Ján Dzúr

Vyštudoval „strojárinu“, dlhé roky pracoval ako frézar a&nbsp;osobný vodič. Ako samouk začal fotiť v&nbsp;roku 1975, no až o&nbsp;tucet liet neskôr sa naplno ponoril do svojho najslávnejšieho cyklu. Volá sa Ľudský príbeh a&nbsp;Jaroslav Sýkora (71) v&nbsp;ňom naveky zastavil čas na odľahlých oravských grúňoch. Neskôr k&nbsp;svojej prvotine pridal Deň dlhší ako večnosť, kde zvečnil samotárov z&nbsp;dreveníc, ktorí sa na sklonku života ocitli v&nbsp;starobinci. Nasledoval dokument a&nbsp;inscenovaná fotografia zo života alkoholikov Narodil sa, aby umrel a&nbsp;naturálny príbeh 95-ročnej Janky, Topmodelka.

Na prelome tisícročí zbieral Sýkora jedno ocenenie za druhým, jeho snímky obdivovali milovníci fotografie až v&nbsp;Argentíne. Obrazy starej Oravy získali titul kniha roka, no neskôr akoby sa po ňom zľahla zem. My sme Jara našli v&nbsp;jeho rodnom Námestove, v&nbsp;dome, ktorý je plný kníh a&nbsp;starých foto­aparátov. Za obývacou časťou si postavil ateliér s&nbsp;atmosférou filmov Juraja Jakubiska, no ten, rovnako ako dom, fotograf akurát prerába. Aktívny dôchodca žije sám, spoločnosť mu robí len pár mačiek. S&nbsp;manželkou sa rozviedol, dcéry, dvojičky, ostali po štúdiách v&nbsp;Brne, kde si založili svoju rodinu. No navštevujú sa a&nbsp;aj on má stále čo robiť.

„Mama bola krajčírka, otec automechanik, umelecké sklony mala len stará mama Sýkorová. Obdivoval som ju, no nevedel som, do čoho tvorivého sa mám pustiť,“ spomína si Jaro. Zbieral samorasty, ktoré vyplavila Oravská priehrada, pracoval so železom i&nbsp;s&nbsp;hlinou, páčilo sa mu fúkanie skla, no pri ničom dlho nevydržal. Ako mladík chodil z&nbsp;Námestova autobusom do Dolného Kubína na priemyslovku a&nbsp;spoza skla videl ľudí hrdlačiť na drobných políčkach. Odmalička bol šinter, ktorého učenie vemi nebavilo, teraz ho však zaujali vráskavé tváre mužov i&nbsp;žien. V&nbsp;sedemdesiatych rokoch ich zachytil na svojej prvej fotografickej výstave.

„Túlal som sa po oravských vŕškoch a&nbsp;čoraz častejšie objavoval ľudí, čo už nikoho nemali. Vdovy i&nbsp;vdovci, ktorým pomreli deti aj príbuzní, dožívali osirotení v&nbsp;dreveničkách na odľahlých samotách. Nosil som im tabak, občas sladkosť, no často som sa zastavil iba na kus reči,“ opisuje svoje zážitky fotograf. Bokom od hlavných ciest sa dozvedel, ako pašovali alkohol z&nbsp;Poľska aj o&nbsp;práci v&nbsp;lese, kde tak premrzli, že na starosť nemohli chodiť. K&nbsp;babičkám i&nbsp;dedkom sa vracal v&nbsp;lete i&nbsp;v&nbsp;zime, v&nbsp;ich skromných chalupách si posedel a&nbsp;zakaždým objavil inú náladu.

„Boli to ľudia tvrdej nátury. Neľahké prostredie a&nbsp;podmienky žitia ich poznamenali a&nbsp;robili z&nbsp;nich nezlomných. No ich okolie ma nie vždy vítalo s&nbsp;otvoreným náručím. V&nbsp;jednej z&nbsp;dedín obecný rozhlas občanov vyzýval, nech na mňa volajú políciu alebo nahlásia na úrad, kde sa pohybujem. Inde mi nadávali do duševných mrzákov, gerontofilov a&nbsp;úchylákov. Ženy, ktoré išli z&nbsp;kostola, tvrdili, že svojimi zábermi ponižujem Oravu, chlapi ma chceli biť,“ zaspomína si Jaro. Jeho tvorba vyvolala v&nbsp;kultúrnej obci rozruch, no s&nbsp;ľuďmi, ktorých fotografoval, si vytvoril blízky vzťah. Pre nich nebol votrelec, tešili sa, že sa majú komu posťažovať, a&nbsp;za milé slovo sa mu odvďačili krásnymi portrétmi.

„Nikomu sa už také nepodaria. Nie preto, že by som bol nenahraditeľný, no tento starý svet samôt a&nbsp;usadlostí jednoducho zanikol. Sever Slovenska dnes vyzerá úplne inak,“ podotkne Sýkora. Nielen prudérnu Oravu najviac pohoršili snímky 95-ročnej ženy, ktorá sa pred fotografom vyzliekla. „Syn nahej modelky odo mňa žiadal dva a&nbsp;pol milióna korún. Tvrdil, že Janka bola v&nbsp;čase vzniku fotografií nesvojprávna, ja som mal ňou podpísaný súhlas. Súd sa vliekol päť rokov,“ vracia sa do minulosti Jaro. Žalobca zomrel skôr, ako sa skončil súdny proces, ktorý ho zbavil všetkých obvinení.

„Janka sa na druhý svet pobrala pár mesiacov po synovi, ktorý ju na Orave nechal samotnú a&nbsp;presťahoval sa na opačný koniec Slovenska. Aj ako 98-ročná sa o&nbsp;seba dokázala postarať. Nie s&nbsp;každým som mal taký vrúcny vzťah. S&nbsp;niektorými ľuďmi som sa celé hodiny iba rozprával. Iní mi po chvíli povedali, že sú unavení a&nbsp;chcú byť sami. No asi najstaršia modelka na svete ma nikdy neodmietla, dokonca som si ju doviedol do ateliéru,“ prezradí Námestovčan. Tam si došikoval aj rôznych bezdomovcov či alkoholikov. Hoci od pálenky bol závislý aj Jaro a&nbsp;v&nbsp;osemdesiatych rokoch skončil na liečení, u&nbsp;nich doma fotiť nedokázal.

„Všade bol príšerný smrad a&nbsp;neporiadok, títo ľudia sa dostali do fázy, že zapíjali okenu pivom. Boli strapatí a&nbsp;nie príliš čistí. Žili len preto, že ešte nezomreli,“ rozpráva. Svoje fotky okrem blízkej Európy vystavoval v&nbsp;Kanade, Južnej Amerike či v&nbsp;Moskve. Po sériách príbehov, ktoré verejnosť rozdelili na dve polovice, však cítil, že už sa nemá kam posunúť. Chvíľu zarezával ako reklamný fotograf, vydával pohľadnice aj prospekty. Neskôr sekol aj s&nbsp;tým. Dnes na svojom dome prerába okná a&nbsp;podlahy, k&nbsp;dôchodku si privyrába upratovaním v&nbsp;strojárskej firme, kde kedysi pracoval. Po večeroch triedi a&nbsp;upravuje svoje staré zábery alebo dokončuje fotoateliér.

„Na burzách kupujem staré fotoaparáty, jeden mám z&nbsp;Paríža, ďalší z&nbsp;Holandska. Občas sa vyberiem odfotiť Oravskú priehradu, tá má každý deň inú náladu,“ pochváli sa. Žiadne veľké plány už Oravec nemá. „Dnes mobilným telefónom fotí kadekto, všetko je rýchle a&nbsp;umelecká fotka si vyžaduje svoj čas. Pri digitálnom fotoaparáte netreba rozmýšľať, za pár sekúnd urobíte desiatky záberov, z&nbsp;nich potom pri počítači vyberáte najpodarenejšie. Pri klasickom filme som na rovnaký záber mohol minúť dve-tri políčka. Dopredu som si musel premyslieť každý detail, inak by som prišiel o&nbsp;gate.“

Poslednú výstavu oravských príbehov mal Jaro Sýkora predvlani v&nbsp;Poľsku, na Slovensku by rád nachystal ešte najmenej jednu. „Moje knihy si občas kúpia majitelia penziónov, od ktorých si ich žiadajú hostia zvedaví na našu minulosť. No svet sa zmenil, chudoba v&nbsp;špinavých kabátoch odišla do zabudnutia,“ uzatvára muž, ktorého tvorbu porovnávajú s&nbsp;Martinom Martinčekom. Kým zo záberov Liptáka vyznieva obdiv k&nbsp;nezlomnosti starých ľudí, Sýkorov pohľad na svet je smutnejší a&nbsp;tvrdší. No verí, že aj v&nbsp;jeho rodnom kraji už pochopili, že nechcel nikoho haniť.

Fotograf svoje súkromie najviac odhalil dcére Jaroslave, ktorá o&nbsp;ňom pred štyrmi rokmi napísala diplomovú prácu. Zmienila sa v&nbsp;nej, že v&nbsp;roku 1974 sa Jaroslav Sýkora prvýkrát oženil s&nbsp;Anastáziou, s&nbsp;ktorou má dve deti. Štúdium a&nbsp;prehlbovanie záujmu o&nbsp;fotografie u&nbsp;neho od roku 1981 vystriedalo obdobie, keď prestal tvoriť. Podpísal sa pod to najmä problém s&nbsp;alkoholom, ktorý mal značný dosah na rozpad umelcovho manželstva v&nbsp;roku 1982. Námestovčan túto fázu života opisuje ako pád na úplné dno. Vzali mu vodičský preukaz, musel ukončiť prácu vodiča a&nbsp;mohol robiť iba smetiara.
V&nbsp;ťažkom období mu pomohla Emília, ktorú si vzal v&nbsp;roku 1984. O&nbsp;tri roky neskôr absolvoval trojmesačné protialkoholické liečenie v&nbsp;Banskej Bystrici, od tých čias nepije. Jeho druhé manželstvo sa skončilo v&nbsp;roku 1996, rok nato sa tretíkrát oženil s&nbsp;maliarkou a&nbsp;učiteľkou Janou. Má s&nbsp;ňou dve deti, ani toto manželstvo však nevydržalo.
Dcére Jaroslave otec bližšie opísal aj vzťah so svojou najstaršou modelkou Jankou. Prezradil jej, že ho oslovila neviazanosťou, benevolenciou a&nbsp;odlišným prístupom k&nbsp;životu, aký poznal z&nbsp;oravského prostredia. „Viedla pestrý život vo Francúzsku, v&nbsp;Belgicku i&nbsp;Česku, pracovala ako barmanka. Prvý raz sme sa stretli v&nbsp;roku 1994. Začal som sa s&nbsp;ňou rozprávať, keď pracovala na poli. Keďže onedlho končila s&nbsp;robotou, pozvala ma do drevenice. Z&nbsp;ničoho nič si do lavóra nabrala vodu, zobliekla sa do pol pása a&nbsp;začala sa umývať. Vyrazilo mi to dych. S&nbsp;takýmto niečím sa na Orave nestretnete,“ opísal v&nbsp;diplomovej práci Sýkora.

Súdil sa o milióny: Jaro Sýkora fotil nahú modelku. Mala 95 rokov, nadávali mu a chceli ho biť

Ján Dzúr

Výber pre vás

Súdil sa o milióny: Jaro Sýkora fotil nahú modelku. Mala 95 rokov, nadávali mu a chceli ho biť

Ján Dzúr

Súvisiace články

Nesmrteľná teta Bohdalová: Postavu v rozprávke si vydupala. Povedala, že ak v nej nebude hrať..

Preslávili ho Pelíšky aj netradičné súkromie: Herec Hlinomaz žil s milenkou aj s jej manželom

Jozefovho syna nožom smrteľne dopichal Portugalec: Stratil som budúcnosť, hovorí zlomený otec

Príbeh "kráľa Oravy" stále vyvoláva záujem: Stanislav Babinský (85) si užíva aktívny dôchodok

Krátko pred smrťou sa veľmi zmenila! Tieto zábery Ivety Bartošovej aj po rokoch VYRÁŽAJÚ DYCH

Výber pre vás