Andor bol bohatý muž. V garáži mal niekoľko luxusných vozov, na Dunaji kotvil motorovú loď, v chorvátskom Šibeniku parádnu jachtu. Ale keď v novembri 2006 neprišiel domov, nikto ho nehľadal. Andorovi kamaráti tupo pozerali do steny, nahlas si netrúfli na Andora ani sa opýtať. Iba Andorova družka Bolgárka utekala na políciu, ale policajti mali ten istý prázdny pohľad ako Andorovi kamoši. Všetci v Dunajskej Strede vrátane policajných zložiek vedeli, že keby Andor naozaj znenazdajky zmizol, mafiánsky bos Sátor by narobil inakší vietor. Lenže Sátor ostával pokojný. Znamenalo to, že čo sa s tridsaťročným Andorom stalo, stalo sa na Sátorov pokyn a hľadať ho je nielen zbytočné, ale aj nebezpečné. Až po mnohých rokoch sa Bolgárka dozvedela, že Sátor dal Andora pomlieť v mlynčeku na mäso.

Policajný žolík

Potupný, neľudský koniec Andreja Reisza, zvaného Andor, dokonale ukazoval, čoho všetkého bola schopná mafiánska skupina psychopatov operujúcich v okolí Dunajskej Stredy. Veď Andor bol jedným z nich. Ba i viac. Andor bol po šéfovi Ľudovítovi Sátorovi najdôležitejší člen skupiny, jeho pravá ruka, muž, ktorého ostatní museli poslúchať a ktorý udržiaval kontakty s inými skupinami, stretával sa napríklad aj s Mikulášom Černákom. Lenže u sátorovcov hierarchia ani zásluhy až takú dôležitú úlohu nehrali. Stačilo najmenšie zaváhanie, náznak slabosti a ostatní okamžite situáciu využili. Ako vo svorke divých zvierat. Sily sa preskupujú podľa toho, kto práve vypúšťa najväčšiu hrôzu.

Andorova pozícia sa začala otriasať po lete roku 2005. Vtedy skončil v polícii Boris Drevenák, riaditeľ Úradu boja proti organizovanej kriminalite (ÚBOK) Západ. Podľa výpovedí svedkov tohto vysokopostaveného policajta sátorovci platili a v priamom kontakte s ním bol iba Andor. Všade nosil špeciálny telefón, modrú Nokiu, cez ktorý s nikým iným nekomunikoval, osobne sa s Drevenákom stretával v určenom a inak prázdnom byte.

Foto Andorových vrahov nájdete v GALÉRII.

Mafián Andor dostával od šéfa západoslovenskej pobočky ÚBOK-u horúce upozornenia o pripravovaných policajných záťahoch, domových prehliadkach a vďaka nim Sátor vždy kukláčom ubzikol. Drevenák prezradil Andorovi aj to, že proti sátorovcom svedčí ako utajený svedok Béla Ecsi. Poskytol mu adresu miesta, kde sa Ecsi skrýval, aj trasu, po ktorej sa zvyčajne pohybuje. Na základe týchto informácií sátorovci Ecsiho chytili a zavraždili.

Bos Ľudovít Sátor: Polícia ho desať rokov nedokázala chytiť, hoci dcéru si pravidelne brával na víkendy.
Bos Ľudovít Sátor: Polícia ho desať rokov nedokázala chytiť, hoci dcéru si pravidelne brával na víkendy.
Zdroj: archív

Po odchode Drevenáka z Policajného zboru sa Andorov prínos pre skupinu významne znížil, poniektorí sátorovci si už trúfali postupne naštrbovať jeho povesť, intrigovať proti nemu pred Sátorom. A ten začal - možno aj oprávnene, ktože to už dnes vie - podozrievať Andora, že neodvádza celý zisk z vlastných aktivít. Z vraždy exekútora Slobodu vraj mal profit okolo tridsať miliónov slovenských korún a z vykradnutého sejfu Tibora Farkasa v Dunajskej Strede mu malo kvapnúť dvadsať miliónov, ale Sátorovi zaklamal, že šlo o menšie sumy. Na jeseň dvetisícšiesteho padlo rozhodnutie, že Andor „pôjde dole“.

Hľadaný-nehľadaný

„Naposledy som Andora videla trinásteho novembra 2006. S Andorom som žila deväť rokov, máme spolu syna. V tom čase sme už spolu nebývali, ale chodieval k nám. Prišiel okolo obeda, sám, čo sa nestávalo. On nezvykol šoférovať. Ani v garáži nezaparkoval ako obvykle, auto nechal vonku. Prezliekol sa do športového. Mal ísť za Sátorom k Lehelovi vybrať z vody čln. Keď odchádzal, povedal…“ v tejto časti rozprávania sa Bolgárka pred súdom rozplakala, chvíľu nedokázala vydať zo seba ani hláska. Členovia súdneho senátu taktne mlčali, nechali rozľútostenej tmavovlasej panej čas na upokojenie. Ona si utrela slzy a zvierajúc vreckovku v ruke pokračovala tichým hlasom: „Povedal, že sa vráti večer okolo ôsmej. Že ide k Lehelovi, kde bude čakať Sátor. Mali mu pomôcť s loďou. Objal ma a odišiel.“

Andor odišiel po svoju loď do Komárna, kde už čakal Sátor a ďalší chlapi. Loď naložili za Mercedes a viezli ju zazimovať k Lehelovi do bývalého družstva v Čótfe. Družstvo sa sátorovcom zdalo ako ideálne miesto na odpratanie Andora. Vedeli, že Lehel tam má uložené mäsiarske stroje. Cestou sa zastavili v reštaurácii vo Vlčanoch, najedli sa, podebatili, skrátka vraždu poňali ako príjemný výlet v spoločnosti nič netušiacej obete. Aby sme atmosféru toho dňa pochopili dokonale, treba pripomenúť, že bos Ľudovít Sátor bol vtedy už šiesty rok v pátraní polície.

Hľadali ho v súvislosti s desaťnásobnou vraždou klanu pápayovcov a on sa za bieleho dňa prevážal v aute a ešte si aj pokojne sadol do reštaurácie. Až do svojej smrti v roku 2010 sa bez väčších obmedzení zdržiaval na Slovensku, pravidelne brával svoje deti k sebe na víkendy, dovolenkoval v chate na Donovaloch, chalupe v Terchovej a keď mal chuť, bezstarostne križoval hranice okolitých štátov. Trebárs pri cestách do vlastného letoviska v Taliansku či na Andorovu jachtu v Chorvátsku. Ak ho niekde celkom náhodne legitimovali policajti, vytiahol preukaz príslušníka Slovenskej informačnej služby a strážcom zákona veselo zamával.

Zastrelený počas močenia

Priamo v družstve, ukrytý za slepačou farmou, čakal na Andora so samopalom Škorpión v ruke Kristián Kádár. To je ten šťúply a spomedzi obžalovaných sátorovcov asi najsymaptickejší chlapík. Teda aspoň na prvý pohľad. V desaťročnom období sátorovskej nadvlády v regióne Dunajskej Stredy zaspával s nosom strčeným do kokaínu a do toho sa ešte každý víkend spil do nemoty. Nad jeho excesmi krútili hlavou aj ostatní mafiáni. Dodnes rozprávajú, ako Kádár dorezal vo vani vlastnú ženu či ako odhryzol hlavu živému bažantovi. Ale ani tomuto bláznovi nebolo pred Andorovou vraždou všetko jedno.

Po­dľa dohody mal začať strieľať, len čo bude Andor v dosahu, ale Kádár ostal v strachu za slepačiarňou. Začul, že do objektu družstva prišiel aj Andorov šofér Čonty a ten tam nemal čo robiť. Kádárovi sa v hlave okamžite naplno rozkrútili všetky kolieska. V duchu sa pýtal - Čo je toto za podraz? Nebol plán na Andorovu vraždu iba pasca? Nechystali v skutočnosti jeho popravu? Azda len nepriniesol na družstvo gumenú hadicu, rukavice a nože na odpratanie vlastnej mŕtvoly! So zatajeným dychom čakal, čo sa bude diať ďalej. Škorpión s tlmičom pevne zvieral v odhodlaní brániť sa.

Medzitým Sátor prebehol zrakom miesta, odkiaľ mal začať Kádár strieľať. Auto s loďou už zacúvalo pod prístrešok, ale Kádár sa ani neukázal. Sátor dlho nešpekuloval nad náhradným plánom, úlohy kata sa chopil sám. Najzákernejšie, ako sa len dá, vo chvíli, keď sa Andor otočil, rozopol zips na nohaviciach a začal močiť, pristúpil Sátor k nemu odzadu a uľavujúcemu si kamarátovi strelil do hlavy.

Andorov šofér Čonty začul výstrel. Videl, že Andor leží na chrbte a Sátor drží v ruke pištoľ. Čonty dostal šok. Kričal i plakal, prečo to urobili, Sátor ho musel upokojovať. Konečne vyliezol aj Kádár, ospravedlňoval sa, že sa mu zasekla zbraň, strieľať nemohol.

Kádárova pomsta

Andor sa ocitol na pravde Božej, ostávalo už len odpratať jeho telo. Naložili ho na príves a štvorkolkou odviezli bližšie k lesu. Tam Andora vyzliekli, kožu opálili horákom. Kádár neskôr tvrdil, že ho neopaľovali ako prasa na zakáľačke, len sa pokúšali vybrať z Andorovej lebky projektil. Sátor vraj nemal chuť zháňať si novú zbraň či novú hlaveň, prikázal im odstrániť usvedčujúci dôkaz. Andorovo telo znetvorené plameňom poom previezli k mostu, kde mal Lehel železnú trojnožku využívanú pri zabíjačkách. Doviezli si aj debny, nože, brúsku, lano, hák a rukavice.

Lehel hákom prebodol Andorovu achilovku, na hák priviazal lano, prehodil ho cez trojnožku a spoločnými silami vytiahli Andora nohami hore, hlavou k zemi. Kádár schytil nôž a odrezal Andorovi pohlavný úd. Vraj preto, lebo mal pomer s jeho ženou. Následne celé telo rozporciovali. Časti, ktoré padli na zem, Lehel odkopával a pomocníci ich ukladali do debien. Po ukončení tejto fázy vodou vystriekali krv z betóna a debny previezli na druhú stranu ranča do vykachličkovanej miestnosti s priemyselným mlynčekom na mäso. Nedomysleli, že s veľkými kosťami si ani mlynček neporadí. Museli mäso vykostiť a potom už šlo všetko hladko. Pomleté mäso skončilo v rieke, kosti v čerstvo vykopanej jame za družstvom. Andorov laptop tiež hodili do Dunaja a jeho Mercedes rozobrali na súčiastky.

Odpratali aj vlastného bosa

Sátor sa odvďačil Lehelovi za asistenciu pri Andorovej vražde piatimi miliónmi slovenských korún, z toho jeden milión získal z predaja Andorovho domu. Peniaze mu musela odovzdať vtedajšia Andorova družka Katarína. Tá sa na rozdiel od Bolgárky po Andorovom „zmiznutí“ na políciu ani neobrátila. Ako povedala na súde, na predchádzajúce obdobie sa snažila zabudnúť. Kádár zaujal Andorovo miesto, stal sa pravou rukou bosa Ľudovíta Sátora a o štyri roky práve on spolu s Lehelom odpravili aj samotného bosa Sátora. Kádára zatkli policajti až v roku 2015, Lehel skončil vo väzbe nedávno.

Foto Andorových vrahov nájdete v GALÉRII.

Prečítajte si tiež: