Komisia zložená zo psychológov, sociológov a z právnych expertov sa po niekoľkých hodinách zhodla, že Mikuláš Černák počas pobytu vo väzení svoje činy dostatočne oľutoval, dobrovoľne a so zápalom absolvoval tŕnistú cestu sebapoznávania, pokánia i duchovnej očisty. Môže sa teda opäť zaradiť do spoločnosti. „Dôsledne sme preskúmali každý detail, každý záznam o jeho živote za mrežami,“ povedal pre PLUS 7 DNÍ nemenovaný člen komisie. „Treba povedať, že pán Černák si v malej cele, izolovaný od vonkajšieho sveta vytrpel dosť. Napriek tomu sa nevzdal, pracoval na sebe, permanentne deklaruje odhodlanie stať sa bezúhonným občanom a ochotu naprávať krivdy, ktoré spôsobil. Preto sme prepustenie na skúšku odporučili. Dá sa povedať, že súdne konanie už bude len formalita.“
Po oznámení noviny bol niekdajší zločinec radosťou bez seba. „Druhú šancu využijem rozumne,“ spriadal plány, keď sme ho tesne pred uzávierkou navštívili. „V prvej fáze sa vrátim ku koreňom, zamestnám sa znova ako vodič autobusu. To bola práca, ktorú som miloval. Budem pokračovať aj v rozbehnutej spisovateľskej kariére a črtajú sa ďalšie možnosti. Keďže podľa mojej knihy chcú nakrútiť film, dostal som ponuku zahrať si sám seba. Aspoň na plátne budem zase bos!“
Plní nadšenia sú aj obyvatelia Telgártu. Veď už v minulosti sa za rodáka postavili a žiadali jeho oslobodenie. Teraz chystajú veľkolepé privítanie. Hostinu, majáles, sprievod s alegorickými vozmi i malú výstavku toho, čo všetko sa počas „šéfovej“ neprítomnosti v dedine zmenilo. Tri večery po sebe bude miestny kňaz slúžiť ďakovnú omšu a plánuje vyhlásiť finančnú zbierku, aby mal Miki niečo do začiatku.
Černák však ráta s omnoho väčším balíkom. „Počas rokov ,vnútri‘ som si tvrdo spytoval svedomie a jediné, po čom som túžil, bol skromný život v ústraní. Lenže nedávno som zachytil medializované hlasy právnych expertov k mojej osobe a vďaka tomu už veci vidím inak. Vraj keby som žil v iných časoch, tak by som viedol iný život a mafiánskeho bosa zo mňa spravila spoločnosť. Jedna odborníčka dokonca povedala, že dvadsaťpäť rokov vo väzení je extrémne tvrdý trest, ktorý si ťažko vie niekto zvonka predstaviť. Normálne ma to rozplakalo. Chápete? Veď ja som vlastne obeť!” Keď Miki zaregistroval naše nechápavé pohľady, ochotne nám problematiku dovysvetlil: “Tento systém ma nútil konať všetky tie hrozné činy a potom ma ešte obral o 25 rokov! Preto budem žiadať plnú rehabilitáciu a odškodné. Peniaze mi síce nevynahradia roky utrpenia, ktoré som musel znášať, ale aspoň trochu zmiernia traumu z tej veľkej nespravodlivosti.“
