Hoci pôsobenie byzantských vierozvestcov Cyrila a Metoda významne ovplyvnilo viacero národov žijúcich v strednej Európe a na Balkáne, jedine na Slovensku sa zmienka o nich dostala do preambuly ústavy. Hrdo sa hlásime k ich dedičstvu a je im zasvätených takmer 80 kostolov. Na naše územie priniesli prvé písmo a pričinili sa o šírenie kresťanstva. Zohrali však v našej histórii takú dôležitú úlohu, ako nás o tom presviedčajú ich obhajcovia? Historik z Archeologického múzea v Bratislave Vladimír Turčan vyvracia  mýty, ktoré sa najviac spájajú s byzantskými bratmi.

Nie sú Slovania

„Do ankety Najväčší Slovák jednoznačne nepatria - jednak sú dvaja a nie sú Slováci. Keby bola anketa, ktorí Neslováci urobili najviac pre Slovákov, aj keď by som za nich asi nehlasoval, to by som ešte pochopil,“ pohotovo reaguje Vladimír Turčan.

Odborník vyvracia dohady o ich slovanskom pôvode. Nemajú ho ani po matke, ako sa zvykne argumentovať. „Keď ich na územie Veľkej Moravy na žiadosť veľkomoravského kniežaťa Rastislava vyslal byzantský cisár Michal III., neformuloval to tak, že vaša matka je Slovanka. Žili v Solúne, kde bolo veľa Slovanov a kedysi boli tieto dialekty veľmi podobné, líšili sa menej ako dnes,“vysvetľuje. „Rozhodne nemohli mať identitu Slovákov,  lebo nikto, kto žil na tomto území, netušil, že raz budú Slováci ako národ,“dodáva historik.

Ako teda vznikla fáma o ich slovanskom pôvode? „To je podobné, ako keď sa hovorí, že pôvodné meno Metoda je Michal. V období, keď týchto misionárov objavili, stačilo povedať - čo ak ich matka bola Slovanka - a už to niekto ďalší interpretoval ako fakt. V 19. storočí sa informácie reťazili. Aj historici majú problém pozerať sa na Cyrila a Metoda objektívne a kriticky, ich pôsobenie sa berie veľmi citovo,“objasňuje. 

Vierozvestcovia Cyril a Metod: Apoštoli Slovanov vlastne neboli Slovania.
Vierozvestcovia Cyril a Metod: Apoštoli Slovanov vlastne neboli Slovania.
Zdroj: TASR

Písmo, ktoré nik nepoznal

Cyril a Metod vytvorili hlaholiku a do jazyka starých Slovanov preložili celú liturgiu aj časť Biblie. V tom čase to bol naozaj prevratný počin, keďže pri bohoslužbách sa používali len tri jazyky - gréčtina, hebrejčina a latinčina. „Prichádzali z ríše, kde bolo samozrejmé, že ak chcú nejaký národ christianizovať, tak sa musia priblížiť jeho jazyku. Fakt je, že to písmo bolo zložité a veľmi sa neujalo. Drvivá väčšina ľudí v tých časoch o ňom ani netušila. Vyskytovalo sa len v úzkom kruhu ľudí, ale ani na úrovni veľkomoravskej elity sa nevyužívalo,“pripomína odborník.

„Nemáme žiadny vedecký či politický spis ani umelecké dielo, ktoré by boli napísané v hlaholike. Celý odkaz minulosti Slovenska je v latinčine. Patríme do západného sveta a bola to slepá ulička. Ale otvorili sa dvere. Hodnotné je, že to písmo vzniklo a zachovali sa v ňom pramene žiakov Cyrila a Metoda o udalostiach na tomto území,“ priznáva.

Neprišli s novou ideu viery

Na žiadosť Rastislava na naše územie v 9. storočí prichádzali mnohí kresťanskí učitelia. „Z Vlách, z Grécka a z Nemiec a učia nás rozlične, ale my Slovieni, prostý ľud, nemáme nikoho, kto by nás naučil pravdu,“priznal v jednom z listov. Cyril a Metod teda neboli prví ani jediní. „Prišli, aby vniesli do misií nejaký poriadok tak, aby kresťanstvo slúžilo mocenskej veľkomoravskej elite. Išlo o akési jeho zjednotenie, aby sa dalo lepšie ovládať. A to Cyrilovi a Metodovi nebolo cudzie, lebo pochádzali z Konštantínopola, kde bolo jasne prepojené kresťanstvo s vládnou mocou,“ vysvetľuje  Vladimír Turčan.

Podaril sa im tento zámer? „Istým spôsobom áno, lebo sa stali dominantnými, postavili cirkevnú organizáciu na vyššiu úroveň, dostali sa do blízkosti vládcov a Metod dosiahol hodnosť arcibiskupa,“ priznáva.

Otázne je, či bola ich kresťanská misia úspešná, aj pokiaľ išlo o zasiatie viery do sŕdc obyčajných ľudí. Určite sa zvýšil počet tých, ktorí sa ku kresťanstvu hlásili. Ale často tak konali podľa zvyklosti, že poddaní majú takú vieru ako ich pán.

„Je zaujímavé, že pádom Veľkej Moravy na prelome 9. a 10. storočia sa kresťanská štruktúra začala rozpadať. Dokonca máme zaujímavý archeologický nález z Pohanska pri Břeclavi. Stál tam kresťanský kostol. Po páde Veľkej Moravy ho miestni obyvatelia zbúrali a na jeho mieste postavili svätyňu pôvodného slovanského náboženstva. Akoby kresťanstvo bolo niečo nanútené a v momente, keď tlak povolil, vrátili sa k svojmu pôvodnému náboženstvu. Aj keď to nemali ľahké, lebo za Cyrila a Metoda vznikol zákonník pre svetských ľudí a tam sa píše : ,Každá dedina, v ktorej pohanské obety bývajú alebo prísahy pohanské, nech sa odovzdá božiemu chrámu so všetkým imaním.‘ Pán, ak tiež vyznával pohanských bohov, mal odovzdať majetok a mali ho predať. Podľa Cyrila a Metoda toho, kto nevyznáva kresťanstvo, mohli predať do otroctva. Samozrejme, nebolo nič výnimočné, že kresťanstvo do mnohých krajín prichádzalo na potokoch krvi,“ hovorí.

Špekulant?: Vierozvestcov knieža zavolal, aby lepšie ovládal svoj ľud.
Špekulant?: Vierozvestcov knieža zavolal, aby lepšie ovládal svoj ľud.
Zdroj: RTVS

Do ústavy nepatria

Stáročia sa o pôsobení byzantských bratov nič nevedelo. V 18. storočí sa však romantickí buditelia snažili nájsť v histórii niečo, čo by povzbudilo naše národné povedomie. A potom prišli štúrovci. „Národné hnutie bolo dosť mytologizujúce - veď si spomeňme na zbojníka Jánošíka či Matúša Čáka, ktorí by dnes skončili v base, a Cyril a Metod sa im do toho národného príbehu veľmi hodili,“ hovorí Turčan. „Nemôžeme očakávať, že kriticky spracovávali historické pramene. Boli nadšenci, vtedy to ani inak nešlo. Až do súčasnosti sa správy o nich reťazili, až sa dostali do ústavy, kde to určite nepatrí. Ale nie som politik,“ poznamená.

Pokiaľ ide o prihlásenie k cyrilometodskej tradícii, popredný historik má jasno. „Keby sa mala naplniť ich vízia, tak by sme boli tam, kde Ukrajinci, Bielorusi, Rusi, Bulhari, Srbi. Cez Vichinga a ďalších kňazov od 10. storočia sme sa cirkevne dostali tam, kde Česko, Poľsko, Rakúsko, Slovinsko, Taliansko. Tu si už každý môže vybrať, aká cesta je podľa neho lepšia,“ dodá na záver.