Tip na článok
„Česť práci!“: V múzeu nás víta sprievodkyňa Bára v dobovej uniforme a druhý komunistický prezident Československa Antonín Zápotocký.

Bunker v hoteli: Takto komunistickí agenti odpočúvali prominentných hostí

Na Slovensku sme vraj oneskorení, mnoho socialistických uniforiem a zaujímavostí má pražské Múzeum studenej vojny práve od nás

Galéria k článku (12 fotografií )
„Česť práci!“: V múzeu nás víta sprievodkyňa Bára v dobovej uniforme a druhý komunistický prezident Československa Antonín Zápotocký.
Miestnosť Verejnej bezpečnosti: Je zariadená v štýle 70. a 80. rokov.
Odpočúvacia miestnosť: Agenti mali prehľad o hovoroch prominentných hotelových hostí zo zahraničia.

Kto z dnešných štyridsiatnikov by si nespomenul na školské branné cvičenia v pršiplášťoch, s plynovými maskami na tvári a s igelitovými vreckami na nohách? K tomu dokumenty o výbuchu atómovej vojny a prednášky o vykorisťovateľoch na Západe. Všadeprítomní a zároveň nenápadní agenti Štátnej bezpečnosti (ŠtB), zakázané piesne, knihy, myšlienky i viera. Súdruhovia sa dokonale starali o naše dobro a bezpečnosť... Atmosféra Múzea studenej vojny v protiatómovom kryte hotela Jalta v Prahe je fascinujúca i desivá zároveň.

Česť práci!

Zostupujeme hlboko do podzemia jedného z najznámejších pražských hotelov. Z rozhlasu znejú budovateľské piesne, našimi sprievodcami sú mladí socialistickí príslušníci Verejnej bezpečnosti. Prenesieme sa do sveta nedávnej minulosti, ktorú máme ešte v živej pamäti. „Nachádzame sa deväť metrov pod úrovňou chodníka. Železobetónový strop má hrúbku jeden a pol metra,“ upresňuje náš sprievodca Jiří Paldus. Jeho spolok Československá obranná zložka stojí za týmto zaujímavým projektom, ktorý fascinuje najmä zahraničných turistov. Pre nás je Múzeum studenej vojny návratom do obdobia detstva a dospievania, pre cudzincov nevšednou raritou, o ktorej čítali v knihách a v médiách.

Jiří Paldus: Zakladateľ spolku Československá obranná zložka začal s prípravou múzea v roku 2013.
Jiří Paldus: Zakladateľ spolku Československá obranná zložka začal s prípravou múzea v roku 2013.
Martin Domok

„Česť práci!“ víta nás s rukou priloženou k sluche mladá žena v uniforme. A nielen ona. Zo steny na nás hľadí tvár druhého komunistického prezidenta Československa a člena predsedníctva Ústredného výboru Komunistickej strany Československa Antonína Zápotockého. Rodák od Kladna a syn novinára sa vyučil za kamenára. Práve počas jeho funkčného obdobia sa začala výstavba hotela Jalta, na ktorej sa ideovo podieľal.

„Môžeme ísť do čistej časti, ale je tu aj prachová, ktorá slúžila na zadržiavanie strelného prachu aj toho bežného. Sú tu hrubé aj jemné filtre,“ ukazuje vysoký muž v uniforme na rôzne nádoby a potrubia. „Tieto dva poklopy ľuďom pripomínajú spaľovacie pece, ale tak to nie je. Sú to revízne otvory - nimi sa vzduch nasával vonku na nádvorí,“ dodáva.

Zariadenie z Chirany

Spolok má prenajatú len jednu časť, tú druhú hotel využíva ako skladové priestory. Práve v nej kedysi sídlila operačná sála na akútne zákroky. „My sme ju zriadili v tejto miestnosti,“ ukazuje náš sprievodca. Jej základné vybavenie pochádza z vychýreného slovenského podniku na výrobu zdravotníckeho materiálu a techniky. „Tento poľný operačný stôl vyrobili v Chirane Piešťany v polovici 50. rokov a je stále funkčný. V Chirane Stará Turá zase vznikol výsadkársky ventilátor pre umelú pľúcnu ventiláciu. Nahrádzal človeku dýchanie, keď napríklad upadol do kómy alebo pri operácii.“

Náučné plagáty: Vysvetľovali napríklad, ako očistiť telo po rádioaktívnom zásahu. Základom bola hygiena celého tela.
Náučné plagáty: Vysvetľovali napríklad, ako očistiť telo po rádioaktívnom zásahu. Základom bola hygiena celého tela.
Martin Domok

„Hostia majú veľmi radi tento únikový východ na Václavské námestie. Je to chodbička vysoká jeden a pol metra a dlhá pätnásť metrov. Na jej konci je šachta so stúpačkami hlboká deväť metrov, aby sa dalo vyliezť von. Lenže v súčasnosti je východ uzatvorený betónovým prekladom,“ vysvetľuje Paldus. „Môžete si to vyskúšať, len sa netresknite,“ upozorňuje. Musíme sa preplaziť dnu cez malý otvor. Potom sa už v obmedzenom priestore dokážeme postaviť a zhrbení kráčať chodbičkou takmer desať metrov hlboko pod najznámejším pražským námestím.

Odpočúvanie hostí

Kryt mohol v časoch studenej vojny poskytnúť útočisko asi 150 ľuďom na dva týždne. Kým však nedo­šlo k najhoršiemu, mal aj iné využitie. Náš sprievodca nám ukazuje miestnosť spojárov. „Tu je ďalekopis Dalibor, predchodca dnešného e-mailu a faxu. Rýchlosť odosielania je štyristo znakov za minútu. To, čo napíšete, natlačí na tú tenšiu pásku a záznam urobí na širšiu pásku,“ vysvetľuje a ukazuje nám papieriky s dierkami. Na ich lúštenie sa používa čítačka. „Mali sme tu paniu, ktorá vzala pásik do ruky a čítala. Určite s tým musela aspoň dvadsať rokov pracovať,“ naznačí Paldus.

Odpočúvacej miestnosti dominuje dlhý stôl a nad ním panel s množstvom káblikov. Vďaka nim mali komunistickí agenti pod kontrolou všetky telefonické hovory hostí. „Hotel bol rozdelený na tri okruhy. Najdôležitejších hostí ubytovali do izieb, ktoré sú vyznačené červenou farbou,“ sprievodca ukazuje na podrobný plán hotela. „To znamenalo vysoké nebezpečie pre štát. Boli to, samozrejme, hlavne hostia zo Západu, ktorí mali nejaké postavenie - riaditelia, manažéri i politici. Tí všetci znamenali pre nás riziko, že si na nich musíme dávať pozor. Žltou sa označovalo nižšie riziko a zelenou najnižšie,“ dodáva.

Úniková cesta z bunkra: Viedla niekoľko metrov od hotela na Václavské námestie.
Úniková cesta z bunkra: Viedla niekoľko metrov od hotela na Václavské námestie.
Martin Domok

Keď sa rozsvietila červená kontrolka, príslušník zapojil náležitú sekciu a vybral si, ako chce odpočúvať. „Mohol napríklad zapnúť nahrávanie na Teslu Korespondent. Je to prvý kazetový magnetofón, ktorý mal kazety v plechovom obale,“ ukazuje na železnú mašinku, ktorá bola vlastne prvým diktafónom.

„Mohli tu byť až štyria prí­slušníci, najmä keď bola v hoteli väčšia akcia. Pomocou slúchadiel nerušene odpočúvali hocijaký telefón v izbe či na chodbe. Zaujímavé hovory zaznamenávali na obe nahrávacie zariadenia,“ opisuje činnosť, ktorá bežnému človeku naháňa zimomriavky. Konkrétne príbehy a situácie v hoteli Jalta zatiaľ zostávajú utajené. Zaujímavá je však ploštica ukrytá v kefe na čistenie topánok, ktorú komunistickí agenti často využívali. „Prišla chyžná, vymenila vám uterák, mydlo aj kefu, v ktorej bola ploštica, a zosilnila odpočúvanie,“ spresní náš sprievodca.

Stále ich taja

Trojposchodový protiatómový kryt v podzemí hotela na Václavskom námestí mal slúžiť na ochranu generálneho štábu Varšavskej zmluvy v prípade vojny. Vznikal spolu s hotelom v roku 1954, výstavbu celej budovy dokončili o štyri roky.

„Samozrejme, ani na slávnostnom otvorení Jalty sa nič nehovorilo o bunkri,“ pripomína Jiří Paldus. Kryt bol vyradený zo siete utajených krytov civilnej ochrany až v roku 1998, potom prešiel do správy hotela. „Takýchto priestorov na civilnú ochranu súdruhov bolo v 80. rokoch v Prahe okolo tritisíc. Teraz ich je okolo osemsto. A o tých vládnych a vojenských dodnes málokto tuší. Postupne sa odhaľovali najmä tie, ktoré boli u súkromných majiteľov,“ opisuje zakladateľ spolku Československá obranná zložka.

Prísna diktatúra

„Prvý raz sme do týchto priestorov s kamarátom prišli inkognito v máji 2013. Prezreli sme si ich bez toho, že by hotel tušil o našom zámere,“ priznáva náš sprievodca. Protiatómový kryt ich okamžite zaujal a hotelu predložili svoj plán. Vedenie im odkleplo na skúšku tri miestnosti. Občianske združenie ich malo pripravené už na jeseň 2013. Dôveru majiteľa ani riaditeľa hotela teda nesklamali, práve naopak - Jalta sa môže pýšiť zaujímavou raritou.

Jiří Paldus sa už ako pätnásťročný zaujímal o bunkre a opevnenia. V dvadsiatke sa pridal do spolku, ktorý fungoval pri opevnení na pohraničí v Náchode. Tam pôsobil asi sedem rokov. „Zistil som, že ak má niečo fungovať, tak to nemôže byť demokratické. A tak som založil vlastný spolok a vybudovali sme toto múzeum,“ hovorí.

„V našom spolku nie je demokracia, má prísnu diktatúru - moju,“ zdôrazňuje. „Každý nový člen, ktorý príde, začína ako vojak, potom slobodník, desiatnik a tak ďalej. A ak chce o niečom rozhodovať, musí sa na to vypracovať,“ pokračuje Paldus, ktorý má vo svojráznom združení hodnosť plukovníka.

Medzi trinástimi členmi sú štyri dievčatá. „Našla som na internete inzerát, že spolok hľadá sprievodcu do Múzea studenej vojny. Doma som o tejto téme veľa počula, tak som prišla,“ spomína Bára, oblečená v tmavozelenej uniforme zo Slovenska. „Vy ste tam trochu oneskorení. Máte stále veľa vecí, ktoré u nás už ľudia vyhodili - množstvo uniforiem a zaujímavostí,“ spokojne sa usmieva 36-ročný muž. Pracuje v nemocnici, ale životom ho sprevádza nadšenie pre históriu a jej artefakty. „Prvých 70 percent exponátov v múzeu som financoval zo svojej výplaty. Napríklad miestnosť spojárov som celú zaplatil ja. Teraz, keď to tu funguje a prichádza aj veľa zahraničných turistov, dokupujeme veci za to, čo zarobíme na vstupnom,“ dodáva.

VIDEO Plus 7 Dní