Pripravuje reportáže zo Slovenska a zo zahraničia, venuje sa aj sociálnym, medicínskym, kultúrnym a historickým témam. 
Ocenenia:
2002 - 2. miesto v novinárskej súťaži Bororo-Kamienok, organizovanej Úradom vlády Slovenskej republiky, Sekretariát splnomocnenkyne vlády SR pre rómske komunity 
2002 – 2. miesto v novinárskej súťaži Najlepšie je s mamou a otcom, organizovanej OZ Návrat, Orange Slovensko v spolupráci so Slovenským syndikátom novinárov.

Monika Mikulcová

Potkal sem já malérečku z Moravy, měla pěkné vyšívané rukávy. Povídám jí, malérečko, chytla si mě za srdéčko, - spieva sa v jednej ľudovej piesni. Áno, malérečky, teda dievčatá a ženy, ktoré vedeli šikovne narábať so štetcom a s farbami, majú na Morave dlhú tradíciu. Na fasády stien, kraslice či iné predmety dodnes prenášajú svoje umenie inšpirované folklórom. Najstaršia z nich je 90-ročná Anežka Kašpárková z obce Louka na Hodonínsku. Ale v šírom okolí je známa aj Marie Holubíková, ktorá sa postarala o výzdobu mesta presláveného folklórom - Strážnice.

Kúsok od kostola v obci Louka stojí kaplnka krásne pomaľovaná modrými ornamentmi. „Je to dlhá tradícia. Každoročne, keď deti pristupujú k svätému prijímaniu, rodičia sa postarajú o obnovu kaplnky. Nalíčia ju na bielo a pani Anežka Kašpárková sa 43 rokov starala o maľovanie ornamentov,“ opisuje starostka obce Anna Vašicová.

Každý rok s rovnakým nasadením, ale s iným motívom v predstavách vzala do ruky hrnček s farbou a štetcom nanášala na prednú stenu kaplnky prekrásne vzory. Naposledy pred dvoma rokmi, aj keď síl už mala pomenej. „Len tak z hlavy, bez predlohy. Pozrela sa a začala maľovať,“ približuje starostka.

Trvalo jej to už o čosi dlhšie než pred desaťročím, ale lásku k ľudovej tvorbe a rastlinným motívom preniesla pani Kašpárková do svojho nástenného dielka aj tentoraz. „Pod jej rukami rástli ružičky, vlčie maky, lístočky a iné kvetiny typické pre náš kraj. Nikto z nás nečakal, že by maľba kaplnky bola dokončená za päť dní, a nakoniec nás miestna malérečka všetkých milo prekvapila,“ priznala starostka.

Našťastie, farby sú už kvalitnejšie ako kedysi, takže z úcty k nej sa tento rok kaplnka nepremaľovávala. Napokon, zatiaľ sa ešte nenašla nástupkyňa. „Pani Kašpárková má dcéru Janu, ale tá sa tejto činnosti nevenuje,“ dodá hlava obce.

„Akáže som ja umelkyňa,“ smiala sa pred rokmi. „Len ma to baví a chcem pomáhať,“ komentovala svoju zručnosť Anežka Kašpárková. Rodáčka z Louky prežila celý život v domčeku neďaleko miestnej školy. Vydala sa, mala dve deti. Pracovala ako pomocná sila v škôlke. Životom ju sprevádzala láska k prírode. Zbierala bylinky, sušila a dokázala liečiť rôzne choroby. Nie, žiadne špeciálne školy ani výtvarné kurzy pani Anežka nenavštevovala. Učila sa v prírode. „Často chodila do lesa, na lúky a milovala kvety. Dlhé roky sa venovala ručnej tvorivosti. Aranžovala obrazy a kytičky zo sušených kvetov. Vyrábala do kostola ozdoby zo slamy,“ opisuje Anna Vašicová.

V auguste talentovaná starenka oslávila deväťdesiatku, ale už je pripútaná na lôžko. Kto bude pokračovať v jej tradícii? „Azda sa toho ujmú nejaké ženy, ktoré dokážu maľovať ornamenty aspoň podľa šablóny,“ dúfa starostka.

Milovníkom folklóru je iste dobre známy strážnický medzinárodný folklórny festival. Juhomoravské mestečko v Hodonínskom okrese upúta na prvý pohľad. Nielen Veselskou bránou, ktorá je pozostatkom opevnenia zo šestnásteho storočia, ale aj prekrásne zdobenými domami. Na mnohých z nich sa vynímajú farebné ornamenty. A o vlakovej stanici, akú majú v Strážnici, môžu mnohé mestá len snívať! „Trvalo mi to skoro celé leto, lebo som sa musela prispôsobovať aj počasiu,“ priznáva Marie Holubíková, 58-ročná malérečka zo Strážnice. „Je to náročná práca. Pri maľovaní treba aj premýšľať, ako otočiť lístočky, ako ich ťahať ďalej. Každý kvietok je iný, striedate farby, rozpočítavate, aby všetko sedelo priestorovo. Ste na lešení, takže máte ohraničený priestor, kam dočiahnete,“ opisuje úskalia svojej umeleckej práce.

Pred siedmimi rokmi dokonca strážnická vlaková stanica získala druhú cenu v súťaži o najkrajšiu stanicu Českej republiky, ktorú vyhlasuje Asociácia Entente Florale. „Vychádzali sme z tradičných slováckych ornamentov. Pre Strážnicu sú typické srdiečka, ružičky, jabĺčka, tulipány, vtáčie oči,“ vymenúva autorka malieb, vďaka ktorej má mesto folklóru ďalšie zaujímavosti.

Pod rukami Marie Holubíkovej Strážnice doslova rozkvitla. Ako dvanásťročná sa prihlásila do krúžku ornamentiky, ktorý viedla Katarína Sochorová. Maľovaniu tradičných vzorov sa venuje dodnes. Dokonca po svojej učiteľke prevzala vedenie krúžku a vyše tridsať rokov odovzdáva takmer zabudnuté remeslo ďalším generáciám.

„Chalúpky a kaplnky som začala zdobiť po dvadsiatke,“ spomína. „Malérečky už nežili a kaplnky boli v dosť dezolátnom stave, tak sme ich chceli opraviť. Keď nás ľudia videli pri maľovaní, začali nás volať, aby sme im ozdobili domy či pivničky,“ dodáva. Postupne si šikovnú novú malérečku pozývalo na vymaľovanie priestorov aj mesto. Farebné ornamenty zdobia i chodby radnice a každému návštevníkovi je jasné, že sa ocitol v meste, ktoré sa preslávilo folklórom.

V súčasnosti Marie maľuje s dcérami Janou a Mariou. „Všetko z hlavy, bez predlohy. Hlavne tradičný strážnický ornament, ale aj petrovický či skalický, ktorý je podobný strážnickému. Obe mestá boli opevnené, mali zámky a vzájomne spolupracovali, tak si v minulosti vymieňali aj malérečky. Takže aj preto máme dosť podobné ornamenty,“ vysvetľuje nám. Väčšie plochy maľuje asi týždeň, na radnici pracovala dva týždne.

Keď pani Marie pred rokmi domaľovala strážnickú stanicu, mnohí neverili, že zostane aspoň dva roky nepoznačená vandalmi či grafitmi. A veruže zostala! Už viac ako desať rokov! „Raz sme sa v Kroměříži v jednej pivničke stretli s chlapcami, ktorí tam boli zapíjať maturitu. Náhodou boli medzi nimi aj sprejeri, ktorí sa venujú grafitom, a vysvetlili nám, že oni neničia cudzie výtvory a umenie,“ hovorí Marie Holubíková. Pochopila, prečo sa jej za štyridsať rokov nestalo, aby niekto zničil nápismi dom alebo budovu, ktorú vymaľovala.

„Tí chlapci nám povedali, že si vážia aj iných a rešpektujú sa navzájom. Ak je aj niekde niečo postriekané, je to výsledok vyčíňania detí, ktoré  to urobili len tak. Skutoční writeri majú určité pravidlá a tie dodržujú,“ dodáva sympatická päťdesiatnička.

Deväťdesiatročná starenka zdobila kaplnku vyše štyridsať rokov

Monika Mikulcová

Autor článku

Monika Mikulcová

Plus TV

Novinár nie je sudca. Nálepkovanie je forma extrémizmu

Peter je závislý na opiátoch a alkohole, bol vo väzbe. Čo odkázal ľuďom, ktorí chcú brať drogy?

Tomáš Demo z Highgate Group: Due diligence odhalí aj skryté riziká pri kúpe firmy

Výber pre vás