Tip na článok
V trenčianskom archíve: Dokumenty sa rátajú na metre.

Aj so vzácnymi historickými dokumentami sa kšeftuje na čiernom trhu. Vynáša to

Písomné doklady našej histórie by po zoradení vytvorili chodník dlhý desiatky kilometrov.

Galéria k článku (15 fotografií )
Thurzove denníky: Palatín v nich zaznamenal návštevu Benátok i zemetrasenie na Orave.
List: Napísal ho palatín Juraj Thurzo.
Jana Kurucárová: Riaditeľka bytčianskeho archívu s listinou podpísanou Rudolfom II.

V dávnych dokumentoch môžete nájsť intrigy, vraždy aj šteklivú lásku. Keby sa za sebou zoradili tie zo všetkých našich archívov, vytvorili by chodník dlhý desiatky kilometrov. Nemá však koniec. Stále sa totiž objavujú nové poklady našej histórie a do archívov ich môžu ľudia darovať či predať. Čo máte doma hľadať? Aké veci by mohli mať nielen finančnú, ale aj historickú hodnotu?

Sedemsto rokov

„Dovedna máme vyše 4 800 metrov dokumentov, spoločne s našimi pobočkami v Považskej Bystrici a v Bojniciach je to vyše 11-tisíc metrov dokumentov,“ vyratúva riaditeľ Štátneho archívu v Trenčíne Peter Brindza, keď sa ho pýtame, koľko toho uchovávajú vo svojich priestoroch. Archívne dokumenty sa totiž nerátajú na strany či zväzky, ale na metre.

Trenčiansky archív je pritom len jeden z mnohých archívov na Slovensku. Naším najväčším a najvýznamnejším archívom je Slovenský národný archív v Bratislave, okrem neho sa nachádzajú archívy prakticky v každom krajskom meste, ďalšie pobočky sú v okresných mestách, takisto máme rôzne špecializované archívy.

Najstarší dokument v trenčianskom archíve pochádza z roku 1318, z čias Matúša Čáka Trenčianskeho. Píše sa v ňom, že kráľ oslobodzuje Trenčanov od platenia tridsiatku a mýta a zároveň udeľuje ďalšie práva a prikazuje povinnosti. Budúci rok to bude rovných 700 rokov, čo dávny pisár zanechal záznam na starom pergamene - v tom čase vedelo v celom Uhorsku písať pramálo ľudí.

Okrem toho v trenčianskom archíve nájdete napríklad privilégium o udelení mestských výsad Trenčínu od kráľa Žigmunda Luxemburského z roku 1412. „Nie je tu však len stredovek,“ podotýka Peter Brindza. „Archív uchováva veľa zaujímavých dokumentov napríklad z 19. storočia, nádherne kolorované dokumenty, mapy aj fotografie, takisto dobové plagáty.“ Ukazuje nám nadšené budovateľské plagáty z 50. rokov 20. storočia aj plagáty, ktoré pozývajú na premiéru filmu Cesta do praveku či na ples do trenčianskeho kina Hviezda.

Zaujímavá je séria starých fotografií, ktoré sa našli na povale domu a majiteľka ich darovala archívu. Sú z lágra v Novákoch - z miesta, kde počas 2. svetovej vojny nahnali za ostnatý drôt stovky ľudí od detí po starcov. Snímky zachytávajú väzňov pred lágrovým barakom aj deti pri rozcvičke, jedna poškodená zachytáva deti pri klbčení.

No a trenčiansky archív sa začiatkom roka preslávil aj najstarším „smajlíkom“, ktorý Peter Brindza objavil na zápiskoch trenčianskeho notára Jána Ladislaidesa. Pochádza z roku 1635.

Objavené na nečakaných miestach

„Niekedy sa vzácne dokumenty objavia na celkom nečakanom mieste. Môžu to byť povaly alebo pivnice, keď niekto zdedí alebo kúpi dom. Náš kolega takto našiel starý mestský protokol z roku 1676. Objavil ho v bývalej starej fare v Ilave, pôvodnej gotickej budove. Dokumenty boli v starom vreci. Tento má cenu asi tak jedného dobrého auta a hoci kolega si mohol za objavenie nárokovať finančnú náhradu, archívu ho daroval bezodplatne. Je to predsa záchrana dedičstva pre naše deti,“ dodáva trenčiansky archivár.

Podobné objavy majú vo viacerých archívoch. „Okrem povál a pivníc to môžu byť iné miesta, niekedy nečakané. Stáva sa, že ľudia nájdu archívne dokumenty pozakladané v knihách, ktoré zdedili alebo inak získali. Minule mali šťastie v Liptovskom Hrádku. Pri renovačných prácach na bývalom vodnom hrade sa spod stropu uvoľnila hrada a vypadla hŕba dokumentov, ktoré tam ktosi dávno napchal,“ opisuje riaditeľka Štátneho archívu v Žiline so sídlom v Bytči Jana Kurucárová.

Mnohé dokumenty sa postrácali pri rôznych historických udalostiach. Napríklad na konci vojny, ešte pred príchodom Rusov, miestni ľudia doslova vybrakovali zámok Budatín. Rozkradli, čo sa dalo, a pred zámkom sa verejne pálila zámocká knižnica. Ktovie, možno sa niektoré knihy podarilo zachrániť a ešte sa objavia. Aj tie z kláštora v Pruskom. Keď odtiaľ komunisti násilne odviezli pátrov, medzi archivármi sa tradovalo, že obsah kláštora nájdete na pôjdoch v okolí.

Unikáty aj love story

„Kolikátý jsme...? Honem nám dejte něco podepsat, máme namočené pero!“ Určite si pamätáte rozprávku Cisárov pekár a pekárov cisár s Janom Werichom v hlavnej úlohe. Hrá v nej cisára Rudolfa II., milovníka alchýmie, žien a umenia. Skutočný cisár Rudolf II. podpísal v roku 1600 skutočnú listinu a jej originál majú v bytčianskom archíve. Ide o armáles, teda erbovú listinu, ktorou cisár potvrdil erb rodu Lamošovcov. No zďaleka to nie je jediný tunajší unikát.

V bytčianskom archíve, ktorý sídli v tamojšom zámku, sa nachádzajú historické dokumenty prakticky z celého severozápadného Slovenska - z horného Považia, Kysúc, Oravy, Turca a Liptova. Mimochodom, spomínate si, ako sa expremiér Mečiar svojho času chvastal, že má v Elektre odložený rozsudok nad Jurajom Jánošíkom? Bol to nezmysel. Originál rozsudku nad terchovským zbojníkom, tak ako záznam celého procesu, sa totiž nachádza práve v bytčianskom archíve - je súčasťou takzvanej Kongregačnej zápisnice bývalej Liptovskej župy, kde nad Jánošíkom vyniesli hrdelný trest.

Uchovávajú tu aj dávne matriky, zmluvy, archívy feudálnych panstiev a rodov, vzácne tlače aj listy. Takisto tu opatrujú listy sadistickej Báthoryčky. Bytčianske panstvo bolo totiž svojho času sídlom palatína Juraja Thurza, po panovníkovi najmocnejšieho muža krajiny, ktorý mal na starosti krvavú kauzu. „Našu bádateľňu archívu ročne navštívia stovky záujemcov, domácich aj zahraničných,“ hovorí riaditeľka.

Dokumenty skrývajú aj príbehy. Napríklad ten o Thurzovi a jeho druhej žene Alžbete Czoborovej. Bola analfabetka, po svadbe ju však naučil čítať aj písať a počas palatínovej neprítomnosti si vymieňali mnoho listov, ktoré sa zachovali dodnes. Riaditeľka nám - pravdaže, v rukaviciach - ukazuje ich korešpondenciu, štvorstoročné listy písané atramentom - skutočné renesančné love story, aké im aj dnes môžu mnohí závidieť.

Thurzo písal z diaľky manželke: „Pán Boh vie, že ani na okamih som Ťa nemohol vyrvať zo srdca... Som rád, láska moja, že si na mňa nezabudla a napísala si mi o svojom zdraví, viac Ti nemôžem sľúbiť, iba to, že ak mi Boh zdravie dá, budem sa snažiť prísť domov a obdarím Ťa krásnym bozkom za Tvoju lásku ku mne...“ A Alžbeta mu odpísala: „Milá moja duša, u nás je v noci už veľmi chladno a ja som od Vás ďaleko a Váš sluha zabudol doma ohrievač do postele. Preto som ho poslala za Vami, milé moje krásne srdce. Nemôžem Vám byť nablízku, ale aby ste na mňa spomínali, keď Vám budú vyhrievať Vašu posteľ ohrievačom.“ Thurzo na to: „Namiesto ohrievača, Ty sama, moje milé srdce, by si bola milšia...“

Predať aj dať

Do archívov sa dokumenty môžu dostať viacerými cestami. „Ľudia môžu dokumenty do archívu darovať alebo ponúknuť na predaj a archív ich v prípade záujmu odkúpi. Asi najdrahšie, čo sme prostredníctvom akvizícií do nášho archívu kúpili, bol súbor dokumentov z 18. až 20. storočia za 1 200 eur, ktorý sa týkal fary v Bošáci,“ hovorí Peter Brindza.

Vzácne historické dokumenty majú, prirodzene, hodnotu, ktorá sa nedá vyčísliť - ale aj tu existuje akýsi cenník. Napríklad pri listinách do 13. storočia sa cena môže vyšplhať približne až do 5-tisíc eur, úradné knihy do 15. storočia môžu byť ohodnotené až na 15-tisíc eur. Sumy sú, prirodzene, len orientačné, záleží vždy na konkrétnych dokumentoch.

Vykupujú sa prostredníctvom akvizičnej komisie, ktorá funguje pod ministerstvom vnútra. „Vymenúva ju riaditeľ odboru archívov a registratúr sekcie verejnej správy, tvoria ju zamestnanci štátnych archívov a pozostáva z predsedu, tajomníka a piatich členov,“ dozvedáme sa od hovorkyne ministerstva vnútra Michaely Paulenovej. „Hlavným kritériom navrhovania odhadnej kúpnej ceny archívneho dokumentu je obsah záznamu, a to jeho informačná sýtosť, pôvodnosť, závažnosť informácií, jedinečnosť vyhotovenia a dátum vzniku. Takisto sa zohľadňuje výnimočnosť formálnej úpravy, výtvarné spracovanie, jazyk, písmo, použitý druh a kvalita písacej látky, pečať, väzba a podobne.“

Akvizičná komisia zasadá podľa potreby, napríklad minulý rok zasadala dvakrát. Okrem kúpy komisia rozhoduje o prijatí darov, ktoré sú potvrdené darovacou zmluvou medzi archívom a darcom.

Hodnotné

Štát si dokáže vážiť vzácne doklady našej histórie. Ako sme sa dozvedeli od Michaely Paulenovej, najvyššou sumou 15-tisíc eur ohodnotila akvizičná komisia originál listiny nemeckého cisára a uhorského kráľa Leopolda I. zo 17. decembra 1666, ktorou povýšil Martina Jacobiho, jeho manželku a ich deti do šľachtického stavu a udelil im erb. Najstarším dokumentom bola listina z roku 1385, ktorou Nitrianska kapitula dosvedčuje zálohu pozemkov vtedajších majiteľov. Celkovo sa urobilo tridsať akvizícií v hodnote takmer 78-tisíc eur.

Podľa znalcov je pravdepodobné, že v tejto oblasti existuje čierny trh - dokladajú to prípady, keď sa napríklad v rakúskych antikvariátoch vyskytli dokumenty jednoznačne pochádzajúce zo Slovenska. Zákon colníkom umožňuje zhabať originálne dokumenty pri pokuse o ich vývoz a v minulosti sa to aj viackrát stalo. Pri vývoze dokumentu zapísaného v evidencii archívneho dedičstva hrozí pokuta až do výšky 33-tisíc eur - lenže teraz v schengenskom priestore s voľným pohybom je to komplikovanejšie. Nezákonným vývozom sa zaoberajú smernice Európskeho parlamentu a rezorty vnútra spolupracujú prostredníctvom informačného systému.

„V každom prípade, ak ľudia nájdu čokoľvek, mali by to ukázať archivárovi, ktorý posúdi a zaeviduje dokument. Nie všetko sa hodí do archívu,“ dodáva bytčianska archivárka. „Ale vysvetľujeme ľuďom, že aj keď dokumenty či staré fotoalbumy nemajú štátny význam, rozhodne majú prinajmenšom význam rodinný.“

V chlade

Zákon č. 395/2002 o archívoch a registratúrach, doplnený ďalšími vyhláškami, neupravuje len pôsobnosť archívov, ale aj práva a povinnosti vlastníka archívneho dokumentu. Vlastník takého dokumentu ho nemusí odovzdať štátu, na druhej strane, musí sa oň náležite starať. Ako nám potvrdili archivári, pre uchovávanie archívnych dokumentov je najväčším nebezpečenstvom vlhko a plesne. Ideálna je vlhkosť 45-55 percent a teplota 14 až 18 stupňov Celzia.

Základnou povinnosťou je predložiť dokument do archívu na zapísanie do evidencie archívneho dedičstva. Vlastník archívneho dokumentu tiež musí zabezpečiť jeho ochranu, najmä konzervovanie alebo reštaurovanie, podľa zákona však môže požiadať ministerstvo o finančný príspevok.

Takisto je povinný ponúknuť ministerstvu dokument na prednostné odkúpenie, musí ohlásiť aj zmenu vlastníka či miesta uloženia. V hraničnej situácii, ak vlastník nedokáže zabezpečiť ochranu dokumentu, môže byť vyvlastnený za primeranú náhradu.

VIDEO Plus 7 Dní