Vedie šoubiznisové oddelenie, ale venuje sa aj témam z iných oblastí, ktoré sa dajú čítať. Novinárčinu berie ako životný štýl. V týždenníku PLUS 7 DNÍ pracuje od roku 2006.

Kristína Dugovičová

Rozprávky vyhľadávame v&nbsp;zimnom období viac než zvyčajne, ale inak to nebolo ani minulé stáročia. Len si naši predkovia fantastické príbehy vykladali ústne a&nbsp;príliš sa po nich nevyspali. „Po stenách viseli na klincoch samé ľudské hlavy, drieky a&nbsp;nohy a&nbsp;pri dverách stáli dve bočky krvou naplnené,“&nbsp;znie jedna z&nbsp;pasáží, ktorá sa prenášala z&nbsp;jednej generácie na druhú. Slováci milovali horory, a&nbsp;keď ich v&nbsp;19. storočí zozbieral Pavol Dobšinský, nevyvolal žiadne veľké pobúrenie. Dnes patria originálne Prostonárodné slovenské povesti skôr do knižnice Mikiho Černáka a&nbsp;spol. Zoznam vyvrheľov z&nbsp;našich rozprávok nemá konca-kraja.

Nejde o&nbsp;žiadne útle dielo, slovenský Andersen vydal klenoty našej ľudovej tvorivosti na sklonku života v&nbsp;ôsmich zväzkoch. Dovedna ich tvorilo deväťdesiat príbehov, ktoré vyšli v&nbsp;rokoch 1880 až 1883. „Treba povedať, že prvé vydanie vôbec nebolo určené pre deti. Rozprávky si vtedy vykladali dospelí v&nbsp;zime, najmä pri páračkách,“ vracia sa etnologička Katarína Nádaská v&nbsp;čase. „Samozrejme, sú tam veľmi brutálne scény. Lebo aj v&nbsp;minulosti sa ľudia radi báli. Po večeroch si rozprávali strašidelné príbehy, podobne ako dnes pozerajú moderné horory.“

Dobšinský zaznamenával prostonárodné povesti sám alebo mu ich dodávali priatelia zo všetkých kútov Slovenska. Na cenzúru nikto nepomyslel. Veď v&nbsp;medzinárodnom kontexte sme sa na vyčíňaní sadistov nebavili ako jediní. „Rozprávky nemeckých bratov Grimmovcov boli v&nbsp;pôvodnej verzii ešte brutálnejšie. Ale s&nbsp;našimi majú veľa spoločné, pochádzajú zo spoločného zdroja,“ vysvetľuje&nbsp;Nádaská.

<a rel="noopener" href="https://plus7dni.pluska.sk/gal/ludia/zvratene-slovenske-rozpravky-vieme-preco-dobsinskeho-pribehoch-tak-casto-vycinaju-kanibali" target="_blank">Strašidelné obrázky z Dobšinského rozprávok nájdete v GALÉRII</a>

Napríklad kanibali. V&nbsp;čase, keď prenikli do ľudových rozprávok, ľudia verili, že ak zjedia čo i&nbsp;len kúsok z&nbsp;iného človeka, získajú jeho životnú silu. „Ide o&nbsp;veľmi starý motív siahajúci hlboko do predkresťanského obdobia, keď bola v&nbsp;zimnom období núdza o&nbsp;jedlo a&nbsp;panovala predstava, že ľudské mäso je neobyčajne lahodné. Korene všetkých príbehov pochádzajú z&nbsp;čias starých Slovanov a&nbsp;Keltov. Čo teraz považujeme za neprípustné, v&nbsp;niekdajších časoch ľudia síce odsudzovali, ale zároveň pripúšťali. Dnes máme inak nastavené mravné normy, takže vo verzii pre deti sa všetky rozprávky korigovali,“ doplnila etnologička

Zvrátené slovenské rozprávky: Vieme, prečo v Dobšinského príbehoch tak často vyčíňajú kanibali

Kristína Dugovičová

Autor článku

Kristína Dugovičová

Plus TV

Novinár nie je sudca. Nálepkovanie je forma extrémizmu

Peter je závislý na opiátoch a alkohole, bol vo väzbe. Čo odkázal ľuďom, ktorí chcú brať drogy?

Tomáš Demo z Highgate Group: Due diligence odhalí aj skryté riziká pri kúpe firmy

Výber pre vás