Ľudovít Štúr bol doslova intelektuál telom aj dušou. Dokonca aj pri ženách viac ako krásu či sexuálnu príťažlivosť uprednostňoval vzdelanie a spoločenský rozhľad. Sám však o svoj vzhľad dbal na dobu, v ktorej žil, priam nadštandardne. Kvalitné oblečenie, parfumy, či voskovanie vlasov a brady pre neho bolo denným rituálom. Podľa historických faktov ženám motal hlavy básňami, no ďalej sa už nedostal. Viac si užíval, keď emancipované, vzdelané a bohaté dámy zvádzali jeho. Vyhľadával skôr pánsku spoločnosť pro národne orientovaných ľudí s ktorými zasvätil svoj krátky život slovanskej vzájomnosti. Pre svoj odpor k partnerskému zväzku sa dokázal hnevať aj s najbližšími priateľmi. Slobodnou kvôli nemu ostala dokonca aj jeho sestra Karolína, z ktorej si spravil gazdinú. Aj taký bol finalista ankety Najväčší Slovák, ktorú vysiela RTVS. Meno víťaza sa dozvieme v galaprograme 1. mája.

Z neopätovanej lásky sa zrútila

Z románu Ľuda Zúbeka Jar Adely Ostrolúckej je zrejmé, že najväčšou a osudovou láskou Ľudovíta Štúra je práve Adela. Skutočnosť však nie je tak romantická, ako hovorí legenda. Skôr ako stretol Adelu, pomotal hlavu devätnásťročnej Češke Márii Pospíšilovej, ktorá od neho bola mladšia o šesť rokov. S dcérou českého vlastenca a vydavateľa kníh a sestrou svojho spolužiaka z univerzity v Halle sa zoznámil v septembri roku 1840, keď sa cestou domov zo školy zastavil u Pospíšilovcov v Hradci Králové. Pre poranenú ruku sa u nich zdržal dlhšie ako plánoval, takže mal dosť času zblížiť sa s celou rodinou. Najmä s Máriou, ktorá mu boľavú ruku ošetrovala. Po návrate do Bratislavy napísal spolužiakovi list, v ktorom sa mu plamenne vyznal z lásky k jeho sestre. „Kdož by mi byl předpovídal, že v Hradci padnu do bolů lásky jimž sem se pečlivě vyhýbal. Vaše vlastenecká, dobrosrdečná, milostná skromná panna sestra strašně na mne působila, ona mi unesla dosavadní pokoj srdce,“ napísal a pridal aj dve milostné básne.

Rodičia Márie boli z nádejného zaťa nadšení. Šťastie však trvalo len dva mesiace. Keď Pospíšilovci začali skloňovať slovo svadba a nastávajúcim manželom kúpili svadobný dar, Máriin portrét od vychýreného maliara Jozefa Klemensa, Ľudovít cukol a dal jej kopačky. Lišiak Štúr, samozrejme, zachoval najvyššie dekórum a na rozlúčku jej napísal báseň Rozžehnání. „Zapomeň drahá, zapomeň jinocha, nade nímž mraky bouřlivé se shání, zapomeň drahá zapomeň na hocha, on Ti posílá bolné rozžehnání. On na vše světa zapomene slasti, jenom nikdy, jen nikdy o své vlasti,“zarýmoval srdcervúco. Pre rodinu to bola veľká potupa a Mária sa pre neopätovanú lásku zrútila. Na popud toho začala neskôr sama písať žalostné básne. Napokon jej rodičia našli manžela, nemeckého lekára, ktorému porodila dovedna šestnásť detí.  

Jeden cit

Historici Štúrovo konanie ospravedlňujú tým, že v roku 1841 sa postavenie Slovákov v rámci Uhorska zhoršilo a všetku energiu chcel venovať zastaveniu násilnej maďarizácii. Ako ďalší dôvod uvádzajú, že manželstvo a deti si nemohol dovoliť ani z finančných dôvodov. Lenže prešlo sotva pár týždňov a pomútil hlavu ďalšej Češke, učiteľke Bohuslave Rajskej. So svojimi žiakmi pricestovala do Bratislavy, aby sa zoznámila s Ľudovítom Štúrom, ktorý mal na lýceu zaujímavé prednášky. Ako gentleman pozval dámu aj jej švagra na prechádzku k Dunaju.

Marie Pospíšilová, ktorá milovala Štúra.
Marie Pospíšilová, ktorá milovala Štúra.
Zdroj: archív

Charizmatický donchuan na ňu urobil opäť ten najlepší dojem. „Jaký to šlechetný, vážný muž! Jeho celá postava má do sebe cos imponujícího a předce tolik přátelského a přívětivého. Objal i líbal i švagra mého a jeho slova zněla tak mužně, tak hrdinsky, jako dávná pověst. Štúr nabídl mně rámě, na kteréž zdráhala jsem se zavěsit vědouc, že si byl ruku v Králově Hradci zlámal a že dosud zahojena nebude. Mé zdráhání však nespomohlo ničeho, žertem prohodil, že mu ji úplně zahojím, když ruku na ni vložím, a již mne chopil a rychle šlo to do výšiny. Stála jsem vedle Štúra, ruku majíc na jeho rámě položenou, a my byli v tom okamžiku jeden cit,“zapísala si uveličená do svojho denníka.

Okúzlená Štúrovými rečami čakala po návrate domov na list od Štúra, ten však neprichádzal. Tak mu teda napísala sama a pribalila aj knihu. Odpovede sa dočkala až o mesiac. „Váš list plný onoho něžného a šlechetného citu, který z jasných Vašich slovanských očí září, přijal jsem a velice se radoval z toho, že jste laskavě na mne zpomenouti ráčila. Jak bych rád zaletěl do Prahy! Rád ovšem, ale já zde přivázán, práce by zde stály a jest jich síla veliká. Jak bych rád okřáti zpěvem Vaším, pěvkyně libozvuká, nímž jste jednou oživila ve mne tisíce citů,“ napísal Ľudovít Štúr a viac už sa jej nikdy neozval.   

Chodil za Adeliným bratom

Čo sa týka citov a lásky, najviac je s Ľudovítom Štúrom, hoci mylne, spájaná Adela Ostrolúcka. Tá jediná s ním dokázala komunikovať na úrovni, na akú nebol dovtedy zvyknutý. „Bol medzi nimi deväťročný rozdiel a prvýkrát sa stretli, keď bola Adelka ešte dieťa,“dozvedeli sme sa od jej potomkov, rodiny Kudelkovcov z Prievidze. Ľudovít sa totiž v tridsiatich rokoch priatelil s Adeliným starším bratom, kamarátom zo školy Gejzom, ktorého v Bratislave navštevoval aj v dome jeho rodičov, ktorí patrili k vysokej a zámožnej šľachte. Otec Gejzu a Adely bol navyše vplyvným cirkevným inšpektorom a kráľovským sudcom, ktorý Štúrove pro slovenské aktivity veľmi podporoval.

Ľudovít Štúr sa s Adelou výraznejšie spriatelil o čosi neskôr. On mal tridsaťjeden, ona o deväť rokov menej. „Ľudovítov mladší brat Samko bol kaplánom na evanjelickej fare v Zemianskom Podhradí, kde dodnes stojí aj kaštieľ, ktorý vtedy patril Adelinmu strýkovi Gustávovi. Všade stojí, že ten kaštieľ vlastnili Adelini rodičia, ale nebolo to tak. Je však pravdou, že tam často trávila svoj čas,“vyvracia mýty pani Kúdelková.

Chcela ho izolovať od nevzdelancov

V tamojších krásnych záhradách a parkoch sa zrodil aj vzťah Adely a Ľudovíta. Z pokolenia na pokolenie sa v ich rodine traduje, ako si ho omotala okolo prsta. Obdivoval ju ako žiadnu inú, no ozajstná láska medzi nimi nikdy nevznikla. Na Adele mu imponovala najmä jej vzdelanosť, emancipácia a sebavedomie, s akým sa s ním bavila. Štúrova biografia dokonca približuje jedno z ich prvých stretnutí, ktoré veľa napovedá.

„Vedela byť prchká až zlostná pri Váhu,“ zapísal si do svojho denníka. Štúr stretnutie s Adelou označil ako nádherný večer, no štvalo ho, že v spoločnosti, v ktorej sa zabávali, muzikanti hrali najmä maďarské pesničky a pila sa pálenka. „Vtedy vyprskla, čo vraj stále hudiem to svoje: Ľud, ľud. Kto je to ľud? Veď sú to nevzdelanci, ktorí čakajú len na to, aby sa najedli a napili. Prečo sa vraj s nimi stotožňujem, keď medzi nich nepatrím? Nevzdelancov ale treba vzdelávať, aby sa nehanbili za svoj pôvod. Aj, keby som si mal odniesť dôsledky osobné aj spoločenské,“vysvetľoval jej.

Biblia s podpisom

Štúr na jednej strane obdivoval, že Ostrolúcka ovláda päť jazykov, na strane druhej ho štvalo, že slovensky hovorila len letmo, navyše so silným maďarským prízvukom. Obaja milovali literatúru, no zatiaľ čo on uprednostňoval slovanských autorov, ona svetových. „Hovorila mi o Byronovi, Goethem, nadchýnalo ju jeho Utrpenie mladého Werthera. Musel som oceniť, že čítala také náročné texty, no sľúbil som jej podarovať aj knihy slovanských autorov. Nepime zo špinavých kaluží, keď máme doma čisté pramene. Adela ma takmer vysmiala. Prchká bola a nenaučená, že sa s ňou niekto zhovára takým tónom. Odvrkla, či sú slovanskí autori dobrí len preto, že sú slovanskí? Ale mal som z toho rozhovoru veľmi dobrý pocit. Stretol som výnimočnú ženu, akú som dosiaľ nepoznal,“ zaznamenal si do denníka očarený. 

Vzácny objav: V Adelinej knihe sa našiel Štúrov podpis aj srdiečka.
Vzácny objav: V Adelinej knihe sa našiel Štúrov podpis aj srdiečka.
Zdroj: Emil Vaško

Štúr venoval Adele niekoľko slovenských kníh v nádeji, že si ich prečíta, no v jej knižnici sa medzi tisíckami kníh nenašla ani jedna slovenská. Kúdelkovci majú doma jednu z nich. „Je to biblia, ale nie slovenská. Dedí sa u nás z pokolenia na pokolenie. Vzácna je najmä kvôli vlastnoručnému podpisu Ľudovíta Štúra a srdiečkam, ktoré do nej nakreslil,“ukazujú nám vzácny exemplár, ktorý pre bezpečnosť uschovávajú v trezore mimo domu.   

Do rodiny ho nechceli

Ostrolúcky mali z priateľstva ich dcéry zo Štúrom radosť. Adelin otec z pozície bývalého podžupana za neho zaloboval a v roku 1847 ho zvolili za poslanca na uhorský snem za mesto Zvolen. Aby zvýšil svoje šance na zvolenie, vzdal sa dokonca honoráru. Oheň na streche vznikol, keď si Ostrolúcky všimli, že ich dcéra si s Ľudovítom až príliš rozumie. Do svojej šľachtickej rodiny ho odmietali vziať. Všetky listy, ktoré písal Adele, si najprv prečítala jej mama. Hoci boli plné vzletných slov, po fyzickej stránke ho nepriťahovala. Keď v roku 1853 zomrela na týfus, napísal na jej počesť báseň, ktorá začína veršom: "Uvädnul si prenáhlo, kvet, ty pekný kvet Hrona."

V liste, ktorý Ľudovít Štúr adresoval Jozefovi Miloslavovi Hurbanovi, Adelu Ostrolúcku už opisuje inak: „Bol to zvláštny tvor. Viac duch ako telo,“napísal mu, no smútok netajil: "Plná lásky k nám nás opustila, a srdce moje už i tak na všetky strany rozkrvácané odchodom svojím mocne ranila."Ako je známe, Ľudovít Štúr sa na onen svet pobral tri roky po Adele 12. januára 1856. Stalo sa tak po nehode na poľovačke pri preskakovaní priekopy v Šenkviciach, keď mu vystrelila puška do nohy a prestrelila stehennú kosť. Vďaka tomu, že nedokázal alebo odmietal prejaviť lásku ženám, mal dosť času venovať sa boju proti národnému útlaku. Aj vďaka kodifikácii slovenčiny patrí právom k najväčším Slovákom našej histórie.