Vyštudovala odbor filozofia na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Články z oblasti kultúry písala pre tlačovú agentúru aj rôzne týždenníky a mesačníky. V PLUS 7 DNÍ pracuje od roku 2002. Venuje sa kultúrnym, sociálnym a historickým témam a pripravuje reportáže z domova aj zo zahraničia. V roku 2002 získala druhé miesto v novinárskej súťaži Bororo-Kamienok, organizovanej Úradom vlády Slovenskej republiky, Sekretariát splnomocnenkyne vlády SR pre rómske komunity, v rovnakom roku druhé miesto v novinárskej súťaži Najlepšie je s mamou a otcom, organizovanej OZ Návrat, Orange Slovensko v spolupráci so Slovenským syndikátom novinárov.

Monika Mikulcová

Unikátna osada je miestnou časťou Ružomberka. Vedie k nej dlhá kľukatá cesta. Stúpame vyššie a vyššie, kým sa pred nami neobjavia prvé domy. Kocháme sa nádherným výhľadom na zvlnené kopce, ktoré sú nemými strážcami Vlkolínca. Celá oblasť je v čase našej návštevy ponorená do ticha. 

Akoby v nej zastal čas. A pritom v nej žijú stáli obyvatelia aj chalupári, ktorí musia, najmä v teplejších mesiacoch, znášať početných návštevníkov. V zime má však Vlkolínec tiež podmanivé čaro. Najmä ak ste pár týždňov pred jeho návštevou čítali hororové poviedky Jozefa Kariku v knihe Hlad. Jedna z nich s názvom Hmlisko sa odohráva práve v tejto lokalite. Na zlom, prekliatom mieste... Spisovateľ, ktorý kedysi pracoval aj ako správca Vlkolínca, veľmi živo opisuje nielen históriu miesta zapísaného v decembri 1993 na Zoznam svetového kultúrneho dedičstva UNESCO, ale aj fascinujúcu prírodu, ktorá ho obklopuje. Dáva priestor fantázii, ktorú vie vo svojich mysterióznych príbehoch plných temnej imaginácie Karika vyburcovať do krajnosti.

Stretneme dvojicu turistov, pri jednom dome niekto opravuje strechu. Rezervácia ľudovej architektúry žiari farbami: príbytky sú zvonka žlté, modré aj zelené. Väčšina je z dreva. Základnou technikou drevenej ľudovej architektúry je zrubenie, kladenie otesaných kmeňov stromov na seba vodorovne, bez kostry zo zvislých stĺpov. Pristavíme sa pri zvonici, ktorú postavili v roku 1770. Aj ona má zrubovú konštrukciu, z vonkajšej strany sú steny obité šindľom. Drevená rumpáľová studňa z roku 1860 tvorí dominantu v centrálnej časti osady. Je hlboká dvanásť metrov a jej šachta je vyložená kameňmi. Pri vstupe do kaviarne nás víta veľký vyrezávaný medveď. Je otvorená, ale poloprázdna. Všetko je tak, ako má byť. Tajomný pokoj a hmla nad osadou.

Fascinujúce sú hory, ktoré vykúkajú spoza farebných domčekov. Kopcov sa dotýka nehybný mliečny opar. Zdá sa, že tam, niekde v hĺbke lesov, je ukryté niečo tajomné. 

„Hmlisko je malá planina, na nej tri vztýčené kamene. Pôsobia čudne, motá sa z nich hlava, naťahuje na dávenie. Sú to menhiry?“, píše v poviedke Karika. V príbehu sa spomína, že k Hmlisku utekali dedinčania, ktorí sa pridali k Povstaniu v roku 1944. Neskôr objavili pri tajomných kameňoch rozdriapané telá niekoľkých domácich, a ešte viac esesákov. „Mali aj polámané kosti, ruky, nohy vykĺbené do neprirodzených polôh,“ opisuje autor. Napätie a tajomno sa v poviedke stupňujú. „Telo mi nevládne ovislo; posledné, čo som uvidel, bol kruhový otvor v kameni. Blížil sa, monštruózna sila mi vtláčala hlavu do prázdna, do cudzieho rozmeru, do inej dimenzie,“ pokračuje. Cítime vibrácie príbehu aj pri prechádzke podmanivou podhorskou osadou. Predstavujeme si, ako by asi vyzeralo filmové spracovanie Karikovho mystického hororu. Domácim by zrejme nebolo veľmi pochuti. Romantická osada ponorená do ponurých krvavých tajomstiev?

<a target="_blank" rel="noopener" href="https://plus7dni.pluska.sk/gal/relax/carovny-vlkolinec-karika-ho-poviedke-hmlisko-videl-inak-mysticka-hroza-dokalicene-tela">FOTO V GALÉRII</a>

Do Vlkolínca už veľakrát zavítali filmári. V roku 1967 tu natáčali podľa knižnej predlohy Dobroslava Chrobáka film Drak sa vracia, o päť rokov sa tu pod taktovkou režiséra Martina Ťapáka vznikal film Adam Chvojka vicerichtár, v hlavnej úlohe s Jozefom Krónerom. Maroško, Vivat Beňovský, Jeden stříbrný, Tvár v rose - to je neúplný výpočet filmárskych počinov, ktoré sa viažu k tomuto unikátnemu miestu. Uvidíme, kde sa objaví nabudúce. 