Ivana Mandáková

Písal sa 26. jún 1977. Bola už noc, keď v indianapoliskej Market Square Arene dozneli posledné tóny lyrickej Closing Vamp. Elvis v bielom oblečení s trblietavými čačkami položil mikrofón na zem. Kapela spustila, ako vždy, záverečný riff. Osemnásťtisíc divákov skandovalo. Podal ruku niekoľkým vrieskajúcim fanúšičkám pod pódiom, šatkou, ktorú mal okolo krku, si zotrel pot na tvári, ešte raz zamával publiku a odišiel do zákulisia.

Nik vtedy netušil, že to bol posledný verejný koncert kráľa rokenrolu. O dva mesiace odišiel Elvis Presley navždy. Odvtedy uplynulo 40 rokov. A nejestvuje už ani Market Square Arena. V roku 2001 ju zbúrali.

Jeden z najslávnejších spevákov minulého storočia sa narodil 8. januára 1935 v Tupele. Bol tým šťastnejším z dvojčiat dvadsaťtriročnej Gladys Presleyovej. Jej prvý syn, Elvisov starší brat Jesse, prišiel na svet mŕtvy. Jedináčik Elvis sa preto tešil mimoriadnej priazni rodičov. K matke však priľnul viac. Dával to najavo až tak veľmi, že mu ako plachému adolescentovi prischla medzi rovesníkmi posmešná prezývka - mamičkár. V Tupele sa Presleyovcom veľmi nedarilo.

Zažili časy, keď sa museli spoľahnúť na vládnu potravinovú pomoc alebo pomoc susedov. Keď mal Elvis tri roky, dostal sa jeho otec Vernon do sporu so zákonom a za podvod musel na niekoľko mesiacov za mreže. Prišli zároveň o dom a matka s dieťaťom museli žiť u príbuzných. Ani po Vernonovom prepustení sa situácia nezlepšila a rodina sa pretĺkala zo dňa na deň. Na gitaru, darček k Elvisovým desiatym narodeninám, sa však peniaze našli. S odstupom času nik nepochybuje, že to bola tá najlepšia investícia. Prvé akordy ho naučili strýkovia, potom si brnkal sám. Spomínal, že sa najskôr hanbil hrať a spievať na verejnosti. Keď mal trinásť rokov, Presleyovci sa presťahovali do Memphisu v Tennessee.

Tam už začal tvrdo cvičiť na gitare a sem-tam aj hrávať spolužiakom. Zlom v jeho živote nastal až po skončení školy. Pracoval ako vodič vo firme Electric, keď sa v auguste 1953 rozhodol nahrať platňu. Nie mame k narodeninám, ako sa traduje. „Chcel som počuť sám seba,“ povedal o tom neskôr. Vybral si Sun Records. Majiteľa štúdia Sama Phillipsa beloch s černošským hlasom upútal. O rok tam nahral bluesrockovú skladbu Arthura Crudupa That‘s All Right (Mama) a úspech bol na svete. Prvýkrát odznela v memfiskom rozhlase 7. júla 1954. Stala sa Elvisovým prvým hitom. V roku 2010 ju časopis Rolling Stone zaradil medzi 500 najlepších piesní všetkých čias.

Elvisa sa v roku 1955 ujal manažér Tom Parker, ktorý z neho urobil superhviezdu. V spoločnosti RCA Records nahral singel Heartbreak Hotel. Predalo sa vyše milióna kópií a pesnička sa držala osem týždňov na vrchole americkej hitparády. O úspešného speváka začali prejavovať záujem televízie. Najskôr vystúpil v roku 1956 v populárnej Stage Show bratov Tommyho a Jimmyho Dorseyovcov, potom v Show Miltona Berleho. Pri spievaní Hound Dog vyvolal pohoršenie a škandál svojimi neskôr legendárnymi pohybmi. Krúženie bokmi a panvou považovali mnohí za príliš erotické a neslušné.

Potom prišla najsledovanejšia Ed Sullivan Show a na tie časy závratný honorár 50-tisíc dolárov. Slávny moderátor síce o Elvisovi povedal, že „toto je skutočne slušný a skvelý chlapec“, no kamery pre istotu zaberali speváka len od pása hore. Z honorárov kúpil Elvis mame ružový Cadillac a na predmestí Memphisu veľkú vilu na vyše päťhektárovom pozemku Graceland, ktorá dodnes patrí Presleyovcom a je v nej Elvisovo múzeum. Ročne tam zavíta takmer trištvrte milióna návštevníkov. Po Bielom dome patrí Graceland k najnavštevovanejším objektom v Spojených štátoch amerických. Na prelome rokov 1956 - 1957 už Elvis patril k najhranejším spevákom v USA a poškuľoval po filme. Po kamerových skúškach v hollywoodskych štúdiách spoločnosti Paramount získal zmluvy hneď na tri filmy. Neskôr nakrútil ďalších tridsať. Hovorilo sa, že „film s Elvisom je jediná istá vec v Hollywoode“, no nebola to celkom pravda. Nie všetky Presleyho filmy boli trháky.

Vojenská služba ovplyvnila Elvisov život vo viacerých smeroch. Keď na vrchole slávy v decembri 1957 dostal povolávací rozkaz, zistil, že nemá len priaznivcov. Po tom, ako mu z najvyšších miest povolili dvojmesačný odklad, aby mohol dokončiť rozrobené filmy, protestovali mnohí proti jeho zvýhodňovaniu oproti ostatným Američanom. V marci 1958 narukoval do Friedbergu vo vtedajšom západnom Nemecku. Odkrútil si v rovnošate dva roky a spoznal sa tam so svojou budúcou ženou, vtedy štrnásťročnou Prisccillou Ann Wagnerovou, ktorej adoptívny otec, kanadský letecký dôstojník Paul Beaulieu, slúžil na rovnakej základni.

Priscillin biologický otec bol jeho kolega, no zahynul krátko po narodení dcéry. Stretli sa náhodou v klube a mladá kráska Elvisa ihneď očarila. Málokto veril, že ich láska vydrží aj po Elvisovom návrate do Ameriky, no stalo sa. Písali si dlhé listy a Elvis súhlasil s podmienkou Priscilliných rodičov, že najskôr musí dokončiť školu a zmaturovať. Prvého mája 1967 sa napokon vzali v Las Vegas. Vydržali spolu šesť rokov. Rozviedli ich na jeseň roku 1973. „Byť vydatá za kráľa rokenrolu bolo zložité, zvlášť pre mladé dievča, ktoré nemá žiadne skúsenosti so šoubiznisom. Vždy som cítila, že súperím so slávnymi herečkami, pretože Elvis hral v mnohých filmoch,“ spomínala po rokoch. Ich jediná dcéra, Lisa Maria, ktorá sa im narodila deväť mesiacov po svadbe, je Elvisova univerzálna dedička. Priscilla vraví, že Lisa nikdy nepocítila, že sú rozvedení. „Náš rozchod bol nevyhnutný. Zostali sme však priateľmi, rozvod neznamená, že jeden druhého musí nenávidieť.“

Počas dvojročnej vojenskej služby v Nemecku jeho popularita klesla a ani po návrate domov nezačal koncertovať ako predtým. Kráľa rokenrolu postupne vytláčali aj v Amerike zo scény najmä anglické beatové skupiny. Predovšetkým Beatles a Rolling Stones, pričom sa netajili, že im bol vzorom v ich začiatkoch. „Pred Elvisom tu nebolo nič,“ vyhlásil John Lennon. „Nič ma nikdy naozaj neoslovilo, až kým som nepočul Elvisa. Keby nebol Elvis, neboli by ani Beatles.“„Ľudia ako ja, Mick Jagger a ďalší len kráčali v jeho šľapajach,“ povedal Rod Stewart. „Elvis bol kráľ. Nedá sa o tom pochybovať.“ Skladateľ a dirigent Leonard Bernstein koncom šesťdesiatych rokov minulého storočia výstižne poznamenal: „Elvis je najväčšia kultúrna sila dvadsiateho storočia. Dokázal dostať rytmus všade. Do hudby, jazyka, oblečenia. Je to úplne nová spoločenská revolúcia.“ Vďaka Elvisovi, ktorý spieval „ich“ piesne, sa dostali do pozornosti a dočkali uznania aj černošskí rokeri ako Fats Domino, Chuck Berry či Little Richard. Elvisov návrat na scénu bol bombastický. Odštartoval ho takmer hodinový dokument, ktorý s ním v lete 1968 nakrútila televízia NBC. Podal v ňom výkon, ako keď bol na vrchole slávy. Dokázal, že titul kráľa rokenrolu mu patrí stále a oprávnene.

Film odvysielali pred Vianocami a mal veľký úspech. Elvisove vystúpenia boli opäť vypredané, plnil koncertné sály i štadióny. Stal sa prvým umelcom, ktorý v štyroch vystúpeniach za sebou vypredal newyorskú Madison Square Garden. Bolo to v júni 1972. „Chcem zabávať ľudí do posledného dychu. To je celý môj život,“ vyhlásil.

Návrat k sláve bol však aj návratom k smrtiacej trojkombinácii - alkoholu, drogám a liekom. Nebol však nejaký feťák z ulice ani alkoholik, ani hypochonder. Chcel len zahnať únavu a potlačiť čoraz častejšie depresie. Mal glaukóm, vysoký krvný tlak, poškodenú pečeň a rozšírené hrubé črevo. Trpel tiež migrénami a nadváhou, napriek tomu sa prejedal. Sem-tam sa mu podarilo schudnúť, potom opäť pribral. Okrem alkoholu mu väčšinu liekov a drog naordinoval jeho osobný lekár George Nichopoulos, ktorého neskôr obžalovali, že svojim pacientom predpisoval zbytočne veľa liekov.

V Elvisovom prípade išlo najmä o rôzne sedatíva a barbituráty. Rok pred Elvisovou smrťou napísal časopis Rolling Stone o jeho stave: „Vyzerá to na neutíchajúci boj... a Elvis v ňom nedokáže vyhrať. Prefarbil si vlasy, zuby má zničené, hlas chrapľavý a jeho oči sú sklovité, akoby mu ani nepatrili. Vyzerá tak, ako keby tu už ani nebol. Nedokáže prekonať posmešky z rôznych strán a nevyjde medzi ľudí, pokým jeho vlasy nebudú tip-top, kým nezhodí prebytočné kilá. Na javisku máva zlú náladu a v mnohom pripomína starnúcich politikov, čo z jeho výkonu robí akúsi grotesku.“ Napriek tomu sa v lete 1977 pripravoval na ďalšie turné. Už k nemu nedošlo. Elvisa 16. augusta 1977 našla mŕtveho v kúpeľni rezidencie Graceland jeho bývalá sekretárka, s ktorou vtedy žil, Ginger Aldenová. Patológ doktor Jerry Francisco uviedol ako príčinu smrti infarkt myokardu. Kráľ rokenrolu mal len štyridsaťdva rokov. Pochovali ho vedľa matky na cintoríne vo Forrest Hill. Na pohreb do Memphisu prišlo trištvrte milióna priaznivcov. „Smrťou Elvisa Presleyho prišla naša krajina o časť samej seba,“ vyhlásil vtedajší americký prezident Jimmy Carter, ktorý patril medzi spevákových obdivovateľov.