Najpríjemnejším prekvapením Vianoc bolo Čarovné jablko: Slováci ho chvália, Česi sú v rozpakoch

Vianočná rozprávka Čarovné jablko divákov zaujala, no kritikov nenadchla: Ošúchaná platňa, píšu

Najväčším prekvapením Vianoc bolo Čarovné jablko: Natočili ho na hrade rozprávkovo bohatej ženy

Ján Dzúr

Vianočné sviatky na Slovensku sa ani tento rok nezaobišli bez romantických filmov a rozprávok. V záplave amerických gýčovitých príbehov, osvedčených kino hitov a repríz boli najočakávanejšie dve rozprávky: česká Tri princezné a slovenská <a rel="noopener" href="https://www.csfd.sk/film/1537766-carovne-jablko/prehlad/" target="_blank">Čarovné jablko. </a>Kým kritici podrobili obe zdrvujúcej kritike, verdikt divákov bol jasný. Na databáze, kde filmy hodnotia má Čarovné jablko 56 percent, Tri princezné úbohých 26 percent. Príbeh podľa Slovákov a Čechov doplatili na prehnaný aktivizmus.

"Odporná, arogantná sebastredná feministicko-ekologická agitka. Rozprávka bez atmosféry, lacnota, obrazový amatérizmus, urážka divákov," píše jeden z divákov na csfd.sk. „Vraždu na klasickej rozprávkovej poézii spáchal náučný prídel modernej korektnosti,“ dodáva obávaná česká kritička <a rel="noopener" href="https://www.idnes.cz/kultura/film-televize/carovne-jablko-recenze-spacilova-vanoce-pohadka.A241221_174509_filmvideo_spm?zdroj=otvirak" target="_blank">Mirka Spáčilová.</a> V tej však rozpaky vyvolalo aj Čarovné jablko. V ňom jej vadila obohraná zápletka a zbytočné filozofovanie. Diváci s jej recenziou nesúhlasili. Kým Tri princezné sa na webe, kde Spáčilová píše svoje recenzie, nepáčili 76 percentám mužov a žien, Čarovné jablko odsúdilo len 22 percent.

V prípade slovenskej rozprávky zaujali najmä netradičné kulisy. Filmári sa tento raz vybrali na severný Spiš, kde objavili jeden z najkrajších slovenských hradov a skanzenov pod ním, Staroľubovniansky hrad. Popri kráľoch a&nbsp;šľachticoch sa&nbsp; v ňom často mihlo aj nežné pohlavie. Kým teraz sú idolmi mladých mužov najmä modelky, herečky, či speváčky, stredoveku bol súčasný predobraz krásy cudzí. Dokonalá žena dávnych čias bola svätica, ktorá žila panenským spôsobom života a&nbsp;konala dobročinnosť.

K najvýznamnejším z nich patria dcéry uhorského a&nbsp;neskôr aj poľského kráľa Ľudovíta I. Veľkého, Katarína, Mária a Hedviga. Panovník, ktorý žil v&nbsp;štrnástom storočí nemal mužského potomka, zabezpečil trón pre ne. „Najstaršia mala panovať v&nbsp;Uhorsku, prostrednú už ako osemročnú sľúbil brandenburskému markgrófovi Žigmundovi. Najmladšiu Hedvigu zasnúbil s Viliamom Habsburským, čo malo krajine zabezpečiť mier s&nbsp;Rakúskom,“ prezradila nám pri návšteve hradu Františka Marcinová, archivárka <a rel="noopener" href="https://www.hradlubovna.sk/" target="_blank">Ľubovnianskeho hradu.&nbsp;</a>

Nič ale nebolo tak, ako si kráľ želal. Najskôr mu zomrela najstaršia Katarína, tri roky po nej skonal on. Uhorská šľachta si teda za svojho právoplatného panovníka vybrala prostrednú dcéru Máriu, ktorá mala pôvodne stáť na čele Poľska. No napokon sa stala vôbec prvou ženou na uhorskom tróne! „V roku 1392 sa Mária zdržiavala na hrade Ľubovňa, kde sa pravdepodobne zišla s Hedvigou, ktorá na poľský trón nastúpila namiesto nej. Stretli sa tu teda dve kráľovné, žiaľ ani jedna sa nedožila pokojnej staroby,“ pokračovala Františka Marcinová.

Tri roky po návšteve Starej Ľubovne Mária na poľovačke nešťastne spadla z&nbsp;cválajúceho koňa. Predčasne porodila, prišla o dieťa a&nbsp;pri pôrode zomrela aj ona. Zbožná a&nbsp;vzdelaná Hedviga sa zasa musela vzdať pôvodného snúbenca. Vydala sa za o&nbsp;generáciu staršieho Vladislava II. Jagiełło, neverca a kniežaťa posledného pohanského štátu v&nbsp;Európe, Litvy. „V roku 1399 mu predčasne porodila dcéru, tá žiaľ žila iba tri týždne. Pár dní po nej skonala aj Hedviga,“ priblížila nám pani Marcinová neradostný osud sestier.

No Ľubovniansky hrad zažil aj bujaré časy. Najlepšie z&nbsp;neho sa vraj vydala Katarína z&nbsp;rodu Lubomirskych, v&nbsp;šestnástom storočí dcéra vtedajšieho majiteľa hradu. Vzala si krakovského kastelána a&nbsp;po sobáši sa stala jednou z najbohatších žien v Poľsku. Ďalší z&nbsp;pokračovateľov tejto ságy svojej dcére zasa vystrojil svadbu, na ktorej hostia zjedli šesťdesiat volov, trinásť tisíc kohútov a&nbsp;sliepok a nakoľko hostina trvala aj počas pôstu, tak aj trinásť tisíc rýb. Jedlo zapili vínom, ktoré doviezli v&nbsp;dvesto sedemdesiatich sudoch z&nbsp;Tokaja. Ženská bezchybnosť v&nbsp;tých časoch už ale naberala iné rozmery ako stáročia predtým.

„Manželka mala byť ozdobou muža. Musela mu byť vždy po ruke, nemala byť tvrdohlavá a&nbsp;svojvoľná. Mala si dávať pozor na jazyk, jesť a piť striedmo,“ načrela do minulosti Františka Marcinová. Peniaze, ktoré manžel žene zveril, nemala hneď minút. Mala byť čistotná, musela dobre variť, pri stole mala byť viac ticho ako hovoriť. Nemala hľadieť na iných mužov, ponevierať sa po uliciach, hrať karty, či dokonca piť s cudzími. Všetky tieto cnosti spĺňala aj Apolónia, manželka levočského šľachtica Juraja Félixa Raisza, ktorý v devätnástom storočí kúpil Ľubovniansky hrad na inzerát.

„Ranila ju ale smrť najstaršieho syna, jeho skon dlho pripisovala nehostinnej klíme severného Spiša,“ prezradila ďalej pani Marcinová. Najmladší syn Raiszovcov ale rodine robil radosť. V roku 1845 sa na Ľubovnianskom hrade zosobášil s najkrajšou ženou vtedajšieho Uhorska, šľachtičnou Máriou Irmou Ujházy. Pochádzala z&nbsp;Budimíra pri Košiciach, z&nbsp;kaštieľa, kde je dnes Múzeum historických hodín.

Po Raiszovcoch sa na hrad nasťahovali jeho poslední súkromní majitelia, bohatý poľský aristokrat Andrej Zamoyský s&nbsp;manželkou Karolínou Zamoyskou de Bourbon, princeznou dvoch Sicílií. Dedičom Ľubovnianskeho panstva sa stal ich najmladší syn Ján Kanty Zamoyský, ktorý si vzal za manželku Izabelu de Bourbon, španielsku princeznú. Keďže Karolína a&nbsp;Izabela boli vzdialené príbuzné, sobáš dvoch zaľúbencov musel odobriť pápež. Napokon sa ich cesta ale aj tak rozišla. &nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;

Najväčším prekvapením Vianoc bolo Čarovné jablko: Natočili ho na hrade rozprávkovo bohatej ženy

Ján Dzúr

Súvisiace články

Jozefovho syna nožom smrteľne dopichal Portugalec: Stratil som budúcnosť, hovorí zlomený otec

Zachránilo ju bábätko: Do Zuzany dvakrát narazil kamión, tragédiu zvládla vďaka malej dcérke

Vianočný príbeh Láska nebeská diváci milujú, iba detská hviezda Lulu ho haní: Je to gýč, tvrdí

Pil, fetoval, kradol a spával na ulici: Na opiátoch závislý Peter dnes vyrába vianočné darčeky

Uplakané Vianoce. Matka 8 rokov nevidela syna. Darčeky mu kupuje a po sviatkoch rozdáva cudzím

Výber pre vás