Záhadná postava slovenskej žurnalistiky. Lovec politických príbehov, ktoré sa ešte nestali – ale mohli by. A často sa aj stanú. Satirou odhaľuje smiešnosť aj temnotu moci. Jeho koláže a texty vás pobavia skôr, než stihnete povedať „to snáď nie!“

Ivan Lukačenko

Dohoda o spolupráci v oblasti obrany medzi Slovenskom a USA vyvoláva množstvo sporov a katastrofických scenárov. Už tradične najviac kričí doktor Fico, ktorý zas ide vyhlasovať referendum, no jeho niekdajší súdruh Peter Pellegrini za ním príliš nezaostáva. Vystríha pred budovaním vojenských základní na našom území a beztrestnosťou nespočetného množstva cudzích vojakov, ktorí sa sem po ratifikácii nahrnú. „Veď podľa toho pamfletu by Američania nepodliehali našim zákonom a policajti im nebudú môcť uložiť ani pokutu za dopravný priestupok! Dokonca sem môžu priviezť hocičo a my nebudeme mať právo pýtať sa, či je to zbraň hromadného ničenia, jadrová hlavica alebo nejaká raketa,“ uviedol v nedeľnej diskus.

Keďže podľa dezolátnych portálov už dnes stoja pred americkými odvodovými kanceláriami zástupy ťažkých kriminálnikov, čakajúc, kedy k&nbsp;nám plne vyzbrojení konečne priletia a&nbsp;našu krajinu, štátnosť i&nbsp;zvrchovanosť rozoberú na súčiastky, líder Hlasu sa rozhodol tvrdo zakročiť. „Ak už tu musia byť, dobre, ale po našom!“ povedal nám v&nbsp;zákulisí, keď mu maskéri odstraňovali z&nbsp;tváre mejkap.
Nášho redaktora zaujímalo, ako to myslel, a&nbsp;Peter sa ochotne rozrečnil. Je rozhodnutý si dva neuralgické body - Kuchyňu a&nbsp;Sliač - zobrať pod patronát. Podľa neho na to má ako líder najsilnejšej opozičnej strany nárok. Nakoniec, ako sa dávnejšie v&nbsp;rozhovore pre PLUS 7 DNÍ pochválil, má za sebou pilotný výcvik na čmeliaky a&nbsp;doma mu visia dve letecké bundy. Na domáce pomery viac než slušná kvalifikácia. „Nepripustím, aby sa tieto strategické objekty zmenili na vojenské základne cudzej armády,“ rozvinul svoje plány. „Preto som Lacovi Naďovi navrhol dohodu. Za to, že nebudeme tlačiť na referendum, mi dá hodnosť plukovníka a&nbsp;urobí zo mňa šéfa na oboch letiskách. Potom zavediem prísne poriadky. Američania budú podriadení nášmu veleniu, dostanú tabuľkové platy, musia využívať tunajšie zdravotníctvo, naučiť sa základnú terminológiu v&nbsp;slovenčine, absolvovať prednášky o&nbsp;histórii Slovanov, kurzy politickej výchovy, varenia tradičných jedál, vyšívania, háčkovania, štrikovania... to posledné zmažte... Uvažujem aj o&nbsp;recitačnom krúžku - učili by sa básne na tému leteckej dopravy, napríklad Zleteli orly z&nbsp;Tatry či tak nejako. A&nbsp;uvažujem aj o&nbsp;povinnom sledovaní slovenských seriálov, nech vidia, čo všetko tu musíme znášať. Párkrát ich zoberieme do krčmy, kde zistia, že sme suverénny národ, ktorý si nenechá skákať po hlave!“
Výcvik tiež bude prebiehať inak, než si chlapci spoza oceánu predstavovali. „Nebudú nám tu nad hlavami machrovať na F-16! Začnú pekne od piky. S drevenými samopalmi na buzeráku. Ani valašky im nepožičiame. Časom si budú môcť zalietať, ale len na vetroňoch. Pod mojou taktovkou. Stíhačky dostanú do rúk naši ľudia.“

<h3>FOTO V GALÉRII</h3>
Bývalý premiér je presvedčený, že minimálne kvalitná borovička a&nbsp;slovenské telenovely votrelcov dostatočne zdecimujú a&nbsp;možno ich z&nbsp;našich končín nakoniec vyštvú. „Hlavne Farma a&nbsp;Slovania! Tie ich dostanú!“ usmial sa Peťo plný optimizmu, nasadil si čelenku a&nbsp;išiel si zabehať.