Rád o sebe tvrdí, že ak niečo v živote dosiahol, tak len preto, že sa vždy spájal s tými najlepšími. Asi aj preto je redaktorom PLUS 7 DNÍ po rôznych prestávkach už tretíkrát. Pri príprave článkov a komunikáciach s respondentmi sa riadi heslom českého herca Vlastimila Brodského, s ktorým sa kedysi práve vďaka PLUS 7 DNÍ spriatelil. Na svojej chalupe mu raz povedal: "Veľkosť človeka sa nedá merať len na centimetre. Je totiž trojrozmerná. Určuje ju hĺbka duše, šírka srdca a výška intelektu. Je lepšie hovoriť s inteligentným človekom o niečom hlúpom ako s hlupákom o niečom múdrom."

Erik Kollárik

Trezor v&nbsp;podzemí, kachľová pec a&nbsp;jediný obraz. Oheň zázračným riadením osudu milosrdne obišiel portrét Táne Pauhofovej, prezlečenej za Marínu Pischlovú, pre ktorú tu spaľujúcou a&nbsp;nešťastnou láskou zahorel Andrej Braxatoris, neskôr Sládkovič. Ostatné obrazy navždy zhltli plamene. Dielo skazy sa bytostne dotýka aj herečky Emílie Vášáryovej (80), ktorá na poschodí Banky lásky visela vyobrazená ako Marínina matka. Samozrejme, okrem toho v&nbsp;Banskej Štiavnici so sestrou Magdou a&nbsp;s&nbsp;rodičmi vyrastala. „To, čo sa udialo, je strašná vec. Hádam sa im to podarí zrenovovať, no ja sa už toho nedožijem,“ hlesla smutne pre PLUS 7 DNÍ.

V&nbsp;historickom dome zo šestnásteho storočia nezriadili Banku lásky náhodou. Odohral sa v&nbsp;nej skutočný, no nenaplnený príbeh lásky medzi deväťnásťročnou Marínou a&nbsp;rovnako starým študentom Sládkovičom, ktorý u&nbsp;zámožných Pischlovcov vyučoval jej bratov. Andrej si svoje krvácajúce srdce vylial v&nbsp;nesmrteľnej básni, ktorú svojej milej písal celé dva roky. Posledný z&nbsp;dvetisícdeväťsto veršov dopísal v&nbsp;roku 1846.

Zábery zhoreniska v Banskej Štiavnici sú na zaplakanie a takto vyzerali sestry Vášáryové v detstve! FOTO V GALÉRII

Skutočnú udalosť v&nbsp;Banke lásky zaznamenali originálnym spôsobom. Pod domom, pred vstupom do baníckej šachty, zriadili trezor, na ktorého strope sú zachytené všetky verše najdlhšej ľúbostnej básne na svete. Na poschodí zase pozoruhodný príbeh lásky rozprávali štyry obrazy. Marínu stvárňovala Tatiana Pauhofová, jej matku Emília Vášáryová, bohatého manžela Ľuboš Kostelný a&nbsp;zamilovaného Sládkoviča Robo Roth. Obrazy v&nbsp;jednom momente vďaka modernej technológii ožili a&nbsp;začali medzi sebou komunikovať. Ilúziu starobylých olejomalieb vytvorili pomocou špeciálnych projektorov.

Tragédia sa dotkla všetkých členov Slovenského národného divadla, no asi najviac Emílie Vášáryovej, ktorá v&nbsp;Banskej Štiavnici prežila detstvo. „Je to naozaj hrozné. Ani to nešťastie nemôžem komentovať, pretože aj mne horí duša. Banka lásky bola záležitosť aj môjho srdca, pri mnohých veciach som pomáhala. Musíme dúfať, že to vezmú do správnych rúk a&nbsp;začnú čo najskôr s&nbsp;renováciou. Päťdesiat rokov trvalo, kým sa Štiavnica vytiahla z&nbsp;popola, a&nbsp;teraz toto,“ smúti rodáčka z&nbsp;jedného z&nbsp;najkrajších slovenských miest.

Vášáryovci bývali na okraji mesta v&nbsp;dome po starých a&nbsp;prastarých rodičoch sestier Emílie a&nbsp;Magdy. Neskôr sa presťahovali do mesta na Námestie Svätej Trojice do tak­zvaného Jorgesovho domu, ktorý plameňom cez víkend tesne unikol. Nachádza sa priamo pod budovou Evanjelického lýcea, na ktorom svieti pamätná tabuľa Andreja Sládkoviča. Na Jorgesov dom zas umiestnili tabuľu profesora Jozefa Vášáryho, otca slávnych herečiek.