Na vysokej čerešni s pílkou v ruke zdraví suseda. Chváli mu tuje, on jej to vráti lichôtkou, že dobre vyzerá. „V lete som na čerešni ako doma, pílim konáre, natieram ich voskom tak, ako ma to naučil môj otec. Toto leto som dala čerešni bonsajový rez,“sprevádza nás Marcella Molnárová po svojej záhrade pár dní po oslave 55. narodenín. Na sebe má obtiahnuté šaty v obľúbených farbách, postavu by jej mohla závidieť nejedna trid­siatnička. „Občas sa stretnem s kamarátkami rovesníčkami, pri vínku riešia, čo, kde majú odsaté a vyhladené, aké majú nové vlasy, nechty a ja si hovorím, kurníkšopa, ja mám dobré hnojivo a sadeničky. A najviac ma zaujíma hadrónový urýchľovač častíc v ZERN-e,“spokojne sa usmieva speváčka, ktorá nemá nič odsaté ani pridané.

FOTO zo záhrady Marcelly Molnárovej nájdete v GALÉRII >>

Narodeniny ani nestihla osláviť, na druhý deň mala dôležitý koncert vo Viedni, na ktorý sa svedomito pripravovala. „Bol aj standing ovation,“ spokojne zhodnotila oslávenkyňa a jej 16-ročná dcéra Sophinka hrdo dodala: „Krásny zážitok.“

Namiesto trampolíny bazén

Záhrada Marcelly Molnárovej ešte pred rokom vyzerala ako detské ihrisko. Dcéra však už vyrástla, a tak speváčka využila čas, keď Sophia odi­šla na prázdniny so svojím otcom a s babičkou, a záhrade dala novú podobu. Nasadila tri druhy paradajok, zemiaky, cukety a trampolínu vymenila za malý bazén. „Nebola som si istá, či sa mi doň oplatí investovať, a zistila som, že som v ňom bola každý deň aj šesťkrát. Ľahla som si doň, pod chrbát dala plávaciu  dosku a hodinku som si v tempe zaplávala.“

Speváčka Marcela Molnárová si v záhrade svojho rodinného domu užíva letnú pohodu.
Speváčka Marcela Molnárová si v záhrade svojho rodinného domu užíva letnú pohodu.
Zdroj: MATEJ KALINA

Na speváčke vidieť, že telo má pevné ako struna. Záhrada je jej domáca posilňovňa. S úsmevom vymenúva, čo všetko sama zvládne. „Režem konáre, strihám kríky, trhám burinu. Okopem, zasadím, vyviažem paradajky, rýľujem, rúbem drevo.“ Chytí sekeru a ukáže. Občas prídu kamaráti a pomôžu jej s kompostom. Keď sa pýtame, či z kapely, zasmeje sa, že tí si musia šetriť ruky a prsty, každé vykĺbenie a zranenie ich môže pripraviť o prácu.

Čierne zlato i škodce

V dedine pri Bratislave, kde stojí jej dom, býva už trinásť rokov a zaobíde sa aj bez mužskej ruky. „Na začiatku sme mali len trávnik a pár kvietkov, sem-tam nejakú tuju. Teraz som objavila krásu hortenzií a železníka argentínskeho, celú záhradu mám vo fialovo-ružovom a bielo-žltom tóne. Viac farieb ani nechcem,“ukazuje a v ruke drží čierne zlato. „Semienka z ľalie. Ko­nečne som ich v pravý čas stihla  pozbierať.“ Po lejakoch rieši slimáky, teraz sa nevie zbaviť vošiek na broskyni, skúšala aj tabak.

FOTO zo záhrady Marcelly Molnárovej nájdete v GALÉRII >>

„Môj otec bol predseda záhradkárov, ten by mi vedel poradiť. Mali sme veľké vinice, 1 600 litrov bieleho vínka ročne, ako dieťa som mu pomáhala čistiť veľké 250-litrové sudy. Po smrti rodičov sme vinice predali. Vtedy som často chodila do Ameriky, nemala som dostatok času sa o dom a polia starať. Urobila som tak najväčšiu chybu v živote. O dome v Šintave sa mi dodnes sníva... Bývali sme pri Váhu, päť minút od rieky, otec mal polia s orechmi, marhuľami, na ďalšom žito. Ako deti sme museli okopávať papriku či paradajky. Všetko sme to predali, do dnešného dňa ma bolí srdce. Ja som človek od gruntu, spätá so zemou,“povie a do misky natrhá voňavé paradajky. „Zelenina je dnes extrémne drahá, tak som sa vrhla na pestovanie. Tento rok sme vyskúšali tri odrody, budúci rok tu už bude možno skleník."

Chlapi chodia len na návštevu

V záhrade Marcelle pomáha už aj dcéra Sophinka. Naposledy spolu vykopávali železné stĺpy. „Len ako? Chvíľu som rozmýšľala. Hovorím si, musí poriadne zapršať a s dcérou ich vykopeme. Ibaže boli hlboko v zemi zapustené v betóne. Dve hodiny sme kopali, ešte ich bolo treba vybrať. Krútila hlavou, že to sa nedá. Pýtam sa jej, mala si fyziku? Vieš, čo je páka? Jednu stranu podsypeme, dáme tam kamene a doskou druhú stranu vydvihneme. Vybrali sme to a preniesli valivým systémom. Ako hovorieval môj otec - všetko je fyzika a chémia.“

Keď prídu kamaráti, občas naznačí, čo potrebuje. „A oni sa nestačia čudovať: Ty si aká náročná, moja žena by si ani nespomenula… (Smiech.) Na chlapov som sa nikdy nespoliehala, vždy sa oni spoliehali na mňa,“ povie. „Môj manžel bol muzikant, ruky si šetril, videla som, že nemá k hospodárstvu vzťah. Kedysi sme kúpili starý domček a v ňom boli kachle peterky. Netušil, čo do nich prikladať. Tak som šla do uhoľných skladov a uhlie objednala, zložili nám dva metráky, zobrala som fúrik a do pivnice celú kopu spratala. A pozrite sa. Ubudlo zo mňa? Teda vďakabohu aj hej,“ obráti to na žart.

Celé leto chodila speváčka na bicykli k rybníku, s dcérou si tam dobre zaplávali a vrátili sa do záhrady. „Čerešne, ktoré som obrala, sme zavarili, niečo aj predali, čerešňa počas korony na seba zarobila,“vysvetlí. „Len čo som si na chvíľu sadla, hneď som niečo zbadala, čo treba urobiť. Stále som v pohybe.“ Ani osobného trénera nepotrebuje. „Žartujete? To by bolo zbytočné! Naopak, ja by som pozvala celé fitnescentrum ku mne do záhrady. Príďte a máte to grátis. Hneď im poviem, čo je dobré na biceps a triceps. Rýľovanie a vytrhávanie buriny je výborné na boky a stehná, rezanie stromov a kríkov na celulitídu a zadok. V záhrade by som vedela dať celý tréning,“ pobavene dodá.

Život pred Sophinkou a po nej

Na plote si spokojne naťahuje chrbát krásny kocúr. Keď mal tri mesiace, dvere mu privreli labku, vyzeralo to na amputáciu. „Zverolekár mi vtedy povedal, že za jeho záchranu zaplatím 900 eur, za utratenie 20 eur. Dcéra rozhodla - urobili sme všetko na jeho záchranu. Teraz chodí s titánovými tyčami v labe ako baletka a poslúcha na slovo.“

FOTO zo záhrady Marcelly Molnárovej nájdete v GALÉRII >>

V speváčkinom živote zohráva dcéra Sophia Laura najdôležitejšiu úlohu. Priznáva, že svoj život delí na obdobie pred Sophinkou a po nej. „Pred narodením dcéry mi veľmi rýchlo za sebou zomreli najdôležitejší ľudia v živote - babička, mamička, otecko, manžel, brat... Zakaždým som si hovorila, už nie. A prišlo horšie. Brata mi zrazil vlak, to bolo ťažké. Ale každé okno má svoju drámu. Nebudeme nariekať. Ako mi hovorí moja kamarátka kardiologička - s tým, čo si ty prežila, ja už vyprevádzam ľudí na patológiu. A ty si tu spievaš, tancuješ, v záhrade seješ, beháš, lezieš a striháš čerešňu…“