Niesla sa totiž v celkom inom duchu, než býva u tohto nekompromisného, oponentov valcujúceho politika obvyklé. Z Roberta Fica vyžarovala pokora, mier a takmer úprimnosť. „Prešiel som štádiom hlbokej sebareflexie a verte, nebolo to jednoduché,“ riekol pokojným hlasom, s pohľadom namiereným k oblohe. „Niekoľko dní som meditoval doma na balkóne a pýtal sa sám seba: ‚Kam to smerujem? Kto som? A čo som to pripustil?‘ Viete, ak strávite desaťročia v prostredí oligarchov, pokriví vám to pohľad na svet, balansovanie na hrane zákona sa stane niečím normálnym a pravda, spravodlivosť či dobro len otravnými termínmi, ktoré vám stoja v ceste.“
Ako pokračoval, dokonale precitol na prvomájovom mítingu v Nitre. „Keď som videl, ako nepríčetný Blaha v obtiahnutom, lacnom saku poskakuje na pódiu sťaby nejaká povädnutá rocková hviezda a hecuje národ k vulgarizmom voči pani prezidentke, osvietilo ma. Nechápal som, ako som sa vedľa toho pajáca ocitol. Veď ja som pán doktor, inteligentný, väčšinou slušný človek! A Zuzana? Možno sa na mnohých veciach nezhodneme, ale v podstate ju mám rád a páči sa mi. Áno, aj ako žena.“
Šéf Smeru vzápätí dokázal, že nemlátil prázdnu slamu. Na druhý deň sa vyhlásil za kajúcnika a sám sa vydal na väzobné stíhanie. „Tá neschopná vláda národnej katastrofy ma nevie ani za mreže dostať. Ešte aj to musím urobiť za nich,“ vysvetlil priaznivcom, ktorí ho ako mučeníka so slzami v očiach odprevádzali na policajné riaditeľstvo. Postaršie ročníky sa k nemu túlili, hladkali ho, niektoré dámy sa mu snažili vytrhnúť vlas či odtrhnúť kus odevu, aby mali doma relikviu.
„Každý robí chyby, ale veľkého človeka spoznáte podľa toho, že si ich dokáže priznať a posunúť sa na vyššiu úroveň. Ako pán Fico,“ zhodli sa ľudia, ktorých sme v dave oslovili, zatiaľ čo z pozadia zaznievali výkriky platených komparzistov: „Svätý muž! Hrdina! Robo na Hrad! Hurá!“
Podľa utajeného zdroja PLUS 7 DNÍ vypočúvali Fica tri dni a tri noci. Z bývalého premiéra sa vraj informácie nonstop sypali a všetci už padali z nôh. Tri stenografky dali výpoveď, jeden z vyšetrovateľov skončil na maródke. „A keď nám povedal, že to ešte len začal, museli sme výsluchy na nejaký čas prerušiť, aby sme tu nemali vzburu.“
Predseda Smeru požadoval väzobné stíhanie, keďže, ako sám tvrdil, narobil zla na dve doživotia, ale Zbor väzenskej a justičnej stráže ho odmietol „ubytovať“. Nielen preto, že ako kajúcnik môže byť vyšetrovaný na slobode. „Prevalilo sa, že furt rozpráva, žiada sa na ďalšie výsluchy, pýta si nové tresty,“ uvádza zdroj. „Je to také šialené, že sa ho bachari boja, aby im nerozvrátil morálku.“
Aby politikovi aspoň čiastočne vyhoveli, prokurátor mu nadelil výkon verejnoprospešných prác, do ktorých sa Fico s nadšením znovuzrodeného martýra rovno pustil. Medzi novými kolegami si našiel mnoho kamarátov, s ktorými cez prestávky preberá problematiku chudoby, rómsku otázku či idey sociálnej spoločnosti. „Je toho toľko, čo som sa za krátky čas naučil od obyčajných ľudí, toľko vecí, ktoré ma roky míňali. Určite napíšem knihu. Možno dve, tri. Ale, prepáčte, teraz musím zametať,“ uzavrel krátky rozhovor s novinármi, zobral metlu a s úsmevom sa dal do práce.
