Zo stromu v Liptovskej Osade visí opica. Pod ňou postáva jeleň a za ním, v kúte, si sedí Dedo Mráz a čosi číta. Na druhej strane je slon, zubor, krava, ktorá je akási primalá a kôň, ktorý je akýsi priveľký. Aspoň v porovnaní s anjelikmi pod ním: tí sedia, ležia na brušku a ručičkami si podopierajú hlavičku. Ježko alebo žaba, čo sú hneď pri nich, usudzujúc podľa ich veľkosti, by ich mohli pokojne zožrať.
Ešte nebezpečnejšie pôsobí lev na múriku, je majestátny, len akosi nepochopiteľne vyznieva dopravná značka za ním – parkovisko rezervované pre invalidov. Ale na tomto malom kúsku zeme je možné všetko! Toľko „suvenírov“ pokope ste ešte hádam ani nevideli. Ako sme sa dozvedeli, hoci ich podľa všetkého vyrábajú v Číne, k nám ich vozia cez Poľsko a najčastejšie ich kupujú Maďari. Teda aspoň trpaslíkov. Ale nájdete tu aj Pannu Máriu.
Podobne to vyzerá na ceste od konca liptovskej diaľnice smerom do Ružomberka. Autostráda, samozrejme, stále dokončená nie je, musíte sa posúvať slimačím tempom po starej ceste, ale aspoň máte čas všímať si, čo sa očiam ponúka. Syry, klobásy, suveníry. Umelohmotné ovce na streche, asi ako pútače, za nimi bilboard kandidátky na prezidentku Slovenskej republiky, ktorej tvár sa skláňa k zemi. Bilboard padol, asi ho zhodil vietor. Ale to nič, môžete si kúpiť prútený džbán za osemnásť eur a liať doň vodu. Aspoň bude zábava.
Syry! Ďalší nápis. Na rozprávkovej chalúpke, typickej slovenskej dreveničke, akoby vedľa cesty padla pred tristo rokmi. Vedľa nej mohutný drevený hríb, prirodzene, nemôže chýbať ani trpaslík, ale najpozoruhodnejší je určite nebezpečný medveď s naširoko otvorenou papuľou. Pokoj, je drevený. A tomuto obrazu dominuje dym v pozadí, ktorý sa valí z ružomberskej celulózky. Ešte môžete platiť hocijakou platobnou kartou. Tie sú zobrazené na pútači spolu s kávou, ktorú by ste si tu mohli asi tiež „šľahnúť“.
