Možno si ešte spomínate na jednu časť kultového seriálu Sex v meste, v ktorej zamilovaná Carrie Bradshawová rieši komplikovanú otázku. Po akom čase randenia je vhodné priznať sa k svojim citom, povedať to magické: Milujem ťa. Ona túto odvážnu formulku pánovi Božskému vyriekla tak trochu netradične - keď jej kúpil príšernú kabelku a jej nenapadlo nič lepšie. Lenže potom to prišlo - čakanie na reakciu. A tá neprichádzala... Žiadne „aj ja teba“ sa nekonalo. A keby aj áno, ráta sa takéto, tak trocha vynútené vyznanie?

Ideálny čas neexistuje

Výskum britskej organizácie YouGov medzi štyrmi tisíckami Britov ukázal, že väčšinou sa zamilovaní osmelia vyrieknuť slová „milujem ťa“ približne po troch mesiacoch. Vtedy už majú pocit, že svojho partnera spoznali tak, aby sa u nich mohli rozvinúť vážnejšie city. Na druhom mieste boli tí, ktorým trvá až pol roka, kým sa prejavia, a tretie miesto patrilo tým nadšencom, ktorí sa vyznajú zo svojich hlbokých citov už po mesiaci.

Samozrejme, v ankete sa vyskytli aj takí, ktorí sa podelia o svoje zamilované pocity už po týždni. Opačný extrém tvorilo malé percento takých, ktorí spomínané „milujem ťa“ nikdy nevyslovili. Každá z krajností môže spôsobiť katastrofu. Ak sa vyjadríte priskoro, môžete druhého vyľakať a zahnať do úzkych, ak s vyznaním otáľate alebo ho jednoducho nikdy nevyrieknete, partner začne pochybovať a postupne zo vzťahu vycúva.

„Milovať patrí medzi základné potreby človeka a prispieva k pokojnému a naplnenému životu. Ak ju jedinec nemá uspokojenú, zasahuje to do jeho života deštruktívne. Taký človek neustále hľadá, je nespokojný, prežíva zbytočnosť, pochybnosti o sebe, bezradnosť, dokonca aj hnev na iných,“ vysvetľuje psychológ a psychoterapeut Ľudovít Dobšovič. „Neviem povedať, kedy sa majú slová ‚milujem ťa‘ vyrieknuť prvýkrát, ale rozhodne viem, že ak sa vyslovia bez toho, aby cit lásky bol úprimný a hlboký, vyznie nedôveryhodne,“upozorňuje odborník.

Žiadna hra so slovami

„Musí to byť spontánne! Aj keď som sa veľmi zamiloval, nepovedal som to priateľke hneď, lebo som v sebe ešte spracovával všetky dojmy, pocity, ktoré sa stupňovali. Keď som pochopil, že bez nej mi je naozaj ťažko a je tá pravá, s ktorou som šťastný, chcel som jej to povedať. Je pre mňa úplne prirodzené, že jej opakujem, ako ju milujem. Ale hovorím to vtedy, keď to mám chuť povedať, nikdy si to nevynucujeme,“priznáva Bratislavčan Simon. 

„Vždy si počkám, kým to prvý povie muž. Uvedomujem si, že to šteklenie v bruchu ešte nie je láska a že o mesiac-dva už môžu tie krásne pocity zamilovanosti vyprchať. Ak sa to nestane, začínam tušiť, že to bude asi niečo vážnejšie než očarenie či sexuálna príťažlivosť,“ hovorí Júlia. Lenže mnohí v tom jasno nemajú.

„Mala som priateľa, ktorý dokázal krásne vyznávať lásku už od tretieho rande, teda asi po týždni. Všetko bolo úžasné, až kým mi po troch mesiacoch neprestal dvíhať telefón. Jednoducho zmizol z môjho života. Vraj nechcel, aby som sa príliš namotala. Lenže to on sa tváril ako najzamilovanejší chlap na svete. Prečo? Mám radšej otvorenosť a úprimnosť, pokojne by mi stačil iba ako milenec,“ spomína Petra.

Aj psychológ Ľudovít Dobšovič priznáva, že niektorí ľudia si lásku zamieňajú s nadšením či so zamilovanosťou, ktoré však ešte nestihli prekonať vo dvojici rôzne úskalia spoločného života. „Sociálni psychológovia hovoria, že ak vzťah pretrváva so všetkou náklonnosťou, intimitou a spoluprácou vo dvojici viac ako dvanásť mesiacov, možno už s vysokou pravdepodobnosťou hovoriť o milovaní, nie o zamilovanosti,“ vysvetľuje.

Milujem ťa!: „Chceme to počuť a chceme to vidieť v očiach toho druhého, v tóne jeho hlasu, v dotykoch jeho rúk, v jeho bozkoch a v jeho objatí, v tom, ako nám prinesie čaj alebo podá pohár vody,“ opisuje psychológ Ľudovít Dobšovič.
Milujem ťa!: „Chceme to počuť a chceme to vidieť v očiach toho druhého, v tóne jeho hlasu, v dotykoch jeho rúk, v jeho bozkoch a v jeho objatí, v tom, ako nám prinesie čaj alebo podá pohár vody,“ opisuje psychológ Ľudovít Dobšovič.
Zdroj: MATEJ KALINA

Aj slová sú záväzok

Nuž, každý to má inak. Niektorí tieto slová hovoria na počkanie a často bez hlbšieho významu. Tak, ako si niekto neváži svoje telo, neváži si ani svoje city či slová. Iný s nimi zase zaobchádza opatrne, ba možno až skúpo. Napríklad pán Božský zo spomínaného seriálu Sex v meste. Hlavná hrdinka Carrie si čakanie na jeho „milujem ťa“ spríjemnila spoločnosťou iného muža. A keď sa pán Božský konečne vyjadril, mala sama pred sebou ospravedlnenie: „Nič, čo sa stalo, než povie ‚milujem ťa‘, sa nepočíta.“ Akoby dovtedy vzťah nemal punc vážnosti. Často sa jeden z dvojice obáva, či ten druhý cíti to isté, keď potrebu vysloviť tie magické slová nemá. Vtedy sa môže stať, že sám sa snaží svoje city držať na uzde či s nimi bojovať.

Čo človek slovami „milujem ťa“ prezentuje? Každý môže pri ich vyslovení cítiť niečo iné. „Myslím si, že by mali vyjadrovať postoj k vzťahu - ochotu neurážať sa, ochotu diskutovať a nezastavovať debatu slovami ‚to už nebudem počúvať!‘ alebo ‚nemá to zmysel‘. Tá veta by mala predstavovať ochotu prežívať spolu duševnú aj telesnú intimitu a tešiť sa z toho, že môžem tomu druhému robiť radosť, ochotu brať na seba povinnosti a zodpovednosť, snahu spolupracovať a neviezť sa, spolu vychovávať deti a starať sa o ne, mať spolu hnuteľný aj nehnuteľný majetok a financie,“vymenúva psychológ.

Láska si žiada aj činy

Mnohí sa však opakovaniu slov lásky bránia. Možno je to pre nich príliš gýčové, romantické či jednoducho nepociťujú nutkanie, ktoré nám pri výnimočnom človeku v našom živote našepkáva, aby sme to vyriekli, z celého srdca vyslovili a nechali sa tým citom unášať.  Je teda v naplnenom vzťahu dôležité hovoriť tieto slová, opakovať ich alebo postačia činy?

„Láska bez činov nejestvuje. Slová sú prázdne, ak nie sú vyjadrené aj v správaní a konaní. Môžeme toho druhého milovať v každej druhej vete, no keď sa napríklad pri konflikte odmlčíme alebo odchádzame, keď si po hádke neľahneme spolu do postele, keď zabudneme, že ten druhý má rád to alebo ono, keď odmietneme rozhovor na niektoré témy, ako má ten druhý uveriť, že ho milujeme, alebo on či ona miluje nás?“zdôrazňuje psychoterapeut.

Priznáva však, že ani samotné činy nestačia. „Vyrieknuť s láskou a nehou ‚milujem ťa‘ je potrebné ako voda pre rastliny. Chceme to počuť a chceme to vidieť v očiach toho druhého, v tóne jeho hlasu, v dotykoch jeho rúk, v jeho bozkoch a v jeho objatí, v tom, ako nám prinesie čaj alebo podá pohár vody. A keď to v tých očiach vidíme a zaznie ‚milujem ťa‘, sú to tie najkrajšie okamihy života, keď sa cítime potrební, užitoční, keď si pripadáme pekní a dobrí,“ dodáva Ľudovít Dobšovič.