Jozefovho syna nožom smrteľne dopichal Portugalec: Stratil som budúcnosť, hovorí zlomený otec

Syna mu nožom do chrbta 8-krát pichal Portugalec: Na Vianoce si poplačeme, hovorí Michalov otec

Sadol si v daždi na zem a plakal: Jozef, ktorému syna dopichal nožom Portugalec, stratil pamäť

Ján Dzúr

Michala Bača poznal každý trochu inak. Niekto ako skvelého priateľa, iný ako športovca, ďalší ako vždy veselého človeka. A&nbsp;– hoci bol stále veľmi mladý – aj ako skvelého odborníka, strechára, ktorý sa nebál výšok. „Sprevádzal ma od dvanástich rokov. Už vtedy mi podával náradie, nosil odkvapové rúry aj krytinu. Hovoril som mu, synku, raz budeš môj nasledovník. Odovzdám ti remeslo, ktorým sa slušne uživíš. A&nbsp;nie ty ku mne, ja k&nbsp;tebe pôjdem do práce. Dnes je všetko inak, moja budúcnosť zmizla. Stratil som ju,“ vzlykne Jozef Bačo (45).

Jeho starší syn Michal (†24) miloval motorky, chodil na túry, splavoval rieky a&nbsp;po ťažkej práci sa rád zabával. Svoje ostatné narodeniny sa v&nbsp;auguste rozhodol osláviť v&nbsp;jednom z&nbsp;barov v&nbsp;centre Liptovského Mikuláša. Spred neho zavolala v&nbsp;noci Jozefovi Michalova priateľka Erika. „Povedala mi, že Michala pobodali nožom a&nbsp;vezú ho do nemocnice. Oblial ma pot, no utešoval som sa aspoň tým, že hádam sa nič vážne nestalo. Prinajhoršom mu venujem krv alebo obličku,“ vráti sa do čias prázdnin zronený Lipták.

O&nbsp;potýčke medzi synom a&nbsp;partiou mladých ľudí sa Jožo dozvedel v&nbsp;Bratislave, kde bol so psíkom na súťaži v&nbsp;agility. Sadol na motocykel a&nbsp;v&nbsp;tme a&nbsp;v&nbsp;daždi na ňom uháňal 300 kilometrov do Liptovského Mikuláša. Na Donovaloch mu prišla správa, že Michal na následky zranení zomrel. „Sadol som si v&nbsp;daždi na zem a&nbsp;nevedel zastaviť slzy. Volal som kamarátom, netušil som, čo mám robiť,“ zdôveril sa nám pár hodín po udalosti. Prečo k&nbsp;tragickému sporu došlo, nie je jasné doteraz, no zdá sa, že išlo hneď o&nbsp;dva skraty. Podľa informácií z&nbsp;miesta činu mladý remeselník ponúkal návštevníkom baru poldeci: chcel, aby si s&nbsp;ním pripili na jeho zdravie.

Partia tínedžerov, v&nbsp;ktorej boli Liptáci, Slováci študujúci v&nbsp;Holandsku i&nbsp;Portugalec, ktorý tam žije, vyhodnotila takýto návrh ako obťažovanie svojich dievčat. Atmosféra hustla, úradovali emócie aj alkohol. Začali sa s&nbsp;Michalom naťahovať, strhla sa bitka. Zasiahol personál a&nbsp;potýčku vyriešil. Výrastkovia sa rozhodli zaplatiť. Pobrali sa k&nbsp;pultu, no z&nbsp;baru neodišli. „Už sa nič nedialo, konflikt bol zažehnaný,“ prezradí Jozef Bačo. Najmenej dvaja mladíci si to však od pultu nenamierili k&nbsp;dverám, ale k&nbsp;jeho synovi. Jedno z&nbsp;dievčat z&nbsp;ich skupinky im v&nbsp;tom chcelo zabrániť, no útočníkov neudržalo.

Michal vykročil oproti nim. Dostal do tváre dve silné rany päsťou, udržal sa však na nohách, súpera chytil pod krk a&nbsp;spolu spadli na zem. Tam ho odzadu najmenej osemkrát pichol nožom do chrbta a&nbsp;nôh Alvaro z&nbsp;Portugalska. Útočníka spacifikovali a&nbsp;do príchodu polície zamkli v&nbsp;sklade. Záchranári pacienta zaintubovali a&nbsp;na umelej pľúcnej ventilácii transportovali do nemocnice v&nbsp;Liptovskom Mikuláši. Ich snaha bola márna, mladého muža sa zachrániť nepodarilo. Tínedžer z&nbsp;ďalekej cudziny, ktorý bol na Slovensku po prvý raz a&nbsp;mal vzťah s&nbsp;jedným z&nbsp;dievčat z&nbsp;partie, skončil z&nbsp;dôvodov tak­zvanej preventívnej a&nbsp;útekovej väzby za mrežami. 

„Momentálne je v&nbsp;ťažkom šoku, vníma to ako obrovské nedorozumenie, ktoré sa, žiaľ, skončilo obrovskou tragédiou,“ vysvetlila krátko po čine Novému Času jeho právna zástupkyňa s&nbsp;tým, že mladík nechcel nikoho zabiť úmyselne. Podľa našich informácií však doteraz nevypovedal, odmietol to. „Vyšetrovací spis som celý nedokázal dočítať, nemám na to. No z&nbsp;toho, čo som prelistoval, viem, že Alvaro nebol v&nbsp;čase útoku na Michala pod vplyvom alkoholu či drog. Vedel, čo robí, bol úplne pri zmysloch, no zasadil mu osem smrteľných rán. Zato ja si dva mesiace po Michalovej smrti nepamätám,“ zamyslí sa Jozef Bačo.

Doma nevydržal, prvé týž­dne sa bolesť zo straty syna snažil zmierniť v&nbsp;robote, odkiaľ takmer neodchádzal, no aj v&nbsp;nej sa prichytil, že zabúda. Nechal odomknutú dielňu, a&nbsp;keď do nej ráno išiel, zbadal sa až za križovatkou. Otočil auto a&nbsp;opäť ju minul. „Dvakrát som nechtiac takmer podpálil byt. Nechal som na peci vriace jedlo a&nbsp;odišiel som do práce. Vrátil som sa o&nbsp;štyri hodiny, vajcia z&nbsp;panvice som našiel päť metrov od varnej dosky. Táto sa v&nbsp;kritickej chvíli vypla, no ak by sme mali starší model, zhoríme. Inokedy som nevypol studňu, odkiaľ sa valili kubíky vody,“ rozpráva Jožo. V&nbsp;priebehu týždňa zrazu schudol desať kilogramov. Budil sa taký mokrý, že plachta pod ním plávala vo vode.

„Stále som si opakoval, že som psychicky silný. Smútok za Michalom ma však natoľko vyčerpal, že som skončil u&nbsp;lekára. Za všetky moje problémy mohol stres,“ prezradí Jozef. Dnes chodí k&nbsp;psychológovi a&nbsp;snaží sa vyrovnať s&nbsp;blížiacimi sa Vianocami, ktoré na jeho zmysly útočia z&nbsp;každej strany. S&nbsp;bývalou manželkou Vierkou sa strechár rozviedol. Chlapci ostali pri nej a&nbsp;jej priateľovi Paľovi. Trávili s&nbsp;nimi aj Štedrý deň, na ďalší sa pobrali k&nbsp;otcovi alebo on prišiel za nimi. Vedno chodili aj na ná­vštevu k&nbsp;starej mame.

„Druhý raz som sa oženil, no máme spolu dobré vzťahy. Aj keď sa každý vybral inou cestou, navštevovali sme sa a&nbsp;prežívali spolu všetky radosti aj starosti. To platí aj teraz, keď zažívame najsmutnejší adventný čas v&nbsp;našom živote a&nbsp;rovnaké budú aj Vianoce. Ako ich prežijeme, netušíme, vieme len to, že Miško si s&nbsp;nami prvý raz k&nbsp;sviatočnému stolu nesadne,“ opisuje užialený otec a&nbsp;Vierka súhlasne kývne hlavou. Kým boli ich synovia Michal a&nbsp;Marián malí, dostávali pod stromček množstvo hračiek, v&nbsp;puberte im rodičia dopriali lyže, bicykle či výstroj na motokros. Posledné roky, len čo chlapci dospeli, volili ponožky.

„Mne ich niekedy Ježiško doniesol aj osem párov. Tie od Michala mi teraz budú chýbať, rovnako ako jeho žarty pri sviatočnom stole,“ sklopí oči jeho otec. Okolo baru, kde remeselník Michal v&nbsp;lete prišiel o&nbsp;život, Jozef Bačo nechodí, centru Liptovského Mikuláša sa vyhýba. No urobil krok, na ktorý by si ešte pred letom netrúfol. Dal si spomienku na syna zvečniť na hruď. „Vždy som bol proti tetovaniu, a&nbsp;keď si ho syn dal urobiť, karhal som ho. Teraz mi Miška pripomína jeho vytetovaná prezývka a&nbsp;rok, keď nezmyselným činom prišiel o&nbsp;život. Keďže obaja sme sa narodili v&nbsp;znamení Leva, čoskoro mi na ruke pribudne hlava tejto šelmy,“ uzatvára strechár. Psychológ Jozefovi Bačovi radí, aby sa správal tak, ako by to chcel jeho nebohý syn. Polícia prípad ďalej vyšetruje.

Jozefovho syna nožom smrteľne dopichal Portugalec: Stratil som budúcnosť, hovorí zlomený otec

Ján Dzúr

Súvisiace články

Český sériový vrah, ktorý mal za komplica Slováka: Unikol poprave, teraz plánoval ďalší zločin

Detským činom roka ocenili aj dievča, ktoré oživilo svoju trojročnú sestru

Igor Rattaj otvoril zimu v Jasnej s hviezdami osemdesiatych rokov: Si úžerník, píšu mu ľudia

Užil si ho Morgan Freeman: Luxusný vlak láka výletníkov na sledovanie medveďa. Za deväť tisíc

Z nuly milionárka: Kozmetička Blanka napísala slávny milostný román, tučný honorár si užíva

Výber pre vás