Bohužiaľ, Naša fikcia má v aktuálnom čísle trochu inú podobu. Dôvod je mierna indispozícia dlhoročného autora obľúbenej rubriky Ivana Lukačenka, ktorý sa nervovo zrútil. Veríme, že po dvoch-troch dňoch v odbornej starostlivosti sa mu podarí dobiť batérie, načerpať nové sily a vráti sa s novými nápadmi.

Ďalšie aktuálne politické vtipy si pozrite v GALÉRII>>

Pokojné utorkové ráno v našej lockdownom preriedenej redakcii nijako nenasvedčovalo tomu, že sa udeje niečo nezvyčajné. Zrazu sa open spa­ceom rozľahli zvuky tupých úderov, rinčania skla a výkriky ako z ázijských bojových filmov s Bruceom Leem. Ivan Lukačenko najprv rozbil počítač, potom ako nepríčetný začal pobehovať po redakcii a každému hovoril: „Už nevládzem, takto to ďalej nejde.“ Našťastie, kolegovia Monika Mikulcová a Peter Galan si zachovali duchaprítomnosť a asi po 30-minútovom rozhovore rozrušeného novinára presvedčili, aby nastúpil do privolanej sanitky.

Ťažko povedať, čo spôsobilo zrútenie. Ivana Lukačenka už zopár týždňov zjavne niečo trápilo, potuloval sa po chodbách bez nálady. „Čo bude so mnou, ako sa uživím, toto je taká divná doba,“ zvykol sa sťažovať. Narážal najmä na to, že rubrika fikcia je založená na absurde, prostredníctvom ktorého humorným spôsobom poukazuje na pochybenia a nedostatky mocných. Ibaže podľa neho sa náš svet stal takým absurdným, že skutočnosť jednoducho prekonávala fikciu. „Z polomafiánov sa stávajú vážení politici, zo skorumpovaných politikov miláčikovia ľudu, do toho nekonečné testovanie, nezmyselný boj proti očkovaniu, všelijaké polopravdy, hoaxy, amaterizmus. A ako čerešnička na torte - premiérove statusy na sociálnych sieťach,“ horekoval. „Skúste vymyslieť niečo originálne. Bože, veď v čase pandémie prídem o prácu.“

Ďalšie aktuálne politické vtipy si pozrite v GALÉRII>>

A keď ho niečo osvietilo, nebolo to dostatočne absurdné - veľa čitateľov tomu, čo napísal, jednoducho uverilo. Komentáre ľudí na internete ho preto privádzali do zúfalstva. „Presviedčala som ho, aby v rámci duševnej hygieny tieto reakcie nečítal, ale nedal si povedať,“ spomína zástupkyňa šéfredaktora Kristína Dugovičová. „Čo už, držím mu palce.“ Menej pochopenia pre osud Ivana Lukačenka prejavil ďalší zástupca Rastislav Boldocki. „Vždy som hovoril, že je to blázon. Konečne prišlo na moje slová,“ tvrdí.