Plus 7 dní

Namedzinárodnej úrovni sa ostro diskutuje o prijímaní migrantov. Európa však potrebuje riešiť ich integráciu, myslí si riaditeľ Stredoeurópskeho inštitútu pre výskum práce MARTIN KAHANEC (38), ktorý sa zaoberá výskumom trhu práce, migrácie a etnicity. Poukazuje pritom na tisíce Slovákov, ktorí odchádzali do zahraničia v niekoľkých silných migračných vlnách. Na to, ako sa v Amerike ešte začiatkom 20. storočia či v Írsku po vstupe Slovenska do EÚ dokázali bez problémov zaradiť na pracovný trh. Ale hovorí aj o tom, že ako sa teraz na migrantov pozeráme my, tak sa kedysi pozerali iní na nás. A nebolo to príjemné. Zhovárala sa s ním JANA ČAVOJSKÁ.

Je to, čo sa v Európe a vo svete deje, výnimočná vlna migrácie alebo niečo podobné prebehlo už v minulosti?

Európa v nedávnej minulosti zažila oveľa väčšiu migračnú vlnu: z krajín, ktoré vstúpili do Európskej únie (EÚ), do starých členských krajín. V priebehu piatich rokov sa presunuli tri milióny ľudí. Len zo Slovenska odišlo 150- až 250-tisíc ľudí. Na prelome 19. a 20. storočia sa len z územia dnešného Slovenska vysťahovalo do Spojených štátov amerických pol milióna migrantov. Počas socializmu odchádzali občania krajín východného bloku na západ. A napríklad Nemecko prijalo v rámci programov pre gastarbeiterov státisíce cudzincov.

Súčasní migranti sú však v inej situácii ako ľudia, ktorí odchádzali za prácou v minulosti.

Teraz máme Schengen a spoločnú vonkajšiu hranicu. Plus je humanitárna kríza. Migranti prichádzajú v podmienkach, ktoré ohrozujú ich život a zdravie. Takže situácia je vážna. Krajiny EÚ sa navyše nedokážu dohodnúť, kto má znášať náklady. Štáty s vonkajšou hranicou sú pod tlakom. A otázka znie: Keď sa všetci delíme o výhody Schengenského priestoru a spoločnej politiky EÚ, nemali by sme sa deliť aj o náklady a nevýhody? Kvóty boli pokusom o kľúč, ako si rozdeliť aj náklady. Nevieme, či by to bolo najlepšie riešenie, ale možno to bolo jediné možné riešenie. Štáty EÚ sú však veľmi sebecké.

Európa má teraz čo robiť sama so sebou, zachraňuje vlastné členské štáty. Veľa Slovákov nemá prácu. Potrebujeme ďalších, hoci aj ekonomicky aktívnych ľudí?

Keď kedysi Slováci emigrovali do Spojených štátov, nešli do vzdialenejších oblastí, kde ešte bola voľná préria. Prichádzali do Pittsburghu, Chicaga, Clevelandu a podobne, kde už žili komunity migrantov. Tí ich považovali za obrovskú konkurenciu. Imigrantom z Uhorska nadávali „hunky“. Napätie bolo porovnateľné s tým dnes. Analýzy ukazujú, že v EÚ je napriek kríze v mnohých odboroch veľký dopyt po pracovnej sile. Podľa našich výskumov prinášajú migranti schopnosti, znalosti a vedomosti žiadané na trhu práce. Ale čo sa týka utečencov na juhu Európy, nie je relevantná otázka, či ich tu potrebujeme ako pracovnú silu. Relevantná otázka je, či cítime zodpovednosť alebo morálnu pohnútku pomôcť ľuďom v núdzi, ktorí zomierajú na našich hraniciach.