Ak si aj zasurfujete na internete a zameriate sa na históriu kostola svätého Antona v Spišskej Belej, dočítate sa všetko možné o jeho histórii, ale o tom, aké tajomstvo ukrýva vo veži, nič. Ak sa však raz do nej dostanete, a mesto vraj uvažuje nad tým, že by ju sprístupnilo verejnosti, budete žasnúť!

Tam hore vo veži je byt
Tam hore vo veži je byt
Zdroj: Július Dubravay

„Tam celkom hore býval hlásnik. Človek, ktorého úlohou bolo z ochoze okolo veže pozorovať mesto a hlásiť, ak obyvateľom hrozilo nejaké nebezpečenstvo,“rozpráva Pavol Ščigulinský z Mestského úradu. Na otázku, kedy to bolo, odpovie „Dávno, dávno“ a dodá, že sa už pokúšal zistiť nejaké historické fakty, ale zatiaľ sa mu to nepodarilo. V každom prípade, na veži kostola v Spišskej Belej je byt.

Schody do domova
Schody do domova
Zdroj: Július Dubravay

Vodovod vo veži?

Čo to bolo za priestor, vidno na prvý pohľad po tom, čo otvoríte akési „padacie dvere“, ktorými sa tam vychádza po drevených schodoch okolo zvona. Zdvihnete si ich nad hlavu, odsuniete nabok a ocitnete sa v malej komôrke.

Zaujímavé je, že nad „padacími dverami“ sú v stene ešte podnes klince, ktoré akiste kedysi slúžili ako vešiak. Vpravo je miestnosť so stropom z drevených trámov s malými okienkami. Drevená podlaha a v rohu - pec! Taká, akú ešte môžete vidieť v dedinských domoch zo začiatku minulého storočia. Z rúry, ktorá viedla do komína, zostal iba kúsok v stene, ale aj tak uvažujete, kam asi ten komín viedol. Čmudil rovno na strechu veže? Pozoruhodné je aj to, že v na strope, v strede miestnosti, zostala aj šnúra po elektrickom vedení. Takže si tu asi onen hlásnik aj svietil, ale kedy? „Dávno, dávno“.

Ešte fantastickejšie vyznievajú slová Pavla Ščigulinského, že teoreticky by ten hlásnik mohol mať vo veži aj vodovod, pretože zdroj pitnej vody, z ktorého ju mesto odoberá, je položený vyššie než aká je výška kostolnej veže. A to by už bol dokonalý luxus, bývať vo veži s elektrinou a vodou a pár krokmi sa dostať na ochozu veže, odkiaľ máte celé mesto ako na dlani. Môžete sa odtiaľ pozrieť aj na renesančnú zvonicu, ktorá popri veži vyzerá ako trpaslík.

Komôrka
Komôrka
Zdroj: Július Dubravay

Otázne je, či bol hlásnik aj zvonárom vo zvonici. Podľa slov Pavla Ščigulinského - sotva, podľa slov kunsthistoričky Michaely Haviarovej sa to vylúčiť nedá. Veď mal - hlásiť! Ak to bolo naozaj tak, potom je jeho práca jediné, čo mu závidieť nemusíme. Zbehnúť v prípade nebezpečenstva z kostolnej veže dole a vybehnúť hore schodmi na zvonicu, aby rozoznel zvony, to asi bola fyzicky náročná robota. Na druhej strane, nebezpečenstvo mestu zrejme nehrozilo každý deň...