Televízne štáby sa pred krematóriom v pražských Strašniciach nedali zrátať, aj nebývalé množstvo fotografov naznačovalo, že odchádza skutočná legenda. Zrazu sa v dave zjavil chlapík so žltými kvetmi, ktorého sprievod dával tušiť, že prichádza z Bertramky. Niekdajší šofér Karla Gotta osobne doručil smútočný veniec od vdovy po spevákovi Ivany. V predvečer pohrebu viazali vence za vencom, jeden aj od slovenskej prezidentky Zuzany Čaputovej, najmä v kvetinárstve pri pražskom hoteli Mandarin Oriental. Na jednej zo stúh sa vynímali noty pesničky Biely kvet a aby výsledok vyzeral verne, pomáhal im hudobný skladateľ Zdeněk Barták, ktorý býva hneď vedľa.

Na druhý deň mierilo na pohreb Mekyho Žbirku (†69) množstvo jeho českých kolegov, herečke a speváčke Petre Černockej neprekážalo, že nedostala pozvánku, a uspokojila sa s miestom pred veľkoplošnou obrazovkou, ktorá prenášala dianie zvnútra krematória. Dovnútra totiž pre pandemické opatrenia vpúšťali ochrankári len dvesto vopred potvrdených hostí.

Patejdl nestíhal

Vdova Katka aj s deťmi Davidom a Lindou sa dali priviezť zadným vchodom, takže sa vyhli akejkoľvek pozornosti. Mekyho dcéra z prvého manželstva Denisa sa však ku krematóriu predierala rovnako ako všetci ostatní. Zadúšala sa od plaču. So zaslzenými očami sme videli aj Deanu Jakubiskovú s manželom, režisérom Jurajom Jakubiskom či spevákovho kedysi najbližšieho spolupracovníka Laca Lučenica. Bez slov zostal aj textár Kamil Peteraj, ktorého bonmoty spevák pred priateľmi v Prahe často citoval. Ďalšie slovenské legendy, s ktorými bolo Žbirkovo meno úzko späté, sa odmlčali úplne. Po niekdajšom kapelníkovi kapely Modus Jankovi Lehotskom nebolo slychu a keď sme sa mu neskôr opakovane pokúšali dovolať, zistili sme, že je nedostupný. Ani manažment Mariky Gombitovej po Mekyho smrti nezdvíhal mobil a speváčka na pohreb poslala len smútočný veniec. V dave sme však objavili jej sponzora Júliusa Hrona. „S Marikou som telefonoval asi pred polhodinou. Je prechladnutá, necíti sa dobre. Je smutná, že tu nemôže byť,“ vysvetľoval nám známy filantrop, ktorý sa, mimochodom, s Mekym poznal už od detstva. „Vyrastali sme na jednom dvore na Račianskom mýte. Jožo Ráž býval o trochu vyššie,“ upresnil nám Hron, zatiaľ čo líder kapely Elán si to v teniskách šinul do krematória takou rýchlosťou, že Vašo Patejdl mu ledva stíhal.

Ešte stále v šoku

O spomienky na Mekyho Žbirku sa s nami podelili kamaráti, ktorí mali k nemu skutočne najbližšie. Všetci unisono opakovali, že jeho náhla smrť ich zaskočila a zdrvila súčasne. Spevákov gitarista Honza Ponocný bol pritom s jeho manželkou Katkou každý deň v kontakte. „Vedel som, že je vážne chorý a zápal pľúc mal už predtým, ale, samozrejme, nečakáte, že to dopadne takto. Dokonca mi Katka raz vliezla do sna a hovorila - Meky má dnes fantastické výsledky! Veľmi som sa radoval. Potom som sa zobudil,“ priznal so zármutkom hudobník, ktorý Žbirku počúval od detstva. Ako dospelý začal hrať v jeho kapele a zostali spolu vyše dvadsať rokov. „Naposledy sme sa videli na koncerte v Liberci. Posledné slová boli asi: Ahoj, uvidíme sa nabudúce. Nehovorili sme, že ideme na koncert, ale že ideme rozdávať radosť. Väčšina ľudí sa na Mekyho koncertoch vždy smiala, v šatni, keď spustil, sme takisto plakali od smiechu. Nevedel len jednu vec - zaspievať falošne. S jeho hudobným sluchom určite súvisí aj to, že si v Prahe zachoval slovenčinu. Myslím, že po česky hovoril len s deťmi a so psami,“ dodal s nostalgickým úsmevom Ponocný.

Stále v šoku vyzeral aj slovenský dirigent Adrian Kokoš. „A ešte dlho budem. Nedá sa to prijať, lebo nikto to nečakal. Dokonca som s Mirom nedávno volal, mali sme plány, ktoré sme odložili o rok, lebo už sa cítil zle. Ale ani vo sne by mi nenapadlo, že som s ním hovoril poslednýkrát,“ povedal nám skormútene. Dirigent na Žbirkových pesničkách hudobne doslova vyrástol, a tak pred desiatimi rokmi začali spolupracovať na koncertoch so symfonickým orchestrom. „Mal som to šťastie, že sme sa zblížili ako priatelia. Pracujem s mnohými, či už z vážnej, alebo populárnej hudby, ale práve s Mekym sme veľmi veľa diskutovali o hudbe. Veľmi ho inšpirovali Schubertove piesne alebo Beethovenove kvartetá. On mi zase hovoril o veciach Beatles, ktoré vychádzali z vážnej hudby. Dokázali sme telefonovať aj dve hodiny, až kým to Katka nestop­la slovami - Meky, daj už tomu Adrianovi pokoj. Práve za našimi telefonátmi mi bude ľúto. Bude mi veľmi chýbať.“

Meky inšpiroval dirigenta aj pokojom, ktorý za každých okolností okolo seba šíril. Rozčúleného ho videl vraj len raz. „Keď sme nahrávali Symphonic Album. Bol už unavený, tak išiel do hotela a nám nakázal trošku dvihnúť spev nad orchester. Keď odišiel, režisér hovorí - On si to nebude pamätať, nemá šancu. A Miro ráno prišiel a vytkol nám, že sme s tým nič nespravili,“ zasmial sa Kokoš. „Aj klasickí hráči, ktorí majú naozaj vycibrený sluch, po koncertoch veľmi oceňovali, že nemal jeden falošný tón. A pritom svoje pesničky spieval v pôvodných tóninách, vôbec si ich nedal prepisovať nižšie. Ako spieval Atlantídu v 80. rokoch, tak ju spieval aj teraz. A po koncerte mi zavolal, čo by sa ešte dalo vycibriť.“

Všetci spolu

Azda len pohreb Mekyho Žbirku mohol spojiť smútiacich z rôznych brandží. Kameraman František Džadoň ho nakrúcal pre markizácku Smotánku, pričom v deväťdesiatych rokoch intenzívne spolupracovali na slávnej hitparáde Rhytmick. Pred krematóriom postával Jožo Ráž a pár metrov od neho Michal Kaščák, ktorý by lídra Elánu na svoj festival Pohoda asi nikdy nepozval. Najväčšia skrumáž však nastala, keď do areálu vstúpila Zuzana Čaputová s priateľom Jurajom Rizmanom. Valiaci sa dav, ktorý sa okolo prezidentky vytvoril, strhával všetkých so sebou. Andreja Babiša, ktorý prišiel v tesnom závese, si tak takmer nikto nevšimol. „Poznali sme sa, lebo naše deti chodili do spoločnej školy,“ povedal nám tak ticho, že mu ledva bolo rozumieť. Pozornosť na seba nestrhával ani Karel Šíp, ktorého Meky hostil v poslednom diele svojej televíznej talkshow. Jeho slovenského kolegu Štefana Skrúcaného zase viazali k Žbirkovi spomienky od 80. rokov. „Keď sme s Paľom Juráňom cestovávali do Prahy, brávali sme Mekyho so sebou, lebo nemal auto ani vodičák. Nevediac sme ho vozili za Katkou. A to boli vždy štyri hodiny zábavy. Naposledy sme sa stretli na nejakej televíznej výrobe, kde si ma klasicky doberal - Ježišmária, zase nikoho nezohnali a ty to moderuješ,“ dodal smutne Skrúcaný.

V horúčkach

Na poslednú rozlúčku s Mekym sa vypravilo aj množstvo „necelebrít“. Plač verejnosti neznámych ľudí sa niesol celým nádvorím pred krematóriom. Statočný šéf československého fanklubu The Beatles Jiří Svátek dorazil napriek vysokej horúčke. „Mám 38 stupňov, ale nebojte sa, nemám COVID-19. Musel som prísť, lebo Meky bol s nami odvtedy, čo sme začiatkom 90. rokov vznikli. Celý čas nám veľmi pomáhal. Vždy raz za rok, v čase výročia úmrtia Johna Lennona, vystupoval na stretnutiach beatlemaniakov a nikdy za to nezobral ani korunu. Môžem vám povedať, že je toho na mňa príliš,“ rozplakal sa. „Tento rok nazývam rokom smrti. Zomrelo nám pätnásť členov, nikdy som nechodil z pohrebu na pohreb ako teraz.“

FOTO V GALÉRII >>>

Poslednú rozlúčku si Miro Žbirka v čase, keď už vedel, že odchádza, naplánoval do detailov. Za rečníkov si vybral dvoch hudobných publicistov - Slovensko zastupoval Juraj Čurný a Česko Honza Vedral, s ktorým spevák napísal obsiahlu biografiu Zblízka. „Keď sa rozniesla správa, že Miro Žbirka zomrel, asi všetci sme prežívali podobný pocit… Ako že nám do člna tečie voda…“ narážal na Mekyho pesničku Do člna. Katka Žbirková o posledných chvíľach manžela prehovorila neskôr. „Povedať, že sme to čakali, je silné tvrdenie. Meky sa stretával v poslednom období so zdravotnými problémami, ale na niečo také, na to nie je človek nikdy pripravený,“ priznala pre český Blesk až po pohrebe.