Fašista-nefašista, ak chceme, aby súčasná vláda zvládla celé volebné obdobie, nemôžeme sa zaoberať detailmi. Sulík svojím zbabelým útekom partnerom riadne zavaril a či sa nám to páči, alebo nie, bývalý kotlebovec Tomáš Taraba a jeho „proživotná“ minipartička sa stali mimoriadne dôležitým prvkom v slovenskom parlamente. Bez neho neprejde prakticky žiaden návrh zákona, takže je prirodzené, že sa oňho donedávna bila opozícia i koalícia.
Preťahovaniu je však koniec. Šéf strany Život dostal ponuku, ktorú nemohol odmietnuť. Stal sa totiž predsedom koaličnej rady, dokonca s dekrétom o nemožnosti odvolania. No a už na prvej schôdzi sa ukázalo, akým obohatením pre vládne zoskupenie sa stal.
„Zatiaľ sme mali len jedno stretnutie, takže neviem takto z rýchlika zhodnotiť, či sa v novej pozícii cítim komfortne,“ prezradil nám Taraba krátko po pondelkovom rokovaní. „V každom prípade som zaviedol niekoľko noviniek, ktoré sú blízke môjmu svetonázoru a pomôžu predísť krízam, vyvolávaným jedincami s priveľkými egami.“
Ako sme sa následne dozvedeli, nová „nevesta“ totálne prekopala doterajší systém. Odteraz sa má koaličná rada konať trikrát do týždňa v skorých ranných hodinách, aby bol dostatok času aj na povinnú rozcvičku, motivačnú meditáciu a prácu. Každé rokovanie sa začne spoločnou modlitbou, v ktorej sa vždy musí vysloviť aj poďakovanie pánovi Tomášovi za to, že prijal náročnú úlohu a doslova sa pre zachovanie vlády obetoval.
Taraba zároveň všetkým rozdal mravný kódex záväzný na každom zasadnutí. V zozname pravidiel nachádzame napríklad zákaz pre Igora Matoviča hovoriť dlhšie ako päť minút v kuse, Veronika Remišová sa v duchu ideí tradičnej rodiny bude môcť k preberaným témam vyjadriť, až keď muži skončia, Boris Kollár zas bude vždy na záver prednášať esej o počestnom živote, problematike cudzoložstva či hrozbách liberalizmu. Ostatní si budú robiť poznámky a na ďalších zasadnutiach ich predseda náhodne preskúša. Všetky zasadnutia budú musieť prebiehať v optimistickom duchu a účastníci sa na seba budú povinne usmievať. Každá hádka, verbálny útok či osočovanie budú kategorizované a vinníci zmysluplne potrestaní.
„Bude to ťažké,“ vyhlásil Boris Kollár. „Poslednú esej som napísal na strednej škole, a ak sa dobre pamätám, pani profesorka sa po jej prečítaní išla vyspovedať. Určite sme sa však posunuli ďalej. Vláda nám takto vydrží, bude plne funkčná a konzervatívny filter v podobe pána Tarabu možno tiež prinesie nejaké ovocie. Som si skoro istý, že sa postupne prinavrátime k hodnotám, ktoré sú nášmu národu vlastné a znova si získame jeho dôveru...“
