Tip na článok
Kto je Pavol Lazar 
Narodil sa 13. marca 1963 v Bratislave. Slovenský horolezec, organizátor himalájskych expedícií a filatelista. Bol vedúcim výprav na päť osemtisícoviek, aj úspešnej na Mount Everest v roku 1998. Stál na najvyšších vrcholoch Severnej a Južnej Ameriky - Denali (6 168 m) a Aconcague (6 959 m). Svoj výškový rekord dosiahol na Čo Oju v Himalájach - 7 300 metrov. Na Svetovej výstave poštových známok Praga 2018 získal zlatú medailu za exponát Československo 1918 - 1939.

Zlato za známky: Horolezec Pavol Lazar dosiahol úspech mimo sveta výprav a hôr

Horolezec Pavol Lazar dosiahol úspech v odlišnom prostredí - na filatelistickej výstave

Galéria k článku (5 fotografií )
Diplom a zlatá medaila: Udelené Pavlovi Lazarovi za exponát Československo 1918 - 1939.
Kto je Pavol Lazar 
Narodil sa 13. marca 1963 v Bratislave. Slovenský horolezec, organizátor himalájskych expedícií a filatelista. Bol vedúcim výprav na päť osemtisícoviek, aj úspešnej na Mount Everest v roku 1998. Stál na najvyšších vrcholoch Severnej a Južnej Ameriky - Denali (6 168 m) a Aconcague (6 959 m). Svoj výškový rekord dosiahol na Čo Oju v Himalájach - 7 300 metrov. Na Svetovej výstave poštových známok Praga 2018 získal zlatú medailu za exponát Československo 1918 - 1939.
Diplom a zlatá medaila: Udelené Pavlovi Lazarovi za exponát Československo 1918 - 1939.

Zorganizoval niekoľko himalájskych expedícií, viedol aj úspešnú slovenskú výpravu na Everest, no on sám na vrchole žiadnej z osemtisícoviek nestál. V auguste však dosiahol celkom iný vrchol. Horolezec Pavol Lazar získal zlatú medailu na Svetovej výstave poštových známok Praga 2018, konanej pod patronátom Medzinárodnej filatelistickej federácie (FIP).

Žiadne hory

Ak by si niekto myslel, že súťažil so zbierkou známok s horolezeckou tematikou, mýlil by sa. „Nikdy som také známky nezbieral,“ vraví 55-ročný horolezec a podnikateľ. Zlatou medailou ocenili jeho exponát Československo 1918 - 1939 v triede tradičná filatelia. „To je najvážnejšia trieda, pretože v nej podľa nových pravidiel nestačí len ukázať známky, ale treba priblížiť aj súvislosti ich vzniku a následného poštového použitia,“zdôrazňuje a dodáva, že hoci známky zbiera už dlho, súťažil prvýkrát. A do Prahy sa musel kvalifikovať. „Napriek nepochybnej kvalite mojej zbierky som musel absolvovať všetky kolá od okresného cez krajské, národné až po medzinárodné,“ vysvetľuje. Najvyššiu kvalifikáciu, s najvyšším počtom rámov, získal vlani v hlavnom meste Brazílie. „Na osemrámový, čiže najväčší možný priestor na prezentáciu, musí mať exponát ozaj kvalitu,“ prízvukuje. Osem rámov značí 128 strán formátu A4.

Ako pripomína, zberateľstvo a vystavovanie sú úplne odlišné kategórie. „Na vystavovanie treba pridanú hodnotu. To, že máš vzácne známky či listy, je len jedna tretina toho, čo sa hodnotí. Dôležitá je koncepcia, vlastné štúdium, osobný prínos a samotná prezentácia, čiže to, ako je exponát usporiadaný.“

Z deväťsto kvalifikovaných záujemcov, keďže každá výstava je limitovaná priestorovými možnosťami, výstavný výbor vybral 388 exponátov, zo Slovenska sa zúčastnili šiesti vystavovatelia. Pavol bol z nich najúspešnejší. Kde hľadať korene jeho záujmu o filateliu? „Už ako chlapci sme zbierali známky. Ja som sa k tomu vrátil počas štúdia na vysokej škole. To bolo v čase socializmu, keď neboli veľké možnosti ani prostriedky. Chodil som na burzy a postupne som budoval svoju zbierku. Po otvorení hraníc sa zlepšili možnosti a ja som postupne dospel do štádia, keď som si mohol dovoliť kúpiť niečo vzácnejšie.“ A prečo práve I. Československá republika? „Kedysi boli domáce známky najdostupnejšie, navyše som lokálpatriot a vždy ma zaujímala história.“

Najcennejšie s chybou

Známky sa rokmi zhodnotili. „Je to podobná investícia ako do mincí, obrazov, veteránov. Preto, keď som mal voľné finančné prostriedky, investoval som ich do zbierky,“ vraví. Zhodou okolností práve v tomto roku na aukcii predali najdrahšiu československú známku - za 380-tisíc eur. „Československo má veľa známok, ktorých hodnota presahuje 10-tisíc eur. Aj ja mám v zbierke viacero položiek s hodnotou niekoľkých desiatok tisíc, preto ich mám uložené v trezore v banke.“

Zaujímavé je, že najcennejšie sú známky, ktoré obsahujú nejakú chybu. A rovnako ako bankovky, mince alebo obrazy sa falšujú známky. „Predtým som aj ja mal v zbierke niekoľko kúskov, o ktorých som sa domnieval, že sú pravé, no ukázalo sa, že ide o falzifikát. Preto sa robí atest pravosti.“

Ocenenie: Slovák Pavol Lazar, vpravo, preberá zlatú medailu od viceprezidenta jury Klermana Wanderlyho Lopesa z Brazílie.
Ocenenie: Slovák Pavol Lazar, vpravo, preberá zlatú medailu od viceprezidenta jury Klermana Wanderlyho Lopesa z Brazílie.
Archív

Čo teraz po získaní zlatej medaily? „Môj zberateľský záber je, pravdaže, širší. Zaoberám sa územím Československa a Slovenska odo dňa používania prvých známok, čiže od roku 1850 až po súčasnosť. Aj s oceneným výstavným exponátom môžem ísť na ďalšie výstavy, no očakáva sa, že ho doplním, obohatím. Moja zbierka nie je definitívna, sú veci, ktoré by som chcel získať, ale momentálne nie sú na trhu. Filatelisti sú zvláštni ľudia, niektoré predmety jednoducho nepustia. Viem, kde sa aké známky nachádzajú, kto ich má, no na ich predaj musí dozrieť čas. Väčšinou to, žiaľ, býva, až keď ich majiteľ zomrie.“

Aj investícia

Vie si on predstaviť, že by sa so svojou zbierkou rozlúčil? „Ako obchodník a investor mám na to moderný pohľad - teda, že aj toto je otázka dopytu a ceny. Ešte som však o tom neuvažoval, to znamená, že ani u mňa ešte čas nedozrel. Pre mňa je to kus histórie, koníček, stále ma to baví.“

Diplom a zlatá medaila: Udelené Pavlovi Lazarovi za exponát Československo 1918 - 1939.
Diplom a zlatá medaila: Udelené Pavlovi Lazarovi za exponát Československo 1918 - 1939.
Archív

S nástupom nových technológií je dnes tradičná pošta na ústupe. Nebude aj filatelia postupne strácať na cene? „Nemyslím. Keď niečo nežije, nepribúda alebo pribúda v menšom rozsahu, je to, naopak, vzácnejšie,“ tvrdí. „Ja mám firmu, ktorá poskytuje konzultácie pre investície a medzi tie patria aj známky. Napríklad v Prahe bola obrovským diváckym ťahákom v súčasnosti najväčšia zbierka legendárnych, vzácnych chybotlačí mauríciov, ktorú tvorili štyri známky v celkovej hodnote 6,5 milióna eur. Vlastní ju jeden český investor.“

VIDEO Plus 7 Dní