Slávkou Zámečníkovou sa mi spája moment, keď mi o nej rozprávala jej profesorka z bratislavského konzervatória Mgr. Art Božena Ferancová, ArtD., a pozvala ma na absolventský koncert svojich žiačok. Slávka medzi nimi vynikala. Spomenul som si na ňu, keď ma v tom čase, vo februári 2016, Juan Diego Flórez počas skúšok na svoj koncert v Bratislave požiadal o tipy na slovenské sopranistky. Zamýšľal nejaký projekt s mladými spevákmi. Poslal som mu podklady na Slávku, no išlo to akosi do stratena.
O to pikantnejšie bolo stretnutie o šesť rokov neskôr, v januári tohto roku, keď sme na seba náhodou narazili vo Viedni. Práve sme s dcérou odchádzali z opery, keď sa z blízkej reštaurácie vyhrnula skupina veselých mladých ľudí - spevákov Viedenskej opery a medzi nimi Slávka s Flórezom. Boli to speváci, ktorí sa spolu pripravovali na znovuuvedenie Massenetovho Werthera, kde Flórez spieval hlavnú úlohu a Slávka po jeho boku stelesnila postavu Sophie. Išli z oslavy Flórezových narodenín. Nemohol som mu nepripomenúť Slávkine podklady. Kto by vtedy tušil, že raz budú kolegami? No život píše aj takéto príbehy.
Štúdium v Berlíne
Prinajmenšom v mojej mysli sa takto rámcuje časť kariéry Slávky Zámečníkovej. Mladého dievčaťa, ktoré po konzervatóriu odišlo do Berlína na Vysokú hudobnú školu Hannsa Eislera a do operného štúdia berlínskej Štátnej opery. Slávka tam stvárnila svoje prvé roly pod taktovkami svetoznámych dirigentov. V tom období uspela vo viacerých rešpektovaných medzinárodných speváckych súťažiach a zaknihovala si aj významné úspechy ako sólistka.
Keď prišla z Berlína do Viedne, zaujala hneď prvou rolou - Norinou v Donizettiho opere Don Pasquale. Prvý veľký vrchol na viedenskej scéne však zaznamenala ako Poppea v opere Claudia Monteverdiho Korunovácia Poppey. Hudobná kritika ju oslavovala ako novú Annu Netrebko. Doterajší vývoj jej speváckej kariéry naznačuje, že by mohla ísť v stopách veľkých slovenských sopranistiek, ako bola Lucia Popp, Edita Gruberová či Gabriela Beňačková. V júni ju čaká ďalší Monteverdi, opera Orfeus, kde stvárni Eurydiku.
Mladý slovenský basista Peter Kellner spieval vo Viedni už pred Slávkou. Spev študoval na konzervatóriu v Košiciach a pokračoval v Mozarteu v Salzburgu a na Univerzite umenia v Grazi. Nie div, že v miestnej opere mal aj prvé operné angažmán. Odtiaľ už jeho kroky smerovali do Viedne, kde sa v roku 2018 stál členom súboru.
Pôsobenie dvoch Slovákov logicky viedlo k spoločnému koncertu v rámci speváckych matiné vo viedenskej opere. Spoločný koncert Slávky Zámečníkovej a Petra Kellnera bol aj inšpiráciou na ich blížiaci sa bratislavský koncert (20. júna 2022). Slovenskí speváci sa však už predtým stretli na scéne v opere Carmen, kde Slávka spievala Frasquitu, Peter poručíka Zunigu.
Aj v Kráľovskej opere
Okrem Viedne, kde rezonuje vo viacerých basových rolách, je Peter Kellner častým hosťom v londýnskej Kráľovskej opere a nedávno debutoval i na javisku prestížnej newyorskej Metropolitnej opery ako Colline v Pucciniho Bohéme, za čo si vyslúžil pochvalu aj v New York Times.
V budúcej sezóne ho čaká vo Viedni významná rola Figara v novom naštudovaní Mozartovej Figarovej svadby a viacero hosťovaní, okrem iného na festivale v Salzburgu v rámci mozartovských matiné.
Obaja umelci koncertujú aj na Slovensku. Slávka už odspievala viacero koncertov organizovaných agentúrou KAPOS či v rámci letného festivalu Viva Musica! A predstavila sa už aj v Košiciach. Peter hosťoval na všetkých troch slovenských operných scénach - v Bratislave, Banskej Bystrici a v Košiciach - už pred začiatkom svojej medzinárodnej kariéry. Spoločný koncert Slávky Zámečníkovej a Petra Kellnera v rámci cyklu Veľké slovenské hlasy bude jedným z vrcholov koncertnej sezóny na Slovensku.
Text: Ján Korecký
