Rád o sebe tvrdí, že ak niečo v živote dosiahol, tak len preto, že sa vždy spájal s tými najlepšími. Asi aj preto je redaktorom PLUS 7 DNÍ po rôznych prestávkach už tretíkrát. Pri príprave článkov a komunikáciach s respondentami sa riadi heslom českého herca Vlastimila Brodského, s ktorým sa kedysi práve vďaka PLUS 7 DNÍ spriatelil. Na svojej chalupe mu raz povedal: "Veľkosť človeka sa nedá merať len na centimetre. Je totiž trojrozmerná. Určuje ju hĺbka duše, šírka srdca a výška intelektu. Je lepšie hovoriť s inteligentným človekom o niečom hlúpom ako s hlupákom o niečom múdrom."

Erik Kollárik

Od uvedenia prearanžovanej slovenskej hymny už ubehlo niekoľko dní, no vášne na adresu jej výslednej podoby stále neutíchajú. Najprv sa zdalo, že Oskar Rózsa (50) je muzikant, ktorého kvality akceptujú bez výhrad všetci, no po tom, ako vo svojom štúdiu prerobil symbol štátnosti, sa do neho kriticky púšťajú okrem bežných hudobných konzumentov aj mnohí rešpektovaní kolegovia.

Zvláštny úkaz nastal počas novoročného koncertu Slovenskej filharmónie. Počas uvedenia hymny v sále Reduty, ktorá slúži na výnimočné kultúrne podujatia od roku 1916, sa obecenstvo postavilo, no jej novú inštrumentálnu verziu odmenili vlažným potleskom. Iná situácia nastala, keď znela Pieseň o rodnej zemi, známa tiež ako Najkrajší kút v šírom svete. V interpretácii Simony Houdovej Šaturovej, Jany Kurucovej a Juraja Hollého zaznamenala obrovský frenetický potlesk. „Bože, to je krása, konečne kultúra, ako má byť,“ je len jeden z pozitívnych odkazov, ktoré sa hromadia pod jej videom zo slávnostného koncertu. A nie je to náhodou. Pieseň o rodnej zemi dokonca v televíznej šou súperila o hit storočia.

V istom čase dokonca na ministerstve kultúry uvažovali, že práve táto ária by mala byť novou slovenskou hymnou. Napokon, túto informáciu uvádza aj wikipedia. Televízne kamery si počas Piesne o rodnej zemi všímali veľmi správne aj Petra Dvorského, ktorý skladbu počúval, ako bolo badať so zatajeným dychom. Práve on ju spopularizoval počas aktívnej kariéry doslova na celom svete. Tradične ňou končil aj svoje slávne koncertné recitály v Športovej hale na Pasienkoch v Bratislave. Hala ju zborovo spievala spolu s ním a mnohí z divákov vďaka pôsobivému textu aj so slzavými očami.

Možno by teda bolo na mieste po rozpačitých reakciách Rózsovej hymny upustiť od jej ďalších úprav a vrátiť sa k niekdajšej myšlienke dať slovenskej hymne podstatne poetickejší charakter a vymeniť ju za Pieseň o rodnej zemi. Ako sa Peter Dvorský vyjadril pre PLUS 7 DNÍ, k piesni autorov Gejzu Dusíka a Pavla Braxatorisa, ktorú v roku 1954 skomponovali pre operetu Hrnčiarsky bál, má vytvorený špeciálny vzťah. „Je to naozaj ako druhá slovenská hymna. Som rád, že ste ju spomenuli. Je to úžasná pieseň, nádherná,“ rozplýval sa majster Dvorský pred nami.

Napriek slovenskému textu s ňou bodoval aj v zahraničí. „Jeden španielsky manažér s ktorým sme sa dohadovali na dramaturgii koncertov mi raz vyslovene povedal, že, keď nezaspievam Najkrajší kút, ani nemám vycestovať. Vždy mala frenetický potlesk a musel som ju opakovať, hoci nášmu textu nerozumeli,“ hovorí a vyťahuje špeciálnu spomienku.

„Raz som ju v sprievode klavíra Ondreja Lenárda spieval na podujatí, kde boli významní zástupcovia mnohých štátov. V jeden moment som si všimol istého malého pána z Mexika ako plače. Po skončení mi povedal: Majstro, my sme si tú skladbu nechali preložiť a spievame si ju doma v našej reči. A v Japonsku pri tej skladbe ľudia doslova šaleli. Všade, kde som ju spieval, si ju ľudia hneď pohmkávali. Je to šťavnatá skladba svetových parametrov,“ vyjadril sa uznanlivo na adresu jej autora.

<a rel="noopener" href="https://plus7dni.pluska.sk/gal/prominenti/rozsa-sa-namahal-zbytocne-vlada-v-minulosti-chcela-uplne-inu-hymnu-prsty-v-tom-mal-dvorsky" target="_blank">Pozrite si aj FOTO GALÉRIU: Zábery z novoročného koncertu. Dvorský, Šimkovičová, Ťapáková</a>

Gejza Dusík má aj mnoho ďalších skladieb, ktoré zľudoveli. Čo sa mi môže stať, Modrá ruža, Rodný môj kraj, Marína, Široká cestička, Dedinka v údolí, či Podaj mi rúčku maličkú sú len niektoré z nich. Väčšinu z nich interpretovala Melánia Olláryová. „Raz mi povedal, že jeho skladby spievam najlepšie. Bolo to pre mňa veľké vyznamenanie,“ povedala nám významná slovenská speváčka na sklonku svojho života.

Prečítajte si aj text operetného hitu Pieseň o rodnej zemi 

Najkrajší kút v šírom svete je moja rodná zem, zelený sad v plnom kvete je moja rodná zem. Čierne hory pyšne stoja až sa nebies dotýkajú a pod nimi šíre polia kvetmi posiate na zemi raj vytvárajú. Najkrajší kút v šírom svete je moja rodná zem, zelený sad v plnom kvete je moja rodná zem. Tá jediná a nie iná má pre mňa toľko krás a preto verným chcem jej ostať po celý čas a preto verným chcem jej ostať po celý čas. Pozri sa na šíre polia všade vôkol nás, ranným vánkom keď sa vlní zlatožltý klas. Hľaď na kvetov plnú zem, hľaď na kvetov plnú zem, na potôčik pozri svieži, ako cez údolie beží sem. Najkrajší kút v šírom svete je moja rodná zem, zelený sad v plnom kvete je moja rodná zem. Tá jediná a nie iná má pre mňa toľko krás a preto verným chcem jej ostať po celý čas a preto verným chcem jej ostať po celý čas.

Rózsa sa namáhal zbytočne: Vláda chcela úplne inú hymnu. Prsty v tom mal Dvorský

Erik Kollárik

Autor článku

Erik Kollárik

Výber pre vás

Rózsa sa namáhal zbytočne: Vláda chcela úplne inú hymnu. Prsty v tom mal Dvorský

Erik Kollárik

Súvisiace články

Nečakaná sláva po kritike hymny: Český šéf opery dostáva zo Slovenska takéto správy

Rózsova nová hymna: Prvé zaskočené reakcie. Česi sa zo Slovákov smejú

Autor článku

Erik Kollárik

Výber pre vás