Záhadná postava slovenskej žurnalistiky. Lovec politických príbehov, ktoré sa ešte nestali – ale mohli by. A často sa aj stanú. Satirou odhaľuje smiešnosť aj temnotu moci. Jeho koláže a texty vás pobavia skôr, než stihnete povedať „to snáď nie!“

Ivan Lukačenko

Zložité vetné konštrukcie predsedu Slovenskej národnej strany dajú neraz zabrať aj ostrieľaným lingvistom. Vyabstrahovať jeho hlboké myšlienky z&nbsp;celkového kontextu býva obzvlášť náročné, keď je Andrej Danko v&nbsp;strese. Ako to bolo v&nbsp;nedávnej diskusnej relácii, kde rovno vytvoril povolebnú koalíciu a&nbsp;na jej čelo postavil Petra Pellegriniho. „Všetko je inak, zase ste ma nepochopili,“ zaútočil ostro na novinárov. „Mali by ste sa aspoň občas zamyslieť, kým niečo napíšete. Potom sú ľudia zmätení a&nbsp;najdôležitejšie informácie sa k&nbsp;nim nedostanú.“ Šéf národniarov sa po láve invektív nakoniec upokojil a&nbsp;sebakriticky priznal: „Dobre, možno som sa trošku zamotal, lebo obsah našich rokovaní nie je určený pre verejnosť a&nbsp;musím popri hovorení aj uvažovať, čo môžem komunikovať smerom von.“ Ako pokračoval, trojkoalícia Hlas, Smer a&nbsp;SNS je v&nbsp;podstate dohodnutá, otázne bolo len, kto sa postaví na jej čelo. Problém iniciatívne vyriešil práve Danko. „Dvaja kohúti na jednom smetisku by nerobili dobrotu, potrebujú katalyzátor, človeka, ktorý má všetkých desať pokope a&nbsp;je mysľou pevne na zemi,“ spustil. „Preto sme sa po náročnej debate zhodli, že premiérom budem ja. Nesmejte sa, dobre?! Je to logické. Snúbi sa vo mne láska k&nbsp;národu, právnické zručnosti i&nbsp;analytické myslenie úspešného podnikateľa. Okrem toho nie som zaťažený žiadnymi animozitami. Mám rovnako rád Rusko aj Ameriku, Róma i&nbsp;Maďara, Fica či Matoviča a&nbsp;dokážem hovoriť jazykom prostých ľudí. Čo je však najpodstatnejšie, viem, koľko dobra dokáže dať človek človeku, ak chce pomôcť človeku. A&nbsp;to práve chcem.“ Pripustil, že nie vždy je jeho verbálny prejav celkom čitateľný, no podľa neho to nemá nič spoločné s&nbsp;„generovaním náhodných slov“. „Tie krkolomné súvetia púšťam zámerne, aby sa občania pobavili a&nbsp;zároveň zapli mozgové závity, aby našli ich zmysel. Pretože popri všetkých technológiách, múdrych telefónoch a&nbsp;hlúpych televíznych reláciách našinci zakrpatievajú. Nemyslia. A&nbsp;potom sa stane, že volia nerozumne.“

<a target="_blank" rel="noopener" href="https://plus7dni.pluska.sk/gal/nasa-fikcia/nepochopeny-andrej-danko-pokusil-svoje-vyhlasenia-novej-koalicii-uviest-pravu-mieru">Viac fotografií a meme si pozrite v GALÉRII</a>

Potiaľ by to bol starý, dobrý Andrej Danko, keby nenasledovalo pokračovanie jeho nezačatej kariéry. V&nbsp;pondelok vo večerných hodinách totiž vnikol na úrad vlády, usadil sa v&nbsp;kancelárii premiéra a&nbsp;z&nbsp;popísaných papierov, ktoré vyťahoval zo žltej igelitovej tašky, nahlas čítal prvý prejav k&nbsp;milovaným Slovákom. Ľudovíta Ódora nekompromisne vykázal zo „svojho“ pracoviska a&nbsp;ani ochranka ho nevedela odtrhnúť z&nbsp;vysnívanej stoličky. „Musím sa predsa pripraviť, nech sa mi zase nerehocú,“ vrieskal na šokovaných zriadencov, pričom sa v&nbsp;igelitke pokúšal nájsť pokračovanie prerušeného manifestu. Po dvadsiatich minútach, keď hlavný národniar nie a&nbsp;nie skončiť, museli zasiahnuť policajti, ktorí samozvaného predsedu vlády násilím vyvliekli na ulicu. Stanovisko SNS ani jeho budúcich koaličných partnerov sa nám do uzávierky nepodarilo získať.