Záhadná postava slovenskej žurnalistiky. Lovec politických príbehov, ktoré sa ešte nestali – ale mohli by. A často sa aj stanú. Satirou odhaľuje smiešnosť aj temnotu moci. Jeho koláže a texty vás pobavia skôr, než stihnete povedať „to snáď nie!“

Ivan Lukačenko

Termín ultimáta strany SaS sa nezadržateľne blíži, no lídri kľúčových rezortov financií a&nbsp;hospodárstva stále nenašli spoločnú reč. „Matovič sa sám postu nevzdá a&nbsp;ak sa Sulíkovci odtrhnú, môžeme to zabaliť,“ povedal premiér. Preto začiatkom mesiaca dal svojmu straníckemu šéfovi na výber. Buď odíde z&nbsp;vedenia rezortu, alebo absolvuje trojtýždňový relaxačný pobyt medzi mlčiacimi mníchmi v&nbsp;Červenom kláštore, kde sa podriadi prísnym pravidlám rehole kamaldulov. Zrejme dúfal, že sa Igorovi v&nbsp;idylickom prostredí Zamaguria podari prebudiť v&nbsp;sebe racionálnejšiu stránku osobnosti. Richard Sulík v&nbsp;reakcii prisľúbil, že za týchto okolností odchod z&nbsp;vlády prehodnotí. Nášmu financmajstrovi teda nezostalo iné, len poveriť Pavlínku správou sociálnych sietí a&nbsp;zo dňa na deň vyraziť na Spiš.

Prerod ministra sa mal odohrať v&nbsp;utajení, no zdroje PLUS 7 DNÍ nezaháľali. Už po týždni náš redaktor búšil na brány Červeného kláštora a&nbsp;hoci ho do areálu nevpustili, predstavený sa rozhovoru nebránil. „Zoberte si ho preč, lebo sa nám to tu zosype,“ spustil hneď v&nbsp;úvode otec Jozef, rukami si chrániac uši pred hlukom doliehajúcim spoza vysokého múra. Čo sa v&nbsp;tejto svätej ustanovizni porobilo?&nbsp;

Prísľub mlčanlivosti v&nbsp;ráde kamaldulov nikdy nebol celkom striktný. Mnísi sa môžu modliť, hovoriť medzi sebou o&nbsp;liturgii, čítať Sväté písmo. Igor Matovič si to vyložil po svojom. Hneď v&nbsp;prvý deň sa predral na kazateľnicu a&nbsp;odtiaľ zvolával ohne pekelné na diablov Sulíka, Fica, Pellegriniho, Remišovú... kompletný zoznam pre nedostatok miesta neuvádzame. Bratia izolovaní od vonkajšieho sveta mali pocit že ide o&nbsp;zábavný program. Až otec Jozef divadlo prerušil a&nbsp;dočasnému novicovi určil jasné pravidlá. Kázať môže len do diktafónu a&nbsp;pri pracovných aktivitách musí svoje prejavy počúvať. „Zdalo sa, že terapia funguje. Už po dvoch dňoch strhol slúchadlá z&nbsp;uší a&nbsp;diktafón rozdupal. Keď sa potom na hodiny zavrel v&nbsp;cele, mysleli sme, že máme vyhrané, že medituje.“

Hlboko sa mýlili. Zakrátko sa Igor objavil na nádvorí. S&nbsp;veľkými transparentmi, požadujúcimi slobodu slova, ľudskú prirodzenosť a&nbsp;zrušenie prísnych regúl rádu. „Spolubratov si kupoval darčekmi, sľuboval im nové postele, zavedenie internetu, svetské radovánky! Niektorých ustanovil za tieňových ministrov a&nbsp;nakoniec vyhlásil voľby nového opáta! Chápete to? Ten rachot, čo počujete, je jeho predvolebná kampaň!“ uzavrel predstavený a&nbsp;zabuchol nášmu kolegovi bránu pred nosom.

Dodatočne sme sa dozvedeli, že na úrad vlády došla včera pred polnocou krátka správa: „Precitol som, zostávam, veľa šťastia, chlapci. Opát Igor.“ V&nbsp;centrále SaS prekvapivo nestrieľalo šampanské. „Vlastne mi je z&nbsp;toho trochu smutno,“ povedal nám Richard Sulík takmer plačlivo. „S&nbsp;kým sa ja teraz budem hádať?“ S otázkami sme sa obrátili aj na tlačový odbor ministerstva financií. Doteraz nezareagovali.&nbsp;