Herečka a filmová producentka Michaela Čobejová (50) pri rekapitulácii svojho doterajšieho života mala chuť zatelefonovať všetkým ľuďom, ktorí ju nejakým spôsobom posunuli vpred. Najväčšiu oporu má v manželovi, dizajnérovi Ivanovi (58) a v ich dvoch dcérach Ivane (27) a Táničke (11).

 

Významné miesto v jej spomienkach má aj herec Ladislav Chudík. „Prvýkrát sme sa stretli, keď som mala osem rokov. Odvtedy ma podporoval v kariére a zároveň pre mňa bol bútľavou vŕbou,“ prezradila nám herečka, ktorá si do nastávajúcich rokov dáva jediné predsavzatie. „Chystám sa zostarnúť bez plastík,“ zaumienila si.

Bez dcéry

Michaela svoje okrúhle narodeniny vníma ako životný míľnik a čas na bilancovanie. „Čo človek nestihne do päťdesiatky, už zväčša nedoženie. Vlak je už preč,“zamyslela sa herečka, ktorú sme s rodinou zastihli v Tatrách. „Vlastníme tu apartmán, kde radi trávime voľné chvíle. Máme síce pekný dom, ale keď chceme relax, potrebujeme iné prostredie,“vysvetľuje.

Oddychovať v našich veľhorách sa naučili aktívne. „Dcéra Tánička má mapu a vždy nás vyvlečie na miesto, kde sme ešte neboli. Manžel je z toho na nervy, pretože Kriváň alebo Rysy sú už pre nás dosť náročné túry,“ priznáva.

Do partie im však chýba staršia dcéra Ivana, ktorá žije a pracuje v Belgicku. Po tom, čo vyštudovala architektúru, sa v Bruseli zamestnala v jednom z najpres­tížnejších architektonických štúdií sveta. „Aktívna je však aj na Slovensku. Jej kresby použili vo vizuáli ceny za architektúru Cézar a pracovala aj na časopisoch o architektúre pre deti. Ivka je láska a hoci si každý deň telefonujeme, chýba nám. Má veľké šťastie, jej generácia má dvere do sveta otvorené. My sme také možnosti nemali, preto jej doprajeme. Ibaže je tam sama. Keď sa jej niečo stane alebo niečo potrebuje, je odkázaná len na pomoc kamarátov,“ hovorí.

Nespoločenská

Domov sa snaží cestovať vždy, keď je to možné, no pre koronavírus sa od marca nevideli. Vtedy Ivana prišla na pohreb dedovi, textárovi Alojzovi Čobejovi, ktorý je známy ako textár populárnych hitov Júlia, si čarovná (Karol Konárik) či Šedý kufrík rozchodov (Karol Duchoň). „To bol ten posledný týždeň, po ktorom sa zatvorili hranice,“ povzdychne si Michaela.

Dcéru teda nemala ani na oslavách narodenín. „Kuriérom mi poslala kyticu kvetov a ručne šité topánky. Skoro som odpadla od prekvapenia,“hovorí.

Činil sa aj jej manžel, ktorý jej venoval prsteň a kvalitné športové hodinky. Mladšia dcéra ju potešila cestovateľskou knihou o Indii a Nepále a keďže počas korony herečka prepadla pečeniu chleba, priatelia sa jej poskladali na veľkú pec. „Aj to bolo pre mňa obrovské prekvapenie, pretože sa s ľuďmi často nestretávam. Som nespoločenská a žijem osamelý život. Keď mi niekto povie kompliment, hneď mi je to podozrivé a hľadám, čo za tým je,“opisuje svoju povahu.

V minulosti priznala tiež, že hoci sa kedysi priatelila s Dianou Mórovou či Gabrielou Dzúrikovou, vrúcne spomienky sa jej spájajú viac s legendami. „Mám chuť zatelefonovať pár ľuďom a poďakovať im za všetko, čo pre mňa urobili. Aj vďaka nim som sa posúvala vpred a pomohli mi dopracovať sa k tomu, čím som dnes,“zhodnotila.

Legendy? Super ľudia

Nie pri každom je to však reálne. Napríklad Ladislavovi Chudíkovi, ktorý stál na začiatku jej hereckých krokov, sa už nedovolá. „Prvýkrát som ho stretla ako osemročná, keď som bola členkou detskej rozhlasovej družiny. Nahrávala som s ním svoju prvú hru. Pamätám si to ako teraz. Celú som sa ju naučila naspamäť, pretože som nevedela, že v rozhlase sa číta,“ prehodí pobavene.

Medzi veľkým hercom a talentovaným dievčaťom vzniklo dokonca priateľstvo, ktoré pretrvalo mnoho rokov. „Keďže býval v Petržalke, niekedy ma odviezol domov, aby som nemusela ísť autobusom. Vtedy bol najväčšou hviezdou, pretože ho všetci vnímali ako primára Sovu zo seriálu Nemocnica na okraji mesta. Bol ohromne slávny a popritom veľmi ľudský. O každého sa zaujímal, dôležitá som pre neho bola aj ja, hoci malé dievča. Obľúbila som si ho tak veľmi, že som sa mu zdôverila so svojím veľkým problémom, ktorým boli okuliare. Vedel, aké je pre mňa hrozné mať v šiestej triede na očiach veľké popolníky,“ vracia sa do minulosti.

Ikonický herec jej dodával sebavedomie aj neskôr, keď mala v roku 1988 pred prijímačkami na VŠMU, kde študovala herectvo. „Vyskúšal ma vo svojej šatni a povedal: ,Si pripravená. Môžeš ísť na skúšky.‘ Vedel aj to, ako veľmi som túžila dostať sa do Národného divadla. Aj tento sen sa mi nakoniec splnil. Mala som obrovský kus šťastia. Od detstva som sa stretávala s hercami, no nie všetci boli ako Ladislav Chudík. Ešte na škole som si povedala, že keby som bola niekedy slávna, chcem sa správať ako on,“pripomína.

S nostalgiou spomína na časy, keď na škole hltala prednášky Emila Horvátha či ako neskôr Michal Dočolomanský v divadelnom bufete učil jej dcéru neslušné básničky. „Vždy keď som v Tatrách, zatelefonujem Emílii Vášáryovej a spomíname, ako sme sa tu kedysi stretávali. Sú to ľudia, na ktorých nikdy nezabudnem a ktorým vďačím za veľa vo svojej kariére.“

Starnúť prirodzene

Michaela Čobejová patrila k prvým herečkám, ktoré bez okolkov rozprávali aj o svojich pravidelných návštevách v ambulanciách estetickej medicíny. „Všetko to boli neinvazívne zákroky, plastiku som nikdy nemala,“ tvrdí.

Aj s tým podľa vlastných slov už skoncovala. „Chcem zostať prirodzená a starnúť dôstojne. Manžel mi totiž povedal, že keď neprestanem s tým omladzovaním, nájde si staršiu,“smeje sa. „Nehovorím, že sa prestanem maľovať alebo navštevovať kozmetické salóny, ale udržiavať sa chcem najmä pomocou športu. Uvidíme, či mi to vydrží. Možno o desať rokov mi rupnú kolená a budú nejaké nové neinvazívne zázračné spôsoby, ako si zachovať sviežu pleť, ktorým neodolám,“dodala.

Na svoj doterajší život vraj nemá najmenší dôvod nadávať a čo prinesie budúcnosť, veľmi nerieši. „Nikdy som si nič neplánovala. Vždy som sa snažila chytiť toho, čo mi život aktuálne prihral do cesty, a spracovať to. S tímom ľudí, s ktorým som pracovala na filme Pani dokonalá, teraz producentsky chystám ďalší film zo Štiavnice. V spolupráci s Jakubom Nvotom pracujem na seriáli inšpirovanom osemdesiatymi rokmi. Samotný proces tvorby ma baví najviac,“ hovorí.

Od roku 2013 je Michaela tiež pedagogičkou literárno-dramatického odboru na základnej umeleckej škole v bratislavskom Ružinove. „V októbri budeme mať premiéru hry Sen noci svätojánskej. Na to sa tiež veľmi teším. Sama som zvedavá, čo mi ešte prinesú nasledujúce roky. Chcela by som ich prežiť v spokojnosti, teda ak to Boh bude chcieť. Uvidíme, čo mi ešte naloží a čo ma čaká,“zamyslene končí naše rozprávanie.

RETRO foto Mišky Čobejovej v GALÉRII