Búrlivá diskusia v parlamente o zákaze nedeľného predaja vyvrcholila emotívnym vystúpením hlavného odporcu navrhovaného zákona Richarda Sulíka. „Je to diletantský paškvil, ktorý nepodporíme v žiadnej forme,“ dunel jeho hlas nad hlavami poslancov. „Ľudia vám kašlú na nejaké rodinné obedy či trmácanie do lesov, kde na nich striehnu medvede a veľa ďalších nástrah! V ťažkých časoch chcú predovšetkým zarábať. A vy, zaslepení svojou temnou ideológiou, im chcete túto možnosť zobrať?! Toto už hraničí so všeobecným ohrozením obyvateľstva. Mali by ste sa hanbiť!“
Bývalý financmajster nezostal len pri slovách. Zorganizoval petíciu, kde už vyzbieral tisícky podpisov a dokonca pripravuje ďalšie referendum. „Nejaký miliónik zaň utratíme, ale bude po dlhom čase jediné zmysluplné. Nehovoriac o tom, že absurdné obmedzovanie slobodnej voľby pracujúcich by nás stálo oveľa viac.“
Aby svoj rezolútny postoj deklaroval činmi, rozhodol sa podľa vzoru Roberta Fica, ktorý pred časom strávil noc vo fabrike, absolvovať nedeľnú zmenu v jednom z bratislavských supermarketov. „Nie smiešnych osem hodín ako on. Od rána do desiatej večer!“ zdôraznil v rozhovore s naším redaktorom, ktorý mu bol po celý čas v pätách.
Z prvej ruky teda máme, že šéf SaS v uniforme predavača, s menovkou „Pán Richard“, nezaháľal. Dokladal tovar, robil v sklade, postavil sa za pult mäsových výrobkov a nakoniec skončil pri pokladnici.
Správa o novom brigádnikovi sa rýchlo rozniesla hlavným mestom a popoludní priestory supermarketu praskali vo švíkoch. Pred Sulíkovou „svätyňou“ sa vytvoril dlhý rad, ľudia si počas platenia pýtali jeho autogram, robili si s ním spoločné selfie, deti sa mu tlačili na kolená a pýtali sladkosti. Situácia sa stala neúnosnou, preto stranícki kolegovia pána Richarda začali tvoriaci sa dav rozháňať, niektorých zákazníkov s dvoma horalkami či jedným banánom v košíku násilím odvádzali k samoobslužným pokladniciam.
V GALÉRII SI POZRITE VÝBER POLITICKÝCH ŽARTÍKOV ►►►
„Takto dobre som sa už dlho nebavil,“ konštatoval líder liberálov po fajronte. „Fascinovala ma neuveriteľná pestrosť tej práce, činorodosť, neustály kontakt s ľuďmi, intenzívny pocit vzájomnej prospešnosti, spolupatričnosti. Áno, som trochu unavený, ale zároveň akoby prebudený. Psychicky zrelaxovaný, plný pozitívnej energie. Závidím svojim dočasným spolupracovníkom, že niečo také úžasné môžu prežívať každý deň. A v nedeľu im za to aj kráľovsky zaplatia. Bolo by neľudské ich o tieto benefity pripraviť. Teraz si ešte pôjdem zabehať, aby som všetok adrenalín zo seba uvoľnil, a ráno sa zase s plnou silou pustím do boja proti konzervatívnym zadubencom, ktorí nevedia, čo činia.“
