeho identitou.

Dievča s balónom: Obraz sa skartoval priamo na aukcii.
Dievča s balónom: Obraz sa skartoval priamo na aukcii.
Zdroj: Profimedia

Šokoval celý svet

Banksyho umenie často reflektuje politické a spoločenské dianie a objavuje sa na najfrekventovanejších miestach veľkých miest. Medzi jeho najznámejšie diela patria napríklad vojnové kone, ktoré súvisia s incidentom z 12. júla 2007, keď americkí vojaci zabili v Bagdade niekoľko irackých civilistov. Banksy ho vytvoril v New Yorku na Lower East Side - 159 Ludlow Street. Jedno z jeho najobľúbenejších diel sa dokonca vlani dostalo do dražby. Obraz Dievča s balónom pôvodne nasprejoval v roku 2006 na jednej z londýnskych ulíc. Briti si ho zvolili za jedno z najobľúbenejších umeleckých diel a vlani sa ocitol na aukcii v londýnskom Sotheby’s.

Hneď po predaji, keď neznáma dáma potvrdila cenu 1,2 milióna eur, obraz sa sám „skartoval“. V ráme obrazu bol totiž zabudovaný skartovací systém a po ukončení dražby sa obraz začal zosúvať dolu, vo forme narezaných papierových pruhov sa zastavil takmer v polovici. Prítomným tento počin vyrazil dych! Banksy priznal, že mechanizmus do rámu zabudoval už pred rokmi pre prípad, že by dielo išlo do aukcie. Nová majiteľka obraz prijala aj skartovaný. Ako inak, jeho cena ešte stúpla a do polovice skartované dielo inšpirovalo ďalších umelcov.

Fandia mu aj celebrity

Banksy už zďaleka nie je len nejaký nepodstatný pouličný umelec. Jeho diela vzbudzujú obrovský záujem, vyvolávajú emócie. V roku 2010 režíroval mystifikačný dokument s názvom Exit Through The Gift Shop, v tom istom roku dokonca vytvoril prológ k epizóde seriálu Simpsonovci - išlo o dielo s názvom MoneyBART. Britská kapela Blur využila jeho umenie na obal albumu Think Tank a medzi jeho veľkých fanúšikov patrí aj Angelina Jolieová, ktorá vlastní niekoľko jeho diel za milióny dolárov. Samozrejme, neustále je dopyt po jeho identite. V roku 2013 spôsobila rozruch agentúra Profimedia, keď vypustila správu, že má jeho fotografiu s civilným menom Robin Banks. Táto informácia, i mnohé ďalšie, sa však nepotvrdila.