Zabávajú sa tým, že niekomu ubližujú: Prečo sú deti na Slovensku agresívnejšie než kedysi?

Prestávajú vnímať zlo? Psychiatrička vysvetľuje, prečo sú deti agresívnejšie než kedysi

Zúfalá detská psychiatrička: V ambulanciách doslova praskáme vo švíkoch

Rád o sebe tvrdí, že ak niečo v živote dosiahol, tak len preto, že sa vždy spájal s tými najlepšími. Asi aj preto je redaktorom PLUS 7 DNÍ po rôznych prestávkach už tretíkrát. Pri príprave článkov a komunikáciach s respondentmi sa riadi heslom českého herca Vlastimila Brodského, s ktorým sa kedysi práve vďaka PLUS 7 DNÍ spriatelil. Na svojej chalupe mu raz povedal: "Veľkosť človeka sa nedá merať len na centimetre. Je totiž trojrozmerná. Určuje ju hĺbka duše, šírka srdca a výška intelektu. Je lepšie hovoriť s inteligentným človekom o niečom hlúpom ako s hlupákom o niečom múdrom."

Erik Kollárik

Teroristický útok, keď bratislavský tínedžer vraždil pred gaypodnikom, ju príliš nezaskočil. Radikálne stúpajúcu tendenciu agresívneho správania u mladých ľudí sleduje detská psychiatrička Anna Kováčová Habovštiaková pomerne dlho. „Už teraz sme vo fáze, ktorá je neakceptovateľná. V takejto spoločnosti sa nedá žiť,“ vyjadrila sa pre PLUS 7 DNÍ rázne. Alarmujúce je podľa nej najmä to, ako tínedžeri vnímajú život ako taký. „Nedokážu si uvedomiť jeho hodnotu. Poškodzujú sa a jeho stratu ne­vnímajú ako niečo mimoriadne.“

Čia je to vina? Psychiatrička upriamuje pozornosť na&nbsp;nesprávnu rodičovskú výchovu a&nbsp;takisto násilie v&nbsp;počítačových videohrách a&nbsp;hračkách. „Po&nbsp;hre Modrá veľryba, ktorá navádzala na&nbsp;samovraždu, prišla strašidelná bábika Momo. Deti z&nbsp;nej mali také depresie, až ju zakázali. Teraz do&nbsp;našej ambulancie prichádzajú deti s&nbsp;úzkosťami, ktoré majú zo strašidelnej postavičky Huggy Wuggy. Vystupuje v&nbsp;počítačovej hre Poppy Playtime, plnej násilia, strieľačiek a&nbsp;krvi,“ prezrádza Kováčová Habovštiaková, čo momentálne fascinuje slovenské deti.

Svet, kde deti obdivovali a&nbsp;stotožňovali sa so spevákmi, s&nbsp;hercami či so športovcami, sa vytráca. Dnes psychiku najmenších formujú influenceri a&nbsp;počítačové hry. Prístup k&nbsp;nim majú vďaka mobilným telefónom a&nbsp;internetovému svetu neobmedzený. Detský svet najnovšie ovládla videohra s&nbsp;postavičkou Huggy Wuggy. Modrá kreatúra s&nbsp;dlhými rukami a&nbsp;veľkými ústami, z&nbsp;ktorých cerí strašidelné špicaté zuby. S&nbsp;ozbrojeným komandom pobehujú po&nbsp;továrni, kde strieľajú na&nbsp;votrelcov, a&nbsp;na&nbsp;obrazovke tak každú chvíľu strieka krv.

„Aj pred dvomi týždňami bol v&nbsp;mojej ambulancii desaťročný chlapec, ktorého trápili úzkosti v&nbsp;dôsledku tejto hry,“ hovorí detská psychiatrička. Podľa nej je na Slovensku jeden z množstva. Bizarné je, že Hug­gy Wuggy má v&nbsp;mene anglické slovo hug, čiže objatie, čo deti nepriamo navádza na&nbsp;to, aby si k&nbsp;nemu vytvorili čo najbližší vzťah. Zdá sa, že sa to podarilo. Huggyho popularita je celosvetovo enormná. Jeho plyšovú podobizeň nájdete v&nbsp;hračkárstvach či na&nbsp;benzínových pumpách, smeje sa aj z&nbsp;televíznych rek­lám na&nbsp;rôzne produkty.

Všetky nástrahy však predstihla hra, ktorá sa pod názvom Modrá veľryba rozletela do&nbsp;sveta z&nbsp;Ruska. Deti navádza na&nbsp;spáchanie samovraždy. Vyhľadávajú ju psychicky labilné a&nbsp;nešťastné obete. Hráč postupne dostane päťdesiat úloh, ktoré musí splniť. Každý deň jednu. Sledovať hororové filmy v&nbsp;noci, vyrezávať si na&nbsp;vybrané časti tela rôzne nápisy, stáť v&nbsp;okne či na&nbsp;okraji strechy až po&nbsp;posledný príkaz, keď dostane inštrukciu, ako má ukončiť svoj život.&nbsp; Smrť mladého človeka následkom tejto „hry“ evidujú aj na&nbsp;Slovensku.

„Osobne som sa nestretla s nikým, kto by tejto hre prepadol. Ale od&nbsp;kolegov viem o&nbsp;jednom mladíkovi, čo sa na&nbsp;to dal a&nbsp;vydržal až do&nbsp;konca. Popritom si u&nbsp;neho nikdy nikto nevšimol psychické problémy. O&nbsp;to intenzívnejšie apelujem na&nbsp;rodičov aj na&nbsp;pro­stredie v&nbsp;škole, aby si u&nbsp;detí všímali každú, hoci aj tú najmenšiu odchýlku správania. Môže ísť doslova o&nbsp;život,“ varuje lekárka.

Ľudí to vo virtuálnom svete väčšinou ťahá k&nbsp;napätiu, hororu a&nbsp;k&nbsp;akčným hrdinom. Týka sa to aj detí. „Filmy či hry s&nbsp;takouto tematikou generujú producentom väčšie peniaze ako romantické rozprávky, preto sa vyrábajú v&nbsp;nepomerne väčšom množstve,“ vysvetľuje psychiatrička, kde sa v&nbsp;deťoch berie zloba. Vraj na&nbsp;trhu je všeobecne málo hračiek, ktoré pôsobia priateľsky. „Zlatovlásky a&nbsp;mackov vystriedali ešte v&nbsp;deväťdesiatych rokoch pokémoni a&nbsp;po&nbsp;nich kadejaké iné postavičky s&nbsp;čudnými hranatými tvarmi. Pred časom existovala bábika Momo s&nbsp;veľkými očami, ktorá naozaj pôsobila ako z&nbsp;hororu pre dospelých. Už ju, chvalabohu, stiahli z&nbsp;trhu.“

S&nbsp;agresivitou sa deti stretávajú na&nbsp;každom kroku, až sa im napokon podľa Anny Kováčovej Habovštiakovej zdá samozrejmá. „Aj preto je tak veľmi rozšírené šikanovanie. Deti prestávajú rozlišovať virtuálny svet od&nbsp;reality. Zabávajú sa tým, že niekomu ubližujú, a&nbsp;zdá sa im to normálne. V&nbsp;niektorých jedincoch sa postupne stiera citlivosť na&nbsp;zlo do&nbsp;takej miery, že pokojne môže vyústiť do&nbsp;vraždy. Stačí na&nbsp;ňu aj malý podnet. Nedávny teroristický útok na&nbsp;dvoch gejov je toho jasným dôkazom.“

Neadekvátne správanie detí si psychiatrička všíma dlhodobo. „Asi pred dvadsiatimi rokmi som mala na&nbsp;jednej konferencii prednášku na&nbsp;tému bagatelizácia hodnoty života a&nbsp;suicidálne správanie mladých. Vychádzala som z&nbsp;údajov našej kliniky detskej psychiatrie. Vtedy situácia ešte nebola taká alarmujúca ako dnes. V&nbsp;súčasnom období v&nbsp;ambulanciách doslova praskáme vo švíkoch.“

Závratnou rýchlosťou tiež stúpa počet vedomého ukončenia vlastného života. Počet samovražedných pokusov vo vekovej skupine do štrnásť rokov vzrástol vlani oproti predchádzajúcemu roku 2,3-násobne, v skupine pätnásť- až deväťnásťročných sa zvýšil 1,5-násobne. Najčastejším dôvodom je podľa špecialistky nevyrovnanie sa so svojou sexuálnou orientáciou. „Neuvedomujú si, že je to navždy a&nbsp;že už žiaden ďalší život, tak ako to vidia v&nbsp;počítačovej hre, nedostanú. Základné hodnoty ako nezabiješ druhého ani seba samého, ktoré platili tisícročia, strácajú na&nbsp;svojej váhe. Psychiatri a&nbsp;psychológovia sú absolútne vybukovaní, ale my už len lapáme mačku za&nbsp;chvost.“

Rada pre rodičov: Zlo nesmie ostať nepotrestané

Za neadekvátne správanie potomkov môžu podľa detskej psychiatričky Anny Kováčovej Habovštiakovej rodičia. Podľa odborníčky by potomkovia v predškolskom veku nemali vlastniť mobilný telefón. Do virtuálneho sveta by mali vstupovať opatrne, postupne a hlavne pod dozorom. „Aby ich mali rodičia pod kontrolou, počítač by mal byť v miestnosti, v ktorej sa rodina najčastejšie zdržuje,“ radí odborníčka.

<a href="https://plus7dni.pluska.sk/gal/domov/detska-psychiatricka-varuje-pozor-tuto-plysovu-hracku-vyvolava-depresie-mate-ju-d" target="_blank" rel="noopener">Toto desí vaše deti: FOTO v GALÉRII&nbsp;</a>

„Ak má niekto doma psychicky labilnejšie dieťa, netreba sa báť povedať mu - túto hru ti nedovolím, pretože pre teba nie je vhodná. A&nbsp;keď vykoná niečo zlé, musí nasledovať trest. Žiadne zlo nesmie ostať nepotrestané. Musia pocítiť dôsledok svojho správania. Samozrejme, nehovorím o&nbsp;fyzickom treste,“ vraví detská psychiatrička. Ideálne by bolo, keby rodičia viedli ratolesti k&nbsp;dobrým skutkom. „Stačí, že dieťa vynesie smeti alebo nájde mame niečo na&nbsp;internete. Všetko sa počíta. Aspoň jeden dobrý skutok denne.“