V prezidentských voľbách sa nám to poriadne komplikuje. Kandidát Maroš Šefčovič náhle prerušil kampaň pred druhým kolom a vstúpil do kláštora. „To, čo ma teraz najviac napĺňa, je viera v Boha. Svetské veci musia ísť bokom,“vyjadril sa pre PLUS 7 DNÍ. Písomne, keďže zložil sľub mlčanlivosti.

Ako dodal, žije pokorný a pokojný život mnícha. „Čítam Bibliu, rozjímam, modlím sa. Ďakujem za dni na Zemi,“zdôveril sa bývalý eurokomisár. „Človek musí v niečo veriť, inak je stratený. Inak to celé nemá a nedáva zmysel.“Náboženstvom Maroša Šefčoviča bola dlhé roky Európska únia (EÚ). Podľa vlastných slov každé zasadanie Európskej komisie vnímal ako omšu, zmluvu o fungovaní EÚ ako Sväté písmo, rokovania s najvyššími predstaviteľmi členských krajín považoval za spoveď. „Európska únia bola jednoducho odpoveď na každú otázku - od filozofických cez sociálne až po existenčné,“ píše Šefčovič. „Ale potom sa dostavilo to, čomu občas musí čeliť každý veriaci. Pochybnosti.“ Svoju vieru vraj začal prehodnocovať v čase, keď podal kandidatúru na prezidenta Slovenskej republiky. Veci začal chápať v širších súvislostiach, zrazu si uvedomil, že život existuje aj mimo Únie a Bruselu. A následne sa dostavili aj otázky bytia a nebytia. „Už ste niekde počuli, že by sa úradník stal nesmrteľným? Ja teda nie,“ podelil sa s nami o najtajnejšie myšlienky.

Bývalý eurokomisár si nemyslí, že vstupom do kláštora ohrozí svoju prezidentskú kandidatúru. „Všetko je tak, ako má byť. Teraz je to v rukách Božích,“ vysvetlil. „Modlitby sú určite silnejšie než predvolebné bilbordy, pravda je v slove Božom, nie v televíznych debatách kandidátov.“ Aj keď svoje rozhodnutie neľutuje, priznáva, že sú veci, ktoré mu chýbajú. „Snažím sa síce proti tomu vnútorne bojovať, ale niekedy sa pristihnem, ako v myšlienkach nostalgicky zablúdim k európskym smerniciam,“ napísal nám Maroš Šefčovič. „A potom je tu aj predveľkonočný pôst. Ani netušíte, ako by som si dal taký chutný vyprážaný rezeň.“