„S pánom Ficom som si potykal pred ôsmimi rokmi, keď po založení Smeru mali jeho členovia pracovné stretnutie v Športhoteli na Donovaloch, ktorého som spolumajiteľ. Odvtedy sme sa osobne stretli asi päťkrát.“
„Na Súmračnej zatiaľ museli krochkať ‚Blahom‘, keď objavili digitálnym prachom zapadnuté video s Trubanovým egotripom.“
Začiatkom mesiaca si väčšina z nás prezerá výplatnú pásku. Mnohých opäť zarmúti výška platu, vraj takzvaná žobračenka, ktorá „dovolí žiť akurát tak z ruky do úst“.
Takmer pred štyrmi rokmi sa posledným „ježkom“ rozlúčil s čitateľmi nášho týždenníka jeho šéfredaktor Miloš Luknár. Nezabudol pritom podotknúť, že v parlamente sa vraj kedysi na otázku, ako sa máš, zvyklo odpovedať: „Ďakujem, dobre, nepísali o mne v Pluske.“
Ostatné dni sa často skloňujú ľudské práva a slobody. Nie, nechcem hovoriť o právach pre slovenských LGBTI ľudí, v kontexte, o ktorom teraz bude reč cítim, že by to bolo tak trochu rúhanie.
Na tribúne sa Macron usmieval spoločne s nemeckou kancelárkou Angelou Merkelovou a končiacim predsedom Európskej komisie Jean-Claude Junckerom, zatiaľčo dole sa pískalo. V uliciach sa policajti tvrdo vysporiadúvali s protestujúcimi.
Chcú získať štatút "inakosti". Na Pride parade už chodia. Na školách už sú. Získali si nekritickú priazeň niektorých médií. Cesta je, zdá sa, pre nich otvorená. Iba deti a hlupáci nevidia nastražené pasce. Tie prvé na rozdiel od tých druhých však za to nemôžu.
Do parlamentných volieb zostáva osem mesiacov a situácia je horšia ako kritická. To si zrejme hovorí starý politický bard Béla Bugár, ktorý sa znížil až tak, že začína vyplakávať.
Teplotné maximá tohto leta lámu historické vrcholy. Vysoké teploty, náhle prudké búrky s ľadovcom, vysoké hladiny riek môžu v extrémnej rovine viesť k značným materiálnym škodám, k nižšej úrode, rastu cien a - panike, ktorá, ako vidno na príbehu školáčky Grety Thunbergovej, vstúpila na scénu.
Za tridsať rokov od zmeny politického režimu sa z váženej profesie pedagóga stala nedocenená a neocenená práca, kde vydržia len nadšenci. Ak potom počujeme politika hovoriť o dôležitosti vedomostnej ekonomiky, takej, ktorá sa opiera o kvalitné znalosti, človeku je z toho až britko.
Dve najsilnejšie ženy v opozičných stranách ohlásili v týchto dňoch odchod od svojich straníckych šéfov.
Predseda zatiaľ najsilnejšej parlamentnej strany využil inauguráciu, aby dal svojim voličom znamenie, že vojna, ktorú viedol proti predchádzajúcej hlave štátu, bude pokračovať aj proti novej.
Tak trochu uspávač hadov, nudný starý patrón, nie veľmi verbálne zdatný. A nemusíte mu práve fandiť, ani ho v najbližších parlamentných voľbách voliť, ale prekvapivo v prvý pracovný deň mimo postu prezidenta to Kiska v debatách - slovníkom adolescentov - jednoducho dal.
Roky a roky donekonečna počuť zo všetkých strán, myslíme politických strán, aká je dôležitá transparentnosť pri narábaní s verejnými financiami, aké je dôležité deklarovať pôvod peňazí, ktoré im venujú ich priaznivci. Napriek tomuto ubezpečovaniu sa opak deje stále a prakticky bez výnimky.
Kiskove prezidentské dni sú zrátané, začína sa éra Čaputovej. Záver jeho pobytu v paláci trochu prekryl Robert Fico jeho únikom z reality všedných dní a náhla kritika lídra Smeru zo strany jeho ešte nedávnych pritakávačov.
Necelý rok pred parlamentnými voľbami je Smer v rozklade, predseda sa lieči v cudzine, kde mu azda dôrazne zakážu aj alkohol, s ktorým sa v poslednom čase veľmi spriatelil. Na lepší volebný výsledok to však už nebude stačiť.
Za necelú dekádu sa strana Mariána Kotlebu presadila zo župných lavíc cez národný parlament až do európskych kresiel. Prehliadať tento fenomén opovržlivým mávnutím ruky je užitočné rovnako, ako hľadať jedovatého hada vo vreci holou rukou.
Musel ubehnúť rok po Ficovej strate kresla premiéra, aby aj kovaným smerákom doplo, že situácia je horšia ako kritická. Začali sa diať veci nevídané. V dosiaľ lojálnej členskej základni to začalo vrieť. Príčinou je okrem iného aj to, že Robert Fico ako typický pokrytec robí to, čo vyčítal s veľkým dešpektom iným.
Zo strán, ktoré hlásali len boj proti migrantom, oslabovanie únie či “tradičné hodnoty” väčšina neuspela.
„Demokracia je nap.ču,“ pobavil verejnosť výrok ambiciózneho nového politického lídra Michala Trubana (PS). Pán politik síce neskôr rýchlo tvrdil, že on to povedal už dávno, že dnes je to už inak a že... bla bla bla.
Keď sme sami: „Až do konca bol plný optimizmu, opisujú najbližší posledné chvíle speváka Hexu Petra Ďuďa Dudáka (†46) pred smrťou
