Tip na článok
Unikátny most: Trať parnej zubačky patrí k najkrajším na Slovensku.

Európsky unikát medzi Tisovcom a Pohronskou Polhorou: Zubačka Jirího Kubáčka

Medzi Tisovcom a Pohronskou Polhorou sa zachovala ozubnicová železničná trať, európsky unikát. Vďaka nadšencom po nej premáva parná zubačka.

Galéria k článku (6 fotografií )
Drina: Je to špinavá a ťažká práca.
Jiří Kubáček: Jeden z hlavných aktérov obnovenia prevádzky parnej zubačky.
Exponáty: Nadšenci zriadili v budove pri tisovskej stanici malé múzeum.

Nášmu šlendriánstvu vďačíme za to, že sa nám jediná parná zubačka na klasickom rozchode zachovala. Rakúšania a Nemci svoje trate dávno vytrhali. Keď tam niečo prestane slúžiť, čím skôr to upracú. U nás v zapadnutom regióne medzi Tisovcom a Breznom zapadla do zabudnutia aj ozubnicová železnica. Pred sto rokmi vozila surovinu medzi železiarňami v Tisovci a v Podbrezovej. Aby vlak vôbec dokázal prekonať náročné stúpanie, koľajnice sú doplnené o ozubený hrebeň a súpravu vozňov tlačil špeciálny rušeň s ozubeným kolesom. Tento technický unikát prežil hlavne vďaka nadšencom z Občianskeho združenia Zubačka. Schádzajú sa na stanici v Tisovci každú druhú sobotu.

Od uhlia a sadzí

Aby sa parná zubačka v sobotu ráno pohla a previezla cestujúcich počas letných sezónnych jázd parným ozubnicovým vlakom, treba mnoho rúk a mnoho hodín práce. Nadšenci pre zubačku prichádzajú už vo štvrtok. V starej železničnej budove zariadili malé múzeum a jednoduchú miestnosť s posteľami na prespatie. Neváhajú zamazať sa od oleja a sadzí, opravovať, leštiť, prekladať uhlie, doťahovať skrutky, olejovať. Keď je parná mašinka pripravená, zapália oheň v parnom kotle. Najprv ho kŕmia drevom. Asi po štyroch hodinách môžu prejsť na uhlie. Ďalšie hodiny trvá, kým parný stroj dosiahne potrebný tlak. Lokomotíva sa môže pohnúť. Takto kúria celú noc až do rána. „Chceme mať časovú rezervu,“vysvetľuje Jiří Kubáček, expert na železničnú dopravu, nadšenec pre jej históriu a hybná sila projektu na záchranu tisovskej zubačky. „Máme len jednu lokomotívu. Ak by sa vyskytla porucha, oprava by si vyžadovala vyhasnutie rušňa, aby bol systém bez tlaku. Radšej teda zapálime skôr, aby sme v prípade problémov mali čas rušeň vydochnúť - tak hovoríme vyhasnutiu a vychladnutiu -, opraviť a zapáliť. Nechceme sklamať ľudí a nejazdiť pre poruchu.“

Okolo mašinky zatiaľ s rozličným náradím pobehuje partia chlapov z rôznych kútov Slovenska. Mažú. Pred každou jazdou minú na mazanie štyridsať litrov oleja. Sú to železničiari telom aj dušou, väčšinou impozantnej postavy - raňajkujú slaninu, ale vládzu potom robiť. Nie každý môže zachraňovať historické lokomotívy. Len na vstup do koľajiska treba mať oprávnenie. Osobitné skúšky sú pre rušňovodičov a ďalšie na obsluhu parných strojov. Logicky sa takýmto mašinkám venujú hlavne ľudia od železníc. No pomocnú ruku čoraz častejšie prikladajú k dielu aj neželezničiari.

Cez Čertovu dolinu

V polovici 19. storočia boli železiarne v Tisovci najväčším výrobcom surového železa v Uhorsku. Surovinu z vysokých pecí prepravovali na ďalšie spracovanie do Podbrezovej vozy ťahané volmi. Len tieto silné zvieratá dokázali previezť ťažký náklad po krivolakej ceste cez kopce a dolinu nazývanú Čertova.

Keď bola priemyselná revolúcia v plnom prúde, rozhodlo sa o výstavbe železničnej trate. Hlavne pre nákladné vlaky. Zámerom bolo prepojiť železiarne v Tisovci a v Podbrezovej. Trať sprevádzkovali v roku 1896. Aby boli vlaky s nákladom schopné prekročiť masív Slovenského rudohoria cez sedlo Zbojská so stúpaním 50,2 promile, časť trate bola ozubnicová. Takmer na šiestich kilometroch pomáhali lokomotívam mechanizmy s veľkými kovovými zubami. Pre železnicu objednali tri ozubnicové parné rušne vo viedenskej lokomotívke Floridsdorf. V tom období to boli najmohutnejšie ozubnicové rušne v Európe.

Mazanie: Pred každou jazdou vymažú na mašinke štyridsať
litrov oleja.
Mazanie: Pred každou jazdou vymažú na mašinke štyridsať litrov oleja.
Jana Čavojská

Vlaky dopravovali ľudí aj náklad. Hlavným artiklom bolo uhlie, surové a spracované železo a drevo. Nákladné vlaky dosahovali na ozubnicovej časti trate rýchlosť len osem kilometrov za hodinu. Prejsť deväťkilometrový najťažší úsek trate medzi Pohronskou Polhorou a Bánovom im trvalo hodinu a desať minút. Parný rušeň musel byť z bezpečnostných dôvodov na najnižšom mieste vlaku. Preto vozne neťahal, ale tlačil. Ako jediný mal totiž výkonné brzdy.

Nielen ozubnice boli raritou na tejto trati. Museli tu vystavať niekoľko unikátnych mostov. Práve mosty a okolité prostredie robia z trate cez Muránsku planinu jednu z najscénickejších na Slovensku.

Vláčiky tu prežili 1. svetovú vojnu. No v dôsledku vpádu vojsk Maďarskej republiky rád v roku 1919 všetky ozubnicové parné rušne zavliekli do Maďarska. Pomohli mašinky z českej ozubnicovej železnice Tanvald - Kořenov. Keď pôvodné rušne z Maďarska vrátili, prevádzku trate obnovili v predvojnovom režime - tri páry osobných alebo zmiešaných vlakov a dva páry nákladných vlakov denne.

Najviac rozmlátené železnice

V 30. rokoch parné rušne v osobnej doprave dojazdili. Nahradili ich adhézne motorové vozne. A potom prišla 2. svetová vojna. Nemecké vojská sa za Slovenské národné povstanie po­mstili aj na železnici. „Po vojne boli slovenské železnice najviac rozmlátené v Európe,“ rozpráva Jiří Kubáček. „Ľudia to tu dali z ničoho aspoň provizórne dokopy. Najväčší most na trati, nazývaný Pod Dielom, vyhodili Nemci do vzduchu. V roku 1946 postavili provizórny drevený. Koncom 50. rokov bol v takom zlom stave, že museli zastaviť dopravu.“ Impozantný železný most, ktorý slúži na trati dodnes, postavili v roku 1959. Za jeden
rok.

„V roku 1961 sem z Česka požičali dve dieselové ozubnicové lokomotívy. No vykoľajovali sa. Zistilo sa, že sú stavané na iné osové zaťaženie trate. Tak celú trať zrekonštruovali a kompletne vymenili aj ozubnicu. Bola to veľká investícia. A čo sa stalo? Železiarne v Tisovci ukončili prevádzku. Taká veľká investícia, a zbytočne. Radšej s traťou nič nerobili a potichu na ňu zabudli. Až sme začiatkom 90. rokov prišli my,“ usmieva sa Jiří Kubáček. „Zuby tu stále boli a bol to svetový unikát. Nemci, Rakúšania, Rumuni tie trate vytrhali. Všeobecne v západnej Európe sú veľmi poriadkumilovní. Ak niečo doslúži, ráno to ešte funguje a večer to tam už nie je. Zato u nás sme našli napríklad dištančné návestidlo z trate zrušenej v roku 1945 v teréne ešte v roku 1989.“

Unikátny most: Trať parnej zubačky patrí k najkrajším na Slovensku.
Unikátny most: Trať parnej zubačky patrí k najkrajším na Slovensku.
Jana Čavojská

Posledný parný rušňovodič

Partia chlapov z Podnikového múzea Železníc Slovenskej republiky si vysúkala rukávy. Tú unikátnu trať treba predsa obnoviť. No keď už bola trať, škoda nemať parný rušeň. Tie z Tisovca rozpálili ešte v 60. rokoch. Chlapi sa dopočuli, že v meste Subcetate v Rumunsku majú ešte štyri parné lokomotívy zo zrušenej ozubnicovej trate Caransebes - Subcetate. Rovnako ako tie slovenské ich vyrobili vo Floridsdorfe. Konštrukčne boli úplne rovnaké. „Prvýkrát sme tam boli v roku 1994. O osem rokov sa podarilo niečo neuveriteľné. Nadšenec pre železnicu Bodo Hauswald, pôvodom z východného Nemecka, sa rozhodol dva rušne odkúpiť. Ni­kto iný na to vtedy nemal peniaze,“ spomína Jiří Kubáček. S neuveriteľnou rumunskou byrokraciou pomohol ďalší muž pôvodom z Nemecka, Georg Hocevar, ktorý sa do Rumunska priženil. Riaditeľ Čiernohronskej železnice Aleš Bílek si vzal na starosť prepravu lokomotív na Slovensko. V októbri 2002 ich skutočne vyložili žeriavom v Bratislave.

Celý tento nákup mal zaujímavú dohru. Rumuni si po rokoch uvedomili, o akú vzácnosť prišli. „Protestovali, že transakcia bola nezákonná. Lenže my sme mali všetky papiere, štemple a povolenia. Keď žiadali svoje kultúrne dedičstvo naspäť, boli už lokomotívy dávno zaradené do slovenského kultúrneho dedičstva.“

Privezené rušne boli v dezolátnom stave. Rekonštrukcia vo vrútockých závodoch trvala celé roky. Bola to nepoznaná technológia. Množstvo technických problémov. Stálo to dvestotisíc eur - a železničiari sa zhodujú, že to bola ešte kamarátska cena.

Opravená mašinka sa po ozubnicovej trati medzi Tisovcom a Pohronskou Polhorou prvýkrát previezla v septembri 2014. „Tri týždne predtým zomrel posledný rušňovodič, ktorý ešte zažil paru,“ hovorí Jiŕí Kubáček. „Mal vyše deväťdesiat. Ťahali sme z neho informácie, po­spomínal si ešte na veľa vecí.“

Pre dobrý pocit

Lebo s parným rušňom to nie je ako prihodiť doma do kozuba. Predsa len, je to zložitý mechanizmus. Vraj večne pokazený. Toho, kto vymyslel tento kotol, by mali vyhlásiť za zločinca, vzdychnú si občas chlapi. No prišli na to, ako ho vrátiť do prevádzkyschopného stavu, a ma­šinka si veselo jazdí a hvízda ďalej. „Prevádzkovať ho bola hrozná drina. Ale nie je známe, že by sa tu na trati stala niekedy galiba,“ tvrdí Jiří Kubáček.

Na to, aby parnú zubačku pustili na koľajnice, potrebujú ešte Karkulku. Motoráčik. Volajú ho Karkulka, lebo je červený. Zo stanice vyráža za parným vlakom aj s nákladom vody. Na hasenie. Z parného rušňa predsa len lietajú iskry.

Parná zubačka sa zatiaľ valí na prvej časti trate rýchlosťou 25 kilometrov za hodinu. Lokomotíva tlačí pred sebou tri vozne plné turistov. Prefrčíme cez tmavý tunel. Vzápätí začnú chlapi prikladať do kotla. Uhlie sa sype. Každý je od sadzí. Železničiari vydržali čistí ledva pár minút. Sadze majú na odeve, rukách, tvári aj vo vlasoch. No keďže je to z čistého uhlia, hovoria tomu „čistá špina“. Pred začiatkom ozubnicovej trate vlak spomalí. Systém funguje automaticky - rušeň sa nasunie nad ozubený hrebeň a zuby jeho mechanizmu doň zapadnú. Ďalej pokračuje súprava rýchlosťou desať kilometrov za hodinu.

Partia sa schádza v Tisovci každú druhú sobotu. Jedinou výnimkou sú Vianoce a Veľká noc. Stále majú čo robiť. Po letnej sezóne turistickej prevádzky vláčika treba kotol vymyť. To je hrozná drina. Ale ak nie je čistý, môže ísť o život. Tak­že ho umývali dokonca aj Rumuni. Potom sa vozne a mašiny natierajú, robí sa bežná údržba. Raz za pol roka musia súpravy prejsť technickou kontrolou. Chlapi si spočítali, že vlani takto dobrovoľnícky odrobili 4 900 hodín. Pre dobrý pocit. „Takáto ťažká, špinavá robota sa nedá robiť za peniaze,“ smejú sa. „Iba zadarmo.“

VIDEO Plus 7 Dní