Rád o sebe tvrdí, že ak niečo v živote dosiahol, tak len preto, že sa vždy spájal s tými najlepšími. Asi aj preto je redaktorom PLUS 7 DNÍ po rôznych prestávkach už tretíkrát. Pri príprave článkov a komunikáciach s respondentami sa riadi heslom českého herca Vlastimila Brodského, s ktorým sa kedysi práve vďaka PLUS 7 DNÍ spriatelil. Na svojej chalupe mu raz povedal: "Veľkosť človeka sa nedá merať len na centimetre. Je totiž trojrozmerná. Určuje ju hĺbka duše, šírka srdca a výška intelektu. Je lepšie hovoriť s inteligentným človekom o niečom hlúpom ako s hlupákom o niečom múdrom."

Erik Kollárik

Keď sme v roku 2011 navštívili Hildu Múdru, legendárnu trénerku svetoznámeho krasokorčuliara Ondreja Nepelu, podotkla, že jeho spletitý životný príbeh by sa oplatilo sfilmovať. Teta Hilda, ako ju všetci volali, skonala v roku 2021. No ak majú so svojim niekdajším zverencom Nepelom možnosť sledovať tento svet z krasokorčuliarskeho neba, musia mať radosť. Nedávno totiž padla prvá klapka filmu, v ktorom ich fascinujúci príbeh ožije.

Ondreja Nepelu si zahrá mladý slovenský herec Adam Kubala, ktorého si pamätáme z úspešného seriálu Červené pásky a jeho trénerku Hildu Múdru stvárni Jana Pulm Nagyová. Herečka, ktorá sa preslávila ako rozprávková Arabela, netají nadšenie. „Arabela navždy zostane pre mňa legendárnou postavou, ale stvárnenie osobnosti, ktorou bola pani Hilda Múdra, bude pre mňa životná rola. Navyše nám bolo zo strany jej rodiny veľkoryso dopriate použiť jej osobné a originálne oblečenie a šperky, na ktoré si veľmi potrpela. Je to moja prvá takáto skúsenosť. Mimoriadne sa na natáčanie teším,“ vyznala sa herečka.

Nadšenie netají ani syn tety Hildy, Pavol Múdry. „Od roku 1973 do roku 1989 boli Ondrej aj moja mama prakticky zabudnutí. Každé ich pripomenutie veľmi vítam a ctím, preto film budem podporovať zo všetkých síl. To, že som štábu poskytol jej originálne oblečenie a spomenul detaily udalostí, ktoré si pamätám azda už iba ja, bude zároveň pre mňa skvelou pripomienkou jej života a úspechov,“ poznamenal. Pani Hilda Múdra nás privítala vo svojom štvorizbovom byte a napriek tomu, že mala krátko pred 85. narodeninami, disponovala nevšednou energiou. „Vlani mi zomrel manžel a pred piatimi rokmi som ešte trénovala talentované deti. Dnes ich už len sledujem spoza mantinelu,“ povedala, pričom mala na mysli samozrejme Štadión Ondreja Nepelu, ktorý na jej popud pomenovali po jej žiakovi.

Susedou jej bola vtedy už jediná Nepelova príbuzná, jeho 75 ročná sestra. „Bývame na rovnakej adrese, v tom istom paneláku. Keď bol Ondrík v roku 1971 prvýkrát majster sveta, dostali sme tie byty zadarmo. Vtedy peniaze neboli, takže sa mu štát odmenil aspoň takto,“ prezradila teta Hilda. Príbytok si zariadila z kusov nábytku, ktorý kedysi jej rodičia kúpili po bombardovaní zo židovských bytov. „Dnes to má obrovskú cenu. Väčšiu ako auto,“ dodala významne.

Kedysi boli obe rodiny na seba veľmi fixované, neskôr sa ženy v rokoch začali obchádzať. „Keď žil Ondro, všetko organizovala, aj stretnutia s novinármi, potom sa stiahla do seba. Dnes, keď sa na chodbe paneláku náhodou stretneme, vôbec sa nerozprávame. Ledva ma pozdraví,“ zhodnotila smutne trénerka vzťah s Nepelovou sestrou. V byte sa cítila príjemne, trávila v ňom väčšinu času, no rada by si občas zašla do mesta na prechádzku a kávičku. „Už sama do autobusu nenastúpim, bojím sa. Aj keď som Rakúšanka, vo Viedni takú dobrú kávu, aká je v Bratislave, nedostanete. Občas tam zájdem s deťmi. Telefonujú mi každý deň a keď niečo potrebujem, nakúpia mi a vybavia, čo treba,“ pochvaľovala si.

Za svoje dieťa považovala aj Ondreja Nepelu. Kedysi s ním trávila viac času ako so svojou rodinou. „Trénovala som ale aj Jozefa Sabovčíka. Škoda, že sme sa nenarodili neskôr, pri úspechoch, ktoré sme dosiahli, by sme dnes boli milionármi,“ prehodila. To, že pani Múdra sa viac venovala Nepelovi než vlastným deťom, vraj neniesli veľmi dobre. „Syn mi povedal na rovinu, že sa mu to nepáči, dcéra to držala v sebe. Ondra, ktorý bol rovnako starý ako môj syn, som prijala ako svoje ďalšie dieťa. Našťastie som mala veľmi tolerantného manžela, ktorý bol športový novinár. Vo všetkom ma podporoval. Vždy cez prázdniny zobral deti a pricestovali za mnou,“ hovorí. POKRAČOVANIE NA ĎALŠEJ STRANE

Vďaka svojmu povolaniu precestovala celý svet. „Keď som ešte počas fašizmu bola vo Viedenskej ľadovej revue, s rakúskym pasom som mohla cestovať len do Švajčiarska, Poľska a Československa. Keď som sa v roku 1946 zoznámila v Bratislave s manželom, presťahovala som sa sem. V tom čase tu bolo oproti Rakúsku ako v raji.“ Ako jedna z mála mohla cestovať aj v hlbokom komunizme. Po skvelých úspechoch Nepelu a asi aj vďaka tomu, že vtedajší prezident Gustáv Husák bol jeho veľkým obdivovateľom, nikdy nemala problém s vycestovacou doložkou. „S našimi pasmi, ktoré v Amerike alebo Austrálii ani nepoznali, sme aj tak mali stále problémy. V roku 1969 sme raz v Londýne na letisku sedeli niekoľko hodín, kým nás pustili.“

Ondreja Nepelu pani Múdra spoznala ako šesťročného chlapca. „Mal čiapku s brmbolcom, vedel sa korčuľovať dopredu, dozadu, no nič viac. Ani neviem prečo, ale zaujal ma. Pochádzal však z takej chudobnej rodiny, že som ho trénovala za malinový lekvár. Keď som neskôr videla, že z neho niečo môže byť, začala som ho brávať k nám do rodiny. Skôr, ako som s ním začala súťažiť, musela som ho naučiť správať sa v spoločnosti. Nevedel ani jesť príborom. Inak to bol veľmi bystrý chlapec. V škole mal výborný prospech a pri mne sa naučil perfektne po nemecky. Za všetko mi bol vďačný a nikdy sa nepozrel na iného trénera,“ hovorí hrdo.

Všetky úspechy, ktoré dosiahol, si Nepela tvrdo vydrel. Podľa trénerky nebol, na rozdiel od Sabovčíka, veľmi talentovaný. „Teraz inak zarábajú hviezdy, čo niečo vedia,“ skonštatovala.

Veľká FOTO GALÉRIA: Zábery s rodičmi, Husákom, aj frajerom.

Priznala však, že finančne nestráda. „Nezbohatla som, ale zle sa nemám. Žijem z usporených peňazí, čo som zarobila v zahraničí, z dôchodku a tiež z dedičstva po mojich rodičoch. V Rakúsku boli predsa len lepšie platy aj dôchodky ako tu.“

Aj Ondrej podľa vzoru tety Hildy trénoval výnimočné talenty zadarmo. „Do konca života ostal veľmi skromný, ale aj nepraktický. Veľká chyba bola, že som za neho vždy všetko vybavila. On si sám nedokázal kúpiť ani lístok na vlak a keď bol neskôr chorý, ani otvoriť fľašku s liekmi. Napriek tomu žil sám. Nikdy sa neoženil. Ja som sa až po jeho smrti dozvedela, že bol vraj homosexuál.“ V Mannheime, kde sa Ondrej usadil, mu boli oporou manželia, s ktorými sa spriatelil. „Pomáhali mu, aj keď už bol viac v nemocnici ako doma. Bývali však ďaleko od mesta. Raz mi tá pani zúfalo zatelefonovala, že jej manželovi to neustále cestovanie za Ondrejom už prekáža. Vraj ak niečo neurobím, skončí sa to rozvodom,“ prezradila. POKRAČOVANIE NA ĎALŠEJ STRANE

Pani Múdra teda vyslala do Nemecka Ondrejovu mamu. „Vybavila som pre ňu vízum aj letenku. Bola to veľmi jednoduchá pani, tak som pre istotu letela s ňou do Prahy a tam som ju dala na starosť letuške, ktorá na ňu dohliadala počas letu do Frankfurtu. Pani Nepelová nevedela po nemecky, takže po prílete sa jej ujal manželský pár z Česka, ktorému Ondrej trénoval deti. Ale aj tak ma každý večer v telefóne prosila, aby som prišla za nimi.“ Do Nemecka sa Hilda vybrala s manželom autom. Až po príchode jej pani Nepelová prezradila, v akom vážnom stave je Ondrej. Aby nebola šokovaná, keď ho v nemocnici uvidí.

Pohľad na krasokorčuliarsku hviezdu v najlepších rokoch bol vraj neutešený. „Po chemoterapii nemal jediný vlas, obočie, mihalnice a vychudnutý bol na kosť. Videli sme, že je zle, tak sa ho manžel spýtal, kde má pas, povolenie na pobyt a prácu. Všetko vedel, aj nás spoznal. Na druhý deň to isté. Na tretí deň nášho pobytu v Mannheime, krátko po tom, ako sme odišli z nemocnice, nám zatelefonovali, že zomrel. Bolo to druhého februára 1989. Bála som sa, ako to zoberie pani Nepelová, no tá mi povedala, že sa modlila, aby si ho už pánbožko zobral, keď tak veľmi trpí,“ odhaľuje bolestné skutočnosti. Nepelova mama trvala na prevezení tela do Bratislavy. To však stálo toľko peňazí, že ho dali radšej spopolniť.

Ondrej zomrel ako 38-ročný na AIDS. Pani Múdra sa aj dnes zdráha vysloviť túto diagnózu nahlas. Úrady vtedy informovali, že išlo o rakovinu lymfatických uzlín, samotný Nepela svoj zdravotný stav do poslednej chvíle úzkostlivo tajil. Vtedy sa nedalo inak, vzor socialistického športovca nemohol byť predsa gej.

Ondrejov otec zomrel šesť týždňov pred synom. Lekári v Nemecku však Ondrejovi cestu domov, keď sa s ním chcel ísť rozlúčiť, už neodporúčali. Pani Nepelová dala na kameň v Slávičom údolí napísať synovo a svoje meno. 

Veľká FOTO GALÉRIA: Zábery s rodičmi, Husákom, aj frajerom

V deň Ondrejovho pohrebu však vládol veľký zmätok a nerváky, pretože urna z Nemecka stále nedorazila. „Manžel vzal osud do vlastných rúk a išiel ju hľadať do colného skladu. Nikto nedúfal, že sa mu to podarí, no on ju tam naozaj našiel,“ šokuje. Ondrejovi Nepelovi vtedajší olympijský výbor zariadil čestný pohreb v krematóriu, kde o dva roky pochovali aj jeho mamu. V roku 2000 Ondreja Nepelu vyhlásili za najúspešnejšieho slovenského športovca dvadsiateho storočia.

Ondrej Nepela pred smrťou: Trpel tak, že matka prosila Boha, aby si ho vzal k sebe

Erik Kollárik

Autor článku

Erik Kollárik

Výber pre vás