Herec, spevák a komik Sáva Popovič (55) sa len zriedkavo objavuje v spoločnosti. No keď sa už na nejakej akcii zúčastní, určite ho neprehliadnete. Nielen pre jeho výšku, ale aj celkový imidž. Je celý zahalený v čiernom a aby tmavej nebolo málo, neraz má ešte kontúry očí zvýraznené čiernou ceruzkou. Aj keď doteraz o súkromnom živote veľa nenahovoril, nám odhalil, čo za jeho vizážou stojí. Prehovoril tiež o vážnych zdravotných problémoch.
Nechce im byť na ťarchu
Pred necelými dvoma rokmi Popovič prešiel neľahkým obdobím. Bol jedným z kvanta ľudí, ktorí sa nakazili koronavírusom, no v jeho prípade to malo katastrofálne následky. Ako drvivá väčšina pacientov stratil čuch a chuť a jeho organizmus veľmi oslabol, čo vraj nebolo to najhoršie. „Pripadal som si ako dieťa, ktoré nevie dokonale rozprávať a zabúda. Niekedy som mal pocit, že moje telo mi už nepatrí, lebo ma vôbec nechcelo počúvať. Dnes je to lepšie, ale už asi nikdy nebudem ten istý,“ povedal pre PLUS 7 DNÍ.
Hoci má Sáva Popovič menej energie než predtým, odmieta nosiť živšie farby, ktoré by mu ju aspoň pomyselne dodali. „Toto som ja. Možno sa vám môj postoj bude zdať zvláštny, ale myslím úplne vážne, čo teraz poviem. Pozriete sa na mňa a vidíte, že som akoby pripravený rovno do rakvy a hrobu,“ šokoval nás svojským vysvetlením.
Bez akejkoľvek irónie dodal, že sa s ním pred poslednou rozlúčkou aspoň nebude nikto zdržiavať. Rozprával smrteľne vážne, zdalo sa, že nežartuje. „Nepokladám slovo smrť za niečo negatívne a temné. Naopak. Je to nový druh života, ktorý nás čaká. Teraz píšem novú knihu, volá sa Dead More. Keď si ju niekedy neskôr prečítate, nájdete v nej, čo príde po smrti.“
Z iného súdka
Po poslednom výdychu vraj príde kráľovstvo nebeské, ale nie také, ako ho opisuje cirkev. Podľa Popoviča to bude ako jeden veľký sen, budeme sa môcť slobodne pohybovať po vesmíre. Sávovo najbližšie okolie si na jeho postoje k bytiu údajne už zvyklo. No má skúsenosti, že verejnosť sa ho bojí.
„Je pravda, že som iný, ale zase v čiernom som chodil odjakživa. V mojom šatníku nenájdete nič červené, modré ani inej farby, naozaj iba čiernu. A hoci si veľa ľudí myslí, že čierna je smutná a prináša negatívnu energiu, ja ju beriem ako veľmi elegantnú farbu. To isté musím povedať aj o svojich názoroch na smrť. V podstate nikdy ma nejako zvlášť nezaujímalo, čo si ľudia o mne pomyslia. Podstatné a najdôležitejšie je, že sa k sebe máme správať slušne a byť na seba príjemní.“
Ani Popovičovi rodičia údajne nikdy neriešili, že je odlišný. „Oni už veľmi dávno vedeli, že budem iný. Hlavne iný než môj brat Tomi. On je úplne z iného súdka, ale je výborný profesionál a spevák. Obdivujem a rešpektujem ho,“ pochválil súrodenca, ktorý sa venoval tvorbe hudby, no už dlhšie o ňom nie je na hudobnej scéne nič počuť. Muzikou sa živí aj ich ďalší brat, uznávaný dirigent a hudobný skladateľ Tono Popovič.
Doma ho čaká priateľka
Napriek chmúrnym myšlienkam prežíva Sáva v súkromí lepšie časy. „Mám teraz partnerku, ktorá je profesionálna chovateľka. Staráme sa o šesť chrtov, takže prežívame život so psíkmi. Je výborná v tom, že ma veľmi podporuje vo všetkom. Je milá, ale zároveň prísna, čo potrebujem, keďže moja hlava stále lieta v oblakoch. Proste som umelec. Ale treba dodržiavať aj reálne veci, mať disciplínu, no a ona je tu na to. Môj súkromný život je veľmi nadiktovaný, ako keby som bol vojak. Musím mať pravidelný spánok a všetko cez deň presne naplánované.“ Až potom vraj vie svoju myseľ sústrediť na umeleckú tvorbu, či už písanie kníh, alebo herectvo.
S partnerkou sa Popovič zoznámil počas obdobia, keď na Slovensko udrel koronavírus v plnej sile. „Dali sme sa dokopy v zmysle friends with benefits (partneri s výhodami). Niekedy nie je najdôležitejšie sa slepo zaľúbiť. Podstatný je prístup jedného k druhému. Celý náš vzťah je vo vývine a uvidíme, ako sa to celé skončí. Máme spoločné plány a ostáva nám modliť sa, aby všetky dobre dopadli.“
Dieťa vo svete dospelých
Sáva Popovič už síce oslávil päťdesiatpäť rokov, no do založenia rodiny sa stále nehrnie. Odpovedal nám, či si vie predstaviť, že by sa vo svojom veku ešte stal otcom. „Asi nie, i keď milujem detský mozog. Napísal som tri detské knihy, ale sám som vlastne nedospel. Som také dieťa. Detský svet je asi najlepší,“ zasnil sa.
Za večné dieťa sa herec označil s úsmevom, ale s týmto zmýšľaním nie je podľa neho jednoduché žiť vo svete dospelých. „Vždy keď niečo poviem, ľudia si myslia, že je to zo žartu. Pritom všetko, čo som doteraz urobil, som myslel vážne. Je ošemetné, že ma pokladajú za blázna alebo šaša, ale ja sa nehnevám,“ uzavrel s nadhľadom.
