Zostávalo niekoľko hodín a ich dva životy by sa spojili do jedného spoločného. Všetko bolo pripravené. Na ich veľký deň, na ich svadbu. Aj hostia zo vzdialenejších kútov dorazili. Biele šaty určené len na túto výnimočnú udalosť viseli v rodičovskom byte. Mladá nevesta okolo nich chodila s úsmevom na perách. Svoju radosť netajila, svoju lásku milovala. Jej blízkym to bolo jasné. Kamarátom tiež. Vyznania na sociálnej sieti nenechali nikoho na pochybách. Nevedela sa dočkať, kedy vysloví to čarovné áno svojmu milovanému. Už len zákusky museli porozvážať. Mame a otcovi sľúbila, že to nebude dlho trvať.

Lenže blížila sa noc a mladej nevesty nikde. Nechodila, nehlásila sa na telefóne. A to nemala veru vo zvyku. Vždy bola zodpovedná. Prečo by, preboha, teraz robila výnimku?! Rodičia šípili, že niečo nie je v poriadku, že sa muselo niečo stať. Pred ich dvermi zrazu zazvonil dcérin nastávajúci. Bol im už ako rodina a on tam stál so zakrvavenou nohou a rukou. Vraj ho ktosi prepadol, povedal pokojne, akoby sa nič zvláštne nedialo. Zostali šokovaní. Vystrašená nevestina mama ho okamžite začala ratovať. A on sa nechal. Otrčil jej ľavú nohu a nemo zízal, ako mu ju trasúcimi sa rukami ošetruje. Hnátu, ktorú si zranil sám. Pri tom, keď nožom ako šialenec bodal do tela ženy, ktorú si mal o pár hodín zobrať za manželku.

Prvé podozrenie

Marek Barník bol v tom momente ako stroj. Navonok pokojný, no jeho mozog fungoval na plné obrátky. V hlave sa mu neustále točili tie isté otázky. Nezabudol na čosi? Spravil všetko správne? Dúfal, že áno. Postupy poznal. Nie z detektívnych seriálov, ale z praxe. Už päť rokov bol policajtom. Lenže teraz je aj páchateľom, ktorý nemal čas o všetko sa riadne postarať, všetky stopy zahladiť. Bol v tiesni, musel konať rýchlo. „Práve táto skutočnosť hrala v náš prospech. Páchateľ nemal možnosť do detailov premyslieť svoje konanie a nám sa dôkazy začali relatívne rýchlo skladať do ucelenej mozaiky, na ktorej konci bolo priznanie 27-ročného muža k vražde svojej snúbenice,“ opisujú s odstupom takmer troch rokov vyšetrovatelia z Úradu inšpekčnej služby, ktorých na jeseň 2016 privolali k prípadu zmiznutej mladej ženy.

Keďže existovalo podozrenie, že ju zavraždil jej snúbenec, aktívny príslušník Policajného zboru, prípadu sa postupne chopilo hneď niekoľko profesionálov uvedenej zložky ministerstva vnútra. Lebo napriek mnohým predsudkom sa inšpekcia skutočne venuje aj závažným kauzám. V tomto prípade sa do jej pozornosti dostal príslušník služobne zaradený do pohotovostnej motorizovanej jednotky, takzvanej péemjéčky, v Spišskej Novej Vsi.

„Prvýkrát nás kontaktovali v sobotu okolo siedmej hodiny ráno. Už vtedy sa črtalo podozrenie, že policajt sa mohol dopustiť závažného činu. Postupne sa podarilo zozbierať dostatok dôkazov na to, aby sme do 24 hodín nielen poznali meno podoz­rivého, ale on sa aj priznal, že zabil svoju snúbenicu a jej tela sa zbavil, dá sa povedať, brutálnym spôsobom,“ konštatujú vyšetrovatelia z inšpekčnej služby.

Vystrašený otec

Spomínaných 24 hodín sa začalo rátať na prelome piatka 30. septembra a soboty 1. októbra 2016, keď na obvodné oddelenie v Spišskej Novej Vsi spoločne dorazil otec 26-ročnej Alexandry a jej snúbenec Marek. Mladší prišiel nahlásiť svoje prepadnutie, starší zmiznutie dcéry, ktorá sa mala o niekoľko hodín vydávať. Bol veľmi znepokojený, pretože také čosi nikdy neurobila. Veď mladí mali iba rozviezť koláče a Sašky niet! Neprišla domov k rodičom, kde mala stráviť predsvadobnú noc, nedvíhala telefón a už nereaguje ani na esemesky. So synom, teda Saškiným bratom, ju už aj hľadali po celom meste, u kamarátok, známych, ale nič. Jednoducho zmizla! Naozaj sa o ňu boja, lebo ona nie je nejaký nezodpovedný živel, ale spoľahlivá mladá žena, ktorá práve doštudovala právo. A, navyše, tuto jej nastávajúci, mimochodom, príslušník polície, u nich doma okolo 22.45 zazvonil a museli ho ratovať, taký bol doráňaný. Vraj ho na parkovisku ktosi prepadol. Vysvetľoval nešťastný otec službukonajúcim policajtom.

Tí pozreli raz na jedného, potom na druhého muža a začali konať. Žiadne výhovorky typu, veď ona sa ozve, to sa stáva, počkajme ešte. Žiadna nevesta na úteku. Policajtom do­šlo, že ide o vážnu vec. Rozbehli hneď dve akcie - jednu na hľadanie stratenej Sašky, druhú na vypátranie neznámeho útočníka, ktorý napadol ich kolegu z péemjéčky. Veď to nie je len tak, zbiť kdesi pod rúškom tmy príslušníka polície, hoci aj v civile. Treba to riadne prešetriť. Policajti tušili, že ich čakajú krušné chvíle.

Svadobné šaty: Deň pred svadbou viseli pripravené v byte u rodičov. Saška si ich už nestihla obliecť.
Svadobné šaty: Deň pred svadbou viseli pripravené v byte u rodičov. Saška si ich už nestihla obliecť.
Zdroj: Internet

Všímavý technik

Nuž a zatiaľ čo jedna skupina venovala plnú pozornosť nešťastnému otcovi, druhá sa vybrala do terénu s prepadnutým kolegom. Potrebovali zdokumentovať všetko potrebné. Nielen jeho zranenia nad kolenom ľavej nohy a na ruke, ale expertíze museli podrobiť aj oblečenie, ktoré mal v čase útoku na sebe. A keďže medzitým sa stihol prezliecť, neostávalo im iné, ako vyraziť do spoločného bytu mladej dvojice. Práve tam Marek po údajnom útoku nechal zakrvavené oblečenie ležať na kope.

Keď policajti prišli na miesto, všetko vyzeralo v poriadku. Byt bol uprataný, vo vzduchu bolo cítiť, že je čerstvo prerobený, vymaľovaný. A práve táto skutočnosť v istom momente zneistila kriminalistického technika. Jeho pozornému oku totiž neušli zvláštne striekance na stene v obývacej izbe. Pripomínali krv, ale je to možné? Veď k útoku vraj došlo na parkovisku a nie v byte! Čo sa to deje? Technik nenápadne pošepol svoj postreh prítomnému policajtovi, čím spustil lavínu prvých podoz­rení. Verzia policajta Marka začala mať prvé trhliny.

Vyšetrovací tím musel zmeniť taktiku. Aj otázky nabrali iný charakter, keďže bolo veľmi pravdepodobné, že pred nimi stojí muž zodpovedný za zmiznutie svojej snúbenice. Striekance na stene neznačili nič dobré a policajti to vedeli. Nemohli urobiť chybu, museli konať rozvážne. Okrem iného informovať kolegov z inšpekcie, ktorí vyšetrujú trestnú činnosť, ak je podozrenie, že sa jej dopustil príslušník polície.

Mozaika dôkazov

V tomto prípade bolo - a čoraz silnejšie. „Podozrivé bolo už to, že policajt svoje prepadnutie okamžite nenahlásil. Vlastne ho prinútil až otec snúbenice. Potom si technik všimol striekance na stene čerstvo vymaľovaného bytu, no a v momente, keď sme dostali k dispozícii kamerové záznamy z bytovky, kde mala dvojica spoločný byt, suverénna verzia podozrivého bola úplne spochybnená,“ približujú vyšetrovatelia z inšpekčnej služby.

Ako mladý policajt udalosti toho piatkového večera opisoval? Dookola vykladal to isté - so snúbenicou rozvážali koláče, potom ju vysadil pred domom, kde žili jej rodičia, lebo tam sa Saška chystala prespať. On sám sa na svojom aute vrátil do ich spoločného bytu na Kováčskej ulici. Keď na parkovisku vystúpil, vozidlo za­mkol a ako odchádzal smerom k vchodu bytovky, periférne si všimol, že spoza kotolne vychádza nejaká osoba. Bol to muž, ktorý ho bez slova bodol do ľavej nohy a potom jednoducho ušiel. No a jemu ako policajtovi z péemjéčky v tej chvíli fakt ani nenapadlo ohlásiť celú záležitosť na najbližšie oddelenie. Vôbec sa mu nezdalo divné ani podozrivé, že do neho v noci ktosi len tak pichol nožom. Veď sa mu nič vážnejšie nestalo, tak čo? Išiel domov, prezliekol sa a bolo vybavené.

Lenže vyšetrovateľom sa začali zbierať nespochybniteľné dôkazy o tom, že policajt Marek nehovorí pravdu. „V istom štádiu už bolo len otázkou času, kedy sa zlomí,“vracajú sa k sledu udalostí z jesene 2016.

Došlo k tomu v okamihu, keď vyšetrovatelia získali kamerový záznam z bytovky na Kováčskej ulici. Keď si príslušníci z inšpekcie pustili nahrávku z inkriminovaného času, chvíľu neboli schopní slovka vyriecť. Pred očami sa im odohrávala scéna, ktorú si pre istotu pustili viackrát. Bol na nej viditeľne zachytený Marek, ako s vypätím všetkých síl k vchodovým dverám po zemi ťahá zjavne čosi ťažké, zabalené v bielej plachte. Následne náklad naložil do auta pristaveného tesne k vchodu paneláka. „Podozrivého to zaskočilo. Na kamery úplne zabudol. Jeho prvá reakcia bola, že išlo o stavebný odpad, ktorý ešte nestihli odniesť po rekonštrukcii,“opisujú vyšetrovatelia, podľa ktorých mal v čase skutku tak trochu šťastie. Zo záznamu vyplynulo, že len dve minúty potom, ako Marek naložil balík do auta, vošiel do vchodu jeden z obyvateľov paneláka. Na otázku, čo by sa podľa vyšetrovateľov mohlo stať, keby páchateľa niekto prekvapil, dostávame odpoveď, že ťažko povedať. Prihliadnuc na rozpoloženie, v akom sa nachádzal, vraj nemožno nič vylúčiť.

Ani verziou o vynášaní stavebného odpadu sa však Markovi nepodarilo vyvrátiť silné podozrenia. Lebo zvyšky po majstroch nezanechávajú krvavé stopy a takých bolo v paneláku naozaj dosť. Krvavých ťahancov jasne mapujúcich, kadiaľ Marek náklad v bielej plachte presúval.

Dvojica: Marek a Saška ešte ako šťastný pár.
Dvojica: Marek a Saška ešte ako šťastný pár.
Zdroj: Internet

Priznanie

To už mali vyšetrovatelia páchateľa takpovediac na lopate. Naplno na neho udreli dookola sa opakujúcimi otázkami - kde, kedy, prečo, ako. Marek sa napokon pod ťarchou dôkazov zlomil. Zhruba v čase, keď by za normálnych okolností hovoril áno svojej nastávajúcej, on začal rozprávať, ako brutálne ju zavraždil v ich spoločnom byte. Vraj sa v piatok večer pohádali v kuchyni, Saša sa mu otočila chrbtom a odkráčala do obývačky. Jeho v tom momente pochytila zlosť, zobral z linky prvý nôž, ktorý mu prišiel pod ruku, vybehol za ňou a potom už len bodal, bodal a bodal. Ako besný, ako zmyslov zbavený. Až kým nevydýchla naposledy. Ani si nevšimol, že pri tom zranil aj sám seba.

„Sašku zavraždil v afekte, ale nasledujúce kroky už robil premyslene, aby v čo najväčšej možnej miere odvrátil podozrenie. Telo mŕtvej snúbenice zabalil najskôr do igelitu, aby zabránil priesaku krvi, potom do stolového prestierania a nakoniec do posteľnej plachty. Potom ho vytiahol z paneláka, naložil do kufra auta a vyviezol do iného okresu, ba aj kraja, konkrétne do Levočskej Doliny. Po ceste však ešte zastavil na benzínovej pumpe, kde kúpil kanister a doň tri litre benzínu. V uvedenej lokalite telo vybral, hodil pod kríky a zapálil. Potom upratal byt, kde došlo k vražde, a Saškine veci ako kabelku, telefón, kľúče, ale i zakrvavené utierky a uteráky rozhádzal na niekoľko miest v okolí Spišskej Novej Vsi,“ opisuje desivé okamihy vyšetrovateľ, ktorému ich v sobotu 1. októbra 2016 pod ťarchou dôkazov bez akýchkoľvek emócií vyrozprával mladý policajt Marek Barník.

Neznámy dôvod

Rovnako sa správal na mieste, kde policajti našli Saškino telo zohavené na nepoznanie. „Doteraz ho vidím, ako tam stojí s putami na rukách a bez akýchkoľvek emócií nám ukazuje, odkiaľ prišiel, kde zastavil, kade telo ťahal…“zmĺkne vyšetrovateľ. Po chvíli dodáva, že ho chlad páchateľa zaskočil. „Veď sa mali v ten deň brať, všetko bolo pripravené… Keby ste videli rodičov obete… Bolo to naozaj ťažké,“spomína vyšetrovateľ s dlhoročnou praxou, ktorý priznáva, že nielen jeho dodnes ťaží jedna vec. Marek Barník nikdy neprezradil dôvod hádky, ktorá ho vytočila natoľko, že sa z neho stalo vraždiace monštrum.

„Nepovedal to ani prizvaným znalcom z odboru psychológie a psychiatrie. Dodnes nevieme, čo sa vlastne stalo, a nevedia to ani nešťastní rodičia,“ uzatvára vyšetrovateľ.

Chcel ísť na slobodu

Marek Barník už za svoj strašný skutok právoplatne pyká. Súd ho poslal na 23 rokov za mreže. V momente vyrieknutia rozsudku sa vrah rozplakal. Nie však od ľútosti nad vykonaním ohavného činu, nad tým, že pripravil o život jedno úžasné žieňa. Pri­šlo mu ľúto samého seba! Dúfal totiž, a to úplne vážne, že ho súd oslobodí. Lebo, ako vysvetľoval jeho advokát, všetci sú proti nemu zaujatí vrátane senátu. A Marek, nešťastník jeden, len konal v stave zníženej príčetnosti, čo je poľahčujúca okolnosť hodná oslobodenia. Samozrejme, advokát iba vykonával svoju prácu, ale pozrel sa v tom momente hoci len na malý okamih do uslzených očí Saškiných rodičov a brata sediacich v súdnej sieni?

Mohlo by vás zaujímať: