Urážky, tvrdé reči, fyzické násilie. Taký obraz konfliktu medzi poslancami Ľubošom Blahom a Jozefom Pročkom sa nám dostal prostredníctvom médií. Týždenníku PLUS 7 DNÍ sa podarilo zistiť, že nebolo všetko tak, ako to na prvý pohľad vyzeralo.

Dvaja muži naozaj skočili do seba, ale žiadne osočovanie tomu nepredchádzalo. Ako sa na ľavicového intelektuála a vyštudovaného herca patrí, napätie vyhrotila hlboká filozofická debata podložená argumentmi.

Treba zdôrazniť, že poslanci za Smer a OĽaNO sa nepohádali v parlamentnom bu­fete, ako hovorili pôvodné správy, ale v knižnici. „Keď som tam prišiel, práve polohlasom rozoberali Nietzscheho nadčloveka, od neho sa plynule presunuli k Sartrovi a potom zas k Čechovovi,“ spomína očitý svedok, ktorý z pochopiteľných dôvodov nechcel byť menovaný. „Započúval som sa, bola to naozaj podnetná diskusia. Ostrá, ale kultivovaná.“

Náš zdroj pripúšťa, že politici použili slová ako „ko.ot“ či „opica“, ale v žiadnom prípade nešlo o urážky. „Skôr to bolo myslené ako freudovská či darwinovská symbolika,“vysvetľuje.

Osobitnú príchuť debate vraj dodávali citáty divadelných klasikov, ktorými Pročko z času na čas podporil svoje tézy. Ibaže v jednom okamihu to zjavne trochu prehnal. „Počúvaj iných, sám však málo vrav, váž cudziu mienku, s vlastnou hospodár,“siahol herec po Shakespearovom Hamletovi a Blaha to zjavne zobral príliš osobne. Zahnal sa Schopenhauerovým hlavným dielom Svet ako vôľa a predstava a oheň bol na streche.

Na priebeh konfliktu sme sa opýtali aj jeho aktérov. Slová priameho svedka viac-menej potvrdili, len za rozbušku každý označuje niečo iné. Nesúviselo to ani tak s obsahom diskusie, politikov rozčertili neverbálne prejavy oponenta. „My riešime podstatu existencie a on si popiskuje Bachove fúgy,“posťažoval sa Jozef Pročko. „Pritom dobre vie, že ja som skôr na Mozarta. A navyše pískal falošne.“

Ľuboša Blahu do vývrtky priviedlo niečo iné. „Kútikom oka som si všimol, ako kolega poslanec kreslí na Marxov Kapitál smutných smajlíkov. Uznajte, to už bolo za čiarou,“zúril.