Rád o sebe tvrdí, že ak niečo v živote dosiahol, tak len preto, že sa vždy spájal s tými najlepšími. Asi aj preto je redaktorom PLUS 7 DNÍ po rôznych prestávkach už tretíkrát. Pri príprave článkov a komunikáciach s respondentmi sa riadi heslom českého herca Vlastimila Brodského, s ktorým sa kedysi práve vďaka PLUS 7 DNÍ spriatelil. Na svojej chalupe mu raz povedal: "Veľkosť človeka sa nedá merať len na centimetre. Je totiž trojrozmerná. Určuje ju hĺbka duše, šírka srdca a výška intelektu. Je lepšie hovoriť s inteligentným človekom o niečom hlúpom ako s hlupákom o niečom múdrom."

Erik Kollárik

Vďaka hlasovému fondu ju nazývali slovenskou Helenou Vondráčkovou, no pre komplikovanú povahu a neskôr aj úzkosti a depresie sa ňou nikdy nestala. Tri roky po smrti Lýdie Volejníčkovej (†66) si na speváčku zaspomínal jej dvorný hudobný skladateľ. „Celé deväťdesiate roky jej veľmi priali. Potom začala mať zdravotné problémy a pribrala. Koncertov ubudlo, niekdajší priatelia na ňu zrazu nemali čas a ona bola stratená. Keď sa od nej odsťahovala dcéra Ivanka, ktorú po rozvode vychovávala sama, stratila vôľu žiť. Ľutovala sa a zomierala naozaj utrápená,“ hovorí autor Volejníčkovej piesní a klavirista Pavel Šindler (68).

Dnes má sám vážne zdravotné problémy, pre ktoré skončil na&nbsp;invalidnom vozíku a&nbsp;presťahoval sa do&nbsp;seniorského centra. „Moja choroba dolných aj horných končatín rýchlo napreduje, takže s&nbsp;kariérou som sa musel rozlúčiť. Kým som ešte ako-tak vládal, zdigitalizoval som nanovo piesne, ktoré sme s&nbsp;Lýdiou nahrali, ako spomienku na&nbsp;fantastickú, no, bohužiaľ, nie veľmi docenenú speváčku. Je to moja posledná práca. Definitívna bodka za&nbsp;kariérou,“ vyznal sa Šindler pre PLUS 7 DNÍ už ako ležiaci pacient.

Lýdia Volejníčková sa vzhliadla v&nbsp;imidži amerických estrádnych hviezd z&nbsp;Broadwaya. Milovala flitre, dlhé okázalé róby, kožuchy a&nbsp;známa bola aj bezchybne upravenou frizúrou. Od&nbsp;mužov vyžadovala džentlmenské správanie. Keď s&nbsp;kolegami z&nbsp;Repete jazdila na&nbsp;akcie HZDS, kde jej vtedy najmocnejší muž krajiny Vladimír Mečiar pobozkal ruku či pomohol do&nbsp;kabáta, bola v&nbsp;siedmom nebi.

Na&nbsp;javisku speváčka ohurovala náročnými skladbami, v&nbsp;ktorých vynikol jej hlas, no nič sa nevyrovnalo tomu, keď s&nbsp;Michalom Dočolomanským spustila hity Smoliari či Haló tam. Fanúšikovia boli vo vytržení a&nbsp;ona prešťastná. Nahrala dve magnetofónové kazety, z&nbsp;ktorých predala desaťtisíce kusov, a&nbsp;niekedy stihla denne aj tri vystúpenia.

Sláva spevákov z&nbsp;Repete časom začala upadať a&nbsp;Volejníčkovej život dostal prvé trhliny. Pre vážne zdravotné problémy užívala tiež lieky, z&nbsp;ktorých pribrala, a&nbsp;so spievaním chcela skoncovať. „Nevedela, čo chce. Najprv súhlasila s&nbsp;vystúpením a&nbsp;potom na&nbsp;poslednú chvíľu povedala, že ju bolí hrdlo, a&nbsp;neprišla. Keď sa to opakovalo, samozrejme, organizátori boli pri jej mene opatrní,“ opisuje Pavel Šindler začiatok konca veľkej speváčky.

Lýdia Volejníčková prestala dostávať ponuky na&nbsp;vystúpenia, a&nbsp;tak zatiahla masívne závesy vo svojom veľkom byte, ktorý vlastnila neďaleko Slovenského rozhlasu, a&nbsp;definitívne sa utiahla do&nbsp;seba. Zamestnala sa v&nbsp;galérii Mirbachovho paláca, kde sme ju pred vyše desiatimi rokmi vypátrali. „Von chodím len vtedy, keď idem do&nbsp;práce,“ povedala nám rezignovane. Počas nášho stretnutia sa usmievala, hoci priznala nepríjemný duševný stav.

„Pred rokmi som prekonala ťažkú operáciu. Na&nbsp;jednotke intenzívnej starostlivosti som mala dosť času prehodnotiť svoj život. Prišla som na&nbsp;to, že človek má veľmi veľa priateľov vtedy, keď je zdravý, úspešný a&nbsp;šťastný. V&nbsp;čase mojej popularity ma chcel každý na&nbsp;svojej akcii, no zrazu, ako všetko pominulo, stratili sa aj priatelia,“ vysvetlila, čo ju trápi. „Doma som sa zotavovala, mala som dlhú chvíľu a&nbsp;pokúšala som sa skontaktovať s&nbsp;ľuďmi, ktorí ma kedysi obklopovali, no zrazu nikto nemal čas. Preto som na&nbsp;okolie zanevrela. Najprv som odstavila pevnú linku, neskôr i&nbsp;mobil. Vnucovať sa predsa nebudem. Ale neľutujem to. Aspoň som si vyselektovala, koho do&nbsp;života ešte vpustím a&nbsp;koho nie. Bola to smutná, veľmi smutná selekcia,“ priblížila nám svoje videnie problému.

Po&nbsp;čase podstúpila Lýdia ďalšiu náročnú operáciu, po&nbsp;ktorej upadla do&nbsp;ešte väčších depresií. „Moji najbližší ma nahovárajú, aby som sa vrátila k&nbsp;spievaniu, vraj ma to psychicky vzpruží. Ale to nie. Každému hovorím, už žiaden spev, javisko, garderóby, potlesk... Nič nechcem. Viem, že si ľudia hovoria o&nbsp;mojej depresii, ale sú to len stavy úzkosti a&nbsp;samoty. Neviem tie nálady v&nbsp;sebe ovplyvniť,“ tvrdila.

Aj keď si Volejníčková spievanie zakázala, myseľ oklamať nedokázala. „Spomienkam na&nbsp;krásne časy som sa oddala do&nbsp;takej miery, akoby realita ani neexistovala. Naozaj neviem, čo chcem. Stratila som chuť do&nbsp;života,“ hlesla bezradne a&nbsp;aby vo svojom byte nezostala sama, nasťahovala sa k&nbsp;nej dcéra Ivana s&nbsp;partnerom. Príchodom vnučky Sofie speváčka pookriala, na&nbsp;svoju novú úlohu sa mimoriadne tešila. „Vrátilo ma to do&nbsp;života. Mám chuť žiť, usmievať sa aj spievať,“ chválila sa nám.

S&nbsp;odstupom rokov sme sa dozvedeli, že Volejníčkovej nadšenie vrátiť sa na&nbsp;scénu sprevádzali komplikácie. „Jej duševný stav bol ako na&nbsp;hojdačke. Už to nikdy nebolo úplne ideálne,“ prehovorila pre PLUS 7 DNÍ speváčkina dcéra Ivana. Slová zo seba súkala len pomaly. „Keď sa mame narodila vnučka Sofia, bola chvíľu šťastná. Svetlé chvíle sa u&nbsp;nej striedali s&nbsp;horšími, ktoré ju ku koncu úplne pohltili. Bola to moja mama a&nbsp;navyše o&nbsp;mŕtvych len dobre. Ťažko sa mi o&nbsp;tom hovorí.“

Kedysi obletovaná speváčka nedokázala mať dobrú náladu a&nbsp;blízkych zahŕňala najrôznejšími výčitkami. „Neviem, z&nbsp;čoho mala tie stavy. Celkom určite viem, že malú ľúbila. Bola to jej Sofinka - anjeliček, svetielko, hviezdička, no ani ona sa nestala liekom na&nbsp;maminu boľavú dušu.“ Keď sa Ivana s&nbsp;partnerom a&nbsp;dcérou pre napätie v&nbsp;domácnosti od&nbsp;mamy odsťahovala, svoju nespokojnosť dávala Volejníčková najavo. „Veľmi sa na&nbsp;mňa upla. Samozrejme, mala som ju rada, ale už sme sa potrebovali osamostatniť a&nbsp;žiť svoj život,“ vysvetlila dcéra.

Spojenca si Lýdia nevedela nájsť ani v&nbsp;šoubiznise. „Raz bol super Otík, ako hovorila Otovi Weitterovi, potom zas Jakubec. Minule som si v&nbsp;duchu vravela, ako je dobre, že mama nevidí, čo ten pán teraz stvára,“ uvažuje Ivana.

<a href="https://plus7dni.pluska.sk/gal/ludia/dalsi-slovensky-umelec-starobinci-pri-luceni-svojim-zivotom-postaral-znamu-spevacku" target="_blank" rel="noopener">Pozrite si aj FOTO GALÉRIU: Lýdia v čase veľkej slávy, aj zdrvujúceho trápenia&nbsp;</a>

Lýdia Volejníčková napokon zomrela ako šesťdesiatšesťročná, podľa oficiálnej lekárskej správy jej zlyhalo srdce. Pochovali ju v&nbsp;rodnom Lučenci pod veľkou lipou, ako si sama želala. Prítomnosť mamy však dcéra Ivana dodnes cíti na&nbsp;každom kroku a&nbsp;verí, že na&nbsp;svoju rodinu dáva z&nbsp;neba pozor. „Minulý rok som upratovala pred Vianocami a&nbsp;náhodou som našla neoznačené cédečko. Pustila som si ho a&nbsp;začala hrať Tichá noc, ktorú mama naspievala na&nbsp;podklad Paľa Šindlera. Bolo to veľmi emotívne. Verím, že k&nbsp;nám mama aspoň takto pred Vianocami zavítala,“ končí Ivana svoje rozprávanie.