Tip na článok
Pietny akt: Členovia tohtoročnej českej expedície po upevnení tabule slovenským horolezcom.

Boli priateľmi Pakistancov: Pod Nanga Parbatom pribudla po piatich rokoch pamätná tabuľa zastreleným slovenským horolezcom

V lete 2013 pakistanskí teroristi prepadli základný tábor pod himalájskou osemtisícovkou Nanga Parbat a zastrelili v ňom jedenásť ľudí.

Galéria k článku (6 fotografií )
Aby sa nezabudlo: Skala, ktorú českí horolezci vybrali, sa nachádza v základnom tábore.
Zastrelení Slováci: Anton Dobeš, vľavo, a Peter Šperka, v pozadí medzi nimi hlavný vrchol Nanga Parbatu
Vo výške 8 201 metrov: Na vrchole Čo Oju v roku 2009 boli spolu, zľava Anton Dobeš a Peter Šperka.

Medzi nimi slovenských horolezcov Antona Dobeša a Petra Šperku. Po piatich rokoch na mieste nepochopiteľného zločinu upevnili českí horolezci dvom slovenským obetiam pamätnú tabuľu
s jednoduchým, ale veľavravným textom.

Nemá výčitka

Expedičný partner Petra Šperku a súčasný chatár na Chate pri Zelenom plese vo Vysokých Tatrách Tomáš Petrík pred časom zatelefonoval Petrovej dcére Janke, že na Nanga Parbat sa hotujú horolezci z Česka a „nemajú problém nainštalovať tam tabuľu“. Iba ju bolo treba dať vyrobiť a poslať včas do Prahy. „Tak som zavolala Tatrancovi Matúšovi Kručayovi, aby mi poslal jednoduchý návrh,“ hovorí Janka Šperková. „Išlo aj o to, aby bola čo najľahšia a neskorodovala. Poradil mi firmu v Námestove a o týždeň som mala tabuľu doma.“

Vedúci českej expedície Pavel Kořínek síce zastrelenú slovenskú dvojicu osobne nepoznal, ale tragédia ho silne zasiahla. Rok pred ňou skúšali na Nanga Parbat vyliezť tou istou Kinshoferovou cestou v západnej stene a táborili na tom istom mieste, kde došlo k masakru. „Z rozprávania tých, ktorí Tóna a Petra poznali, viem, že to boli úžasní chlapi,“ hovorí. „To, že by sme im tam upevnili spomienkovú tabuľu, mi napadlo hneď, ako sme sa s chlapcami dohodli, že sa pod Nanga Parbat po šiestich rokoch vrátime.“

Tabuľa pod Nanga Parbatom je druhá venovaná obetiam teroristického činu. „Nachádza sa tam aj tabuľa dvom čínskym horolezcom,“ vraví Pavel Kořínek, ktorý si myslí, že plakiet tam možno bolo viac, ale zmizli. „My sme tabuľu upevnili tak pevne, ako to šlo, pomocou oceľových skrutiek aj chemickej kotvy.“

Tabule, ak sú zo vzácneho kovu, miznú, žiaľ, aj inde. Navyše, Pakistancom pripomienka udalostí spred piatich rokov určite nie je príjemná. I preto rodiny našich horolezcov zvolili okrem mien neutrálny, ale pravdivý text znejúci ako nemá výčitka: „Boli veľkými priateľmi Pakistancov.“Dátum smrti dopovedá ostatné.

Aby sa nezabudlo: Skala, ktorú českí horolezci vybrali, sa nachádza v základnom tábore.
Aby sa nezabudlo: Skala, ktorú českí horolezci vybrali, sa nachádza v základnom tábore.
PAVEL KOŘÍNEK

Pod dohľadom polície

Hoci od hroznej udalosti uplynulo päť rokov a horolezci pod Nanga Parbat znovu chodia, obavy zostali. „Aj my sme ich, pravdaže, mali. Hoci podľa zástupcu pakistanskej ambasády v Prahe i Pakistanského horolezeckého klubu v Islamabade sa situácia v krajine zlepšila, sprevádzali nás dvaja ozbrojenci. V hoteli v Čilase aj v samotnom základnom tábore sme boli neustále pod dohľadom minimálne dvoch ozbrojených príslušníkov polície.“ Tieto opatrenia zaviedli práve po udalostiach v lete 2013. „Pravdupovediac, nebolo to nič príjemné,“ povie Pavel Kořínek.

Radosť českým horolezcom urobilo nakoniec úspešné dosiahnutie vrcholu 20. júla. Z deviatich horolezcov až šesť ich v jeden deň vystúpilo do výšky 8 125 metrov. Ozaj nebývalý počet. Hoci pôvodne chceli stúpať nahor z Diamírskej strany dvomi trasami, nakoniec sa všetci zamerali na najčastejšie lezenú Kinshoferovu cestu. „Časť tímu pôvodne plánovala dokončenie trasy cez Mummeryho rebro v centrálnej časti, ale podmienky to nedovoľovali. Pravá strana steny s rozsiahlymi serakmi bola mimoriadne nestabilná, permanentne sa ňou rútili lavíny a boli také silné, že tlakovú vlnu sme cítili až v základnom tábore,“ vysvetľuje šéf výpravy. Kinshoferova cesta vedie v ľavej časti západnej steny. „Je to trasa z roku 1962, ktorá je situovaná napravo od slávnej línie slovenskej cesty vedúcej na Severný vrchol Nanga Parbatu,“ blysne sa vedomosťami zo slovenskej himalájskej histórie Pavel Kořínek. Slovenskú cestu vytýčila bratislavská expedícia pod vedením Maroša Šajnohu v roku 1978, keď na Severnom vrchole, 7 816 metrov, stáli bratia Juraj a Marián Zaťkovci, Andrej Belica a Jozef Just.

Desiatym členom tohtoročnej českej expedície bol slovenský dokumentarista, kameraman Marek Matlovič. Z vrcholovej šestice je na osemtisícovkách najúspešnejší niekdajší pražský primátor Pavel Bém, ktorý má na konte Everest, K2, Manas­lu a teraz Nanga Parbat. Pavel Burda a Tomáš Kučera predtým dosiahli vrchol Manaslu, pre Pavla Kořínka, Radoslava Groha a Lukáša Dubského to bola prvá dosiahnutá osemtisícovka. Čomu ten výsledok pripísať? „Myslím si, že sme boli kvalitne fyzicky pripravení, celkom dobre aklimatizovaní a prialo nám i šťastie, keď sme využili okno nádherného počasia,“ hodnotí Pavel Kořínek.

Pocta legende

V čase, keď sa nachádzali pod Nanga Parbatom, navždy odišiel z tohto sveta prvý muž z bývalého Československa na vrchole osemtisícovky a práve Nanga Parbatu Slovák Ivan Fiala. „Dozvedeli sme sa to až doma,“ povie smutne Pavel Kořínek. Na webovej stránke českej expedície po ich návrate pribudli slová: „Ivan, je nepredstaviteľné, čo si vtedy v podmienkach skoro spred päťdesiatich rokov dokázal. Neskonalý obdiv za všetkých členov expedície!“ Fiala a Orolin boli jediní, ktorí vystúpili na vrchol Buhlovou cestou z Rakiotskej strany, po nich to už nezopakoval nik.

VIDEO Plus 7 Dní